Papagáje rodu Cyanoramphus – Kakariki nsú papagáje žijúce len na Novom Zélande a na priľahlých ostrovoch. Medzi ich základné znaky môžeme zaradiť absenciu pohlavného dimorfizmu a namodralé zobáky. Kakariki získali svoj názov od pôvodných obyvateľov Nového Zélandu Maoriov a v preklade znamená malý papagáj. , Kakariki sú unikátny hneď z niekoľkých hľadísk. Vysoká hustota operenia im umožňuje prežiť aj v drsnejších klimatických podmienkach ale na druhej strane dlhodobo neznesú vysoké teploty. Aj napriek tomu, že trávia väčšinu života hľadaním potravy na zemi jedná sa o veľmi zdatných letcov. , Celý rod Cyanoramphus si zasluhuje zvýšenú pozornosť ochrancov prírody. Svedčí o tom fakt, niektorý zástupcovia tohto rodu sú už vyhynutí. Kakariki vo svojej domovine čelia hneď niekoľkým hrozbám. Prvým z nich je introdukcia iných zástupcov rodu Cyanoramphus, ktorý pôvodným druhom konkurujú. Ďalším dôvodom je hybridizácia. Papagáje tak isto ohrozuje strata prirodzeného prostredia a zavlečenie predátorov a to hlavne mačiek a potkanov. , Kakariki majú veľmi netypický spôsob hľadania potravy, ktorá je veľmi rozmanitá. Svojim chovaním skôr pripomínajú hrabavé vtáky. , Záverom treba pripomenúť, že pri krížení jednotlivých druhov sa rodia životaschopní hybridi.
,
Chovateľské zariadenia:
Voliéry:
Vzhľadom k tomu, že aj keď sú Kakariki malí vtýci sú veľmi hyperaktívny a vyžadujú preto dostatok priestoru Lowová uvádza pre tieto papagáje rozmery voliér minimálne v dĺžke 3 metre.
Klietky:
Veľa chovateľov chová Kakariki v závesných voliérach alebo v klietkach s výsuvným dnom, ktoré je vhodné k udržiavaniu čistoty. V závesných voliérach Kakariki často prestrkujú beháky cez mriežku a môžu sa tak ľahko zaseknúť. Ideálne rozmery pletiva sú teda 12 x 25 mm. Tým zabránime aby títo vtáci prestrkávali hlavu a aby sa im zasekávali beháky.
Hniezdne búdky:
V oblastiach s teplejšou klímou sa odporúča kvoli prehriatiu mláďat používať väčšie hniezdne búdky. Obvykle sa používajú búdky o rozmeroch 30 x 25 x 30 (d x š x v). Papagájom sa môže ponúknuť aj viac búdok a podľa toho ktorú si vyberú potom ostatné odstránime. Vletový otvor sa odporúča 6 až 7 cm. Na dne búdky má byť vysústružené miesto pre vajíčka a spodok búdky pokrýva vrstva hoblín.
Vybavenie:
Čo sa týka vybavenia voliéry alebo klietky odporúča sa len minimum bidiel, kvôli dostatku voľného priestoru na lietanie. Tak isto sa odporúča na dnu dávať piesok a to z dôvodu, že títo vtáci sa radi prehrabávajú v zemi, kde v prírode hľadajú potravu. Inak tento vták sa chová podobne ako sliepka a rozhadzuje zrno okolo seba, čo však nie je problém pretože ho po čase nájde a skonzumuje.,
Osádzané voliéry a Kakariki veľmi nejdú dohromady a aj keď sa vo voliére nejaká zeleň nach´dza vtáky ju rýchlo zlikvidujú.
Kakariki sa odporúča kŕmiť zmesou semien pre malé papagáje s prevahou prosa a lesknice. Čo sa týka slnečnice tak tú niektoré papagáje prijímajú a iné nie. Kakariki vyžadujú kŕmenie na zemi. S chuťou prijímajú všetko zelené kŕmenie a klíčené ako aj namáčané zrno (hlavne pšenicu).. Tak isto majú veľmi radi vaječnú miešaninu, ktorú pripravíme zmiešaním postrúhanej mrkvy, sušených pšeničných klíčkov a suchej vaječnej zmesi s doplnením minerálnych a vitamínových prípravkov. Počas chovu mláďat je im veľmi vhodné túto zmes podávať aj dva krát denne.
Kakariki sú ideálne papagáje pre začínajúcich chovateľov. Vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti na chov sa rozmnožujú veľmi ľahko. Ich husté operenie tak isto umožňuje celoročný chov vonku. Nie sú tak isto ani hlučný a preto sa nemusíme obávať sporov so susedmi.,
Je až neuveriteľné ako sa dokážu Kakariki množiť sú prípady keď samica zniesla cez sezónu až vyše 25 vajíčok a všetky vynosila. Takéto veľké množstvo odchovaných mláďat však nevyhnutne vedie k vysileniu samice a preto je dobé urobiť opatrenia aby hniezdila maximálne dva krát za rok.
Tokanie:
Pri tokaní samci pobehujú okolo samičky sediacej na zemi a dotýkajú sa zobákmi zeminy z obidvoch strán. Zorničky sú stiahnuté a preto je u nich krásne zvýraznená očná dúhovka.
Párenie:
Pri párení papagáje zaujímajú klasickú polohu pri ktorej samec vystúpi na samičkin chrbát.
Znáška:
Kariky ako už bolo písané majú veľmi početné znášky a to až 11 vajec ale v priemere je to 5 až 9 vajec.
Inkubácia:
Samec sa na inkubácii nepodieľa. Samička zasadne až po znesení druhého vajíčka. Priemerná doba inkubácie od 19 až 23 dní v závislosti od druhu.
Sfarbenie mláďat po narodení:
Čerstvo narodené mláďatá sú pokryté bielym prachovým perím, ktoré je rýchlo nahradené šedým páperím.
Opustenie hniezda:
Mláďatá opúšťajú hniezdo po 5 až 6 týždňoch a ešte 2 až 3 týždne sú celkom závislé na starostlivosti rodičov.
Sfarbenie mláďat po opustení hniezda:
Od dospelých vtákov sa líšia predovšetkým matným sfarbením hlavy.
Pohlavná dospelosť:
Kakariki pohlavne dospievajú veľmi skoro a to samci už vo veku 3 mesiacov a samica o mesiac neskôr.
Kakariki sú tiché, zvedavé a aktívne papagáje. Sú však aj veľmi aktívne papagáje ktoré nedokážu chvíľu vydržať na jednom mieste a preto treba na ne stále dávať pozor, čo znižuje ich „mazlíčkovské kvality“. Avšak pre tých čo nevyžadujú aby im papagáj sedel celý deň a rukách je Kakariki ideálna voľba. Tieto papagáje nemajú radi fyzický kontakt s človekom a to aj v prípade, že sú ochočený. Pokiaľ sa rozhodneme chovať Kakariki v byte bude treba si uvedomiť, že sú relatívne náročný na starostlivosť. Vďaka neustálej aktivite rozhadzujú všetky veci v okolí klietky. Okrem toho vyžadujú každodenné kúpanie, čo v praxi znamená nemálo vody okolo. , Kakariki sa naučia pomerne rýchlo opakovať niekoľko slov, pričom samci majú v tomto ohľade o niečo väčší talent. Pri vyšších teplotách je potrebné chovateľské zariadenie často vetrať pretože vtáky majú pomerene husté perie a hrozí im prehriatie.