Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
Prakticky sa nechová v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
3,6 x 1,8 x 1,8 m
Hniezdna búdka:
25,4 cm x 25,4 cm x 55,9 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 C0
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Máj
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Predtým žil v prevažne v nížinných primárnych lesoch a okolitých kukuricových poliach, väčšinou pod 700 m.n.m..
Spôsob života:
O spôsobe života tohto papagája nie je veľa známe.
Stav ohrozenia:
Ohrozený. Stav populácie sa odhaduje na 1800 až 3000 jedincov. Dôvodom nízkeho stavu je strata lesného biotopu v dôsledku ťažby dreva, obchod s voľne žijúcim vtáctvom. Tak isto ťažba dreva a zmena biotopu zvýraznila medzidruhovú súťaž s inými tu žijúcimi druhmi.
CITES medzinárodný:
CITES II
Mada žltozelená vydáva ostré, zvonivé kovové výkriky (squawks), ktoré sú charakteristické pre celý rod Prioniturus. Hlas je podobný príbuznej made zlatochrbtej, ale drsnejší a škrípavejší. V prírode sa ozýva najčastejšie počas letu nad korunami stromov.
Mada žltozelená je divoký druh, ktorý sa v zajatí prakticky nedá ochočiť na úroveň bežného domáceho papagája. Aj v zoologických záhradách si zachováva plachosť a vyhýba sa kontaktu s ošetrovateľmi. Ochočenie nie je odporúčané ani etické.
Tento druh nie je vhodný na ochočenie. Je chránený zákonom a v zajatí sa prakticky nechová. Akýkoľvek pokus o domestikáciu by bol v rozpore s ochranárskymi cieľmi.
Ak vás zaujímajú stredne veľké papagáje s podobným sfarbením, zvážte korelu chochlatú, alexandrovca veľkého alebo pyruru zelenolícu — tieto druhy sú bežne dostupné a ľahko sa ochočia.
| Mada žltozelená | Mada zlatochrbtá | Mada zelená | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 27–29 cm | 28 cm | 29 cm | 30–33 cm |
| Váha | 140–160 g | 130–150 g | 120–150 g | 80–120 g |
| Dožitie | neznáma | neznáma | neznáma | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Nedostupný | Nedostupný | Nedostupný | 30–80 € |
| Povaha | Divoký, plachý, skupinový | Divoký, plachý, lesný | Plachý, vzácny, kriticky ohrozený | Priateľská, maznavá, pískavá |
| Dostupnosť v SR | Nedostupný — nechová sa v zajatí, zákonom chránený | Nedostupný — endemit Sulawesi | Nedostupný — CR (kriticky ohrozený) | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších papagájov |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Vírusové ochorenie postihujúce všetky papagáje vrátane rodu Prioniturus. V divočine môže decimovať populácie.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Tropické druhy sú náchylné pri nevhodných podmienkach chovu v miernom podnebí.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Liečiteľné doxycyklínom. U nelegálne odchytených vtákov je výskyt vyšší kvôli stresu z transportu.
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, vytrhávanie peria, náhly úhyn
Najčastejšia príčina úhynu u nelegálne odchytených jedincov. Divoké mady znášajú zajatie veľmi zle.
Príznaky: Chudnutie, hnačka, nafúknuté perie, viditeľní paraziti v trusu
Vnútorné parazity (škrkavky, kokcidie) sú bežné u voľne žijúcich jedincov. Pri odchyte sa často zhoršia kvôli oslabeniu imunity.
Mada žltozelená je jediný druh rodu Prioniturus so statusom Least Concern (IUCN) — všetky ostatné mady sú ohrozenejšie.
Charakteristické "raketky" na chvoste sú predĺžené stredné chvostové perá s holým brkom a lístkom na konci — slúžia na signalizáciu pri toku.
Má tri poddruhy: P. d. discurus (južné Filipíny), P. d. whiteheadi (Luzon a stredné ostrovy) a P. d. mindorensis (ostrov Mindoro).
Na rozdiel od väčšiny filipínskych papagájov je pomerne tolerantná voči strate biotopu — vyskytuje sa aj na kukuričných poliach a v sekundárnych lesoch.
Hniezdi koloniálne vo veľkých dutinách stromov, čo je medzi papagájmi pomerne neobvyklé.
Vajíčka sú guľovité (31,5 x 26 mm) — na rozdiel od väčšiny papagájov, ktorí majú vajíčka oválne.
Nie, tento druh sa prakticky nechová v zajatí. Je chránený filipínskym zákonom RA 9147, podľa ktorého je odchyt a držanie nelegálne. Na medzinárodnej úrovni je v CITES prílohe II. Pre domáci chov zvážte korelu, alexandrovca alebo pyruru.
Predĺžené stredné chvostové perá s holým brkom a lístkovitým zakončením sú charakteristické pre celý rod Prioniturus. Slúžia na rozpoznávanie druhu a pri párení — samce s dlhšími a výraznejšími raketkami sú atraktívnejšie pre samice.
Podľa IUCN má status Least Concern (najmenej ohrozený), čo je výnimočné medzi madami. Napriek tomu jej populácia klesá kvôli odlesňovaniu a nelegálnemu odchytu. Na rozdiel od príbuzných druhov je pomerne tolerantná voči strate biotopu.
V divočine je prevažne plodožravá — živí sa banánmi, plodmi fígovníkov (Ficus), bobuľami a semenami. Navštevuje aj kukuričné polia, kde konzumuje zrná v mliečnej zrelosti. Potravu hľadá v korunách stromov v malých skupinách.
Je endemitom Filipín — vyskytuje sa na Luzone, vo Visayach a na Mindanau. Obýva tropické vlhké nížinné lesy, mangrovy a okraje obhospodarovaných plôch, od nížin po nadmorskú výšku 1 750 m.
Nie, mady (Prioniturus) nepatria medzi hovoriace papagáje. Vydávajú ostré kovové výkriky a škrípavé zvuky. Ak hľadáte hovoriaceho papagája, zvážte žaka sivého, alexandrovca veľkého alebo amazonana.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: