Ary predstavujú skupinu dlhochvostých juhoamerických a stredoamerických papagájov. Spoločným znakom všetkých zástupcov tohto rodu je neoperené miesto kože okolo očí. Väčšina árov je veľmi populárnych ako domáci miláčikovia a populácie je práve vďaka nelegálnemu odchytu vtákov z voľnej prírode značne ohrozovaná. Podobne ako väčšina ostatných papagájov sa živia najmä rôznymi semenami a plodmi a hniezdia v stromových dutinách. Ary sú veľké papagáje, ktoré majú dĺžku v rozmedzí od 46-90 cm a ich hmotnosť je od 285 do 1708 gramov. Krídla týchto vtákov sú dlhé a úzke, typická pre druhy papagájov, ktorí cestujú na veľké vzdialenosti. Majú masívny smerom nadol zakrivený zobák a neoperené svetlé miesto okolo očí. U väčšiny druhov je zobák celočierny, ale niektoré výnimky môžu mať inak sfarbený horné a inak dolnej zobák. Farby perie Ár sú pestré a líšia sa u každého druhu. Ary sú pestro a rôznorodo sfarbené, s dlhými chvostovými perami. Čo sa farby peria týka, nie je medzi nimi žiadny pohlavný dimorfizmus, teda žiadne rozdiely medzi pohlaviami. Ary sa vyskytujú v oblastiach od Mexika až po Argentínu. Avšak najhojnejše sú v Amazonskom pralese, Paname a v kolumbijskej hraničnej oblasti. Sedem druhov sa pravidelne nachádza aj v Bolívii.
Ara je tiež slovenský názov latinských rodov Anodorhynchus
Cyanopsittaca,
Ara,
Diopsittaca
(zaraďované aj ako rod Ara), ,Orthopsittaca (zaraďované aj ako rod Ara),
Primolius (staršie zaraďované ako rod Ara; alternatívny sporný názov Propyrrhura) a novšie aj Guarouba.
Chovateľské zariadenia:
Možno povedať, že Ary patria Medzi odolné papagáje, ktorým vyhovuje široké spektrum podmienok. Zahniezdi vo veľkej voliére rovnakej ako v malej klietke, kde môže sotva roztiahnuť krídla. Niektorí chovatelia odchovali mláďatá aj v klietke s dĺžkou 1,2 m a 0,6 m šírkou resp. s rozmermi 0,9 x 0,9 x 2,1 m (d x š x v). Rovnako ochotne vtáky zahniezdi aj vo veľkom priestore.
Voliéry:
Väčšie Ary ako táto by mali byť správane v klasických priechozích voliérach alebo závesných ubikácie o minimálnych rozmeroch 3 x 2,1 x 2,1 m (d x š x v). V prípade závesných ubikácii je výhodou, že sa vtáky nedostanú k svojmu trusu a k zvyškom potravy. Dno voliéry by potom malo byť 90-120 cm nad zemou. Vďaka Tomu budú vtáky sedieť vyššie, čo im zaistí väčší pocit bezpečia. Lowová (1992) uvádza, že Ary chované v závesných voliérach menších ako 3 m od mali byť určitú časť roka premiestnenie robiť výletu dlhého aspoň 15 m. , Pre tento druh papagája sa udáva Silva voliéru v minimálnou dĺžkou 5-6 metrov. , V oblastiach s chladnejšou klímou je treba počítať aj s temperovaním vnútorne ubikácií Aru. Je treba mať na zreteli, že títo vtáci pochádzajú z trópov, čiže chlad, mráz, sneh nie je pre nich prirodzený. Z tohto dôvodu je treba u veľkých druhov držať pre zimné obdobie teplotu minimálne na 10 ° C, u menších druhov aspoň na 15 ° C. , Nie je asi potrebné zdôrazňovať, že Ary majú zo všetkých druhov papagájov najsilnejší tlak v zobáku. Najväčším rekordmanmi v tomto ohľade sú Ary hyacintové, Ary kanindy, Ary zelenokrídli a zelené. U týchto zástupcov odporúčam použiť pletivo s hrúbkou 3,4 mm drôtu. mm. Ideálny je priemer oka je 25 x 25 mm, čo vtákom neumožní prestrčiť otvorený zobák a dostatočne zapáčiť drôt a preštipnúť ho. Možno použiť zvárané pletivo v balíku alebo mriežkové panely. Achillovou pätou sú samozrejmé dvierka, ktoré musia byť zabezpečené viackrát, pretože Ary sú v ich otváraní naozaj majstri. ,
Hniezdne búdky: ,
K hniezdenia dokážu Ary využiť každú dutinu, ktorú im poskytneme. A to z dôvodu, že vo voľnej prírode je stromových dutín nedostatok, čo platí obzvlášť pre mladé lesy. Z tohto dôvodu sa vtáky snažia prispôsobiť zahniezdiť naozaj všade, kde sa dá. V zajatí sa veľké druhy Aru bežne odchovávajú napr. vo dvestolitrových sudoch, ktoré sú položené na bok. Vo vnútri je pripevnené drevo, takže si vtáky môžu Interiér dutiny upraviť podľa ľubovôle. Ak sú sudy plechové, nezabúdajme, že sa v lete ľahko prehrievajú. Za ideálne rozmery dutiny môžeme považovať 90 x 60 x 60 cm (d x š x v). V Európe sú pre väčšie druhy Ár s obľubou používané horizontálne typ búdky o rozmeroch základňa 40 x 80cm a výška 40 Až 50 cm. Kontrolný otvor je z boku - často je búdka umiestnená tak, že sa ju dá kontrolovať z kŕmnej chodby. Tieto búdky sú vyrobené z dubových alebo bukových dosiek o sile 4-5cm . Vtáky by mali mať k dispozícii na výber z niekoľkých búdok. Dovnútra búdky je vhodné pripevniť drevené latičku, ktoré vtáky ohlodajú podľa potreby. Vletový otvor mal mať priemer od 15 cm do 30cm sa Kontrolný otvor pri dne búdky mal byt zhruba 10 cm až 15 cm. Umiestnenie je Individuálne. Kvôli možným problémom sa neodporúča teplotným búdku vešať hneď pod strop voliéry, pretože predovšetkým v horúcich letných mesiacoch môže hroziť prehrievanie.,
Sprchy:
Vzhľadom k tomu, že ary pochádzajú z dažďových pralesov, je potreba ich rosiť rozprašovačom na kvetiny alebo sprchovať. Hlavne to platí priestoroch kde je such7 vzduch. Papagáje by sa nemali kúpať pred spaním alebo byť v prievane k7m neuschnú aby neprechladli.
Doplnky:
Ary sú rovnako ako väčšina stredných papagájov veľmi inteligentné tvory. Ich inteligenciu je preto potreba rozvíjať rôznymi ponúkanými aktivitami poskytnúť im zábavu. Ary sú prirodzené zvedaví a hraví. Potrebujú hŕbu hračiek na skúmanie okusovanie, ktoré je vhodné často obmieňať. Najvhodnejšie na okusovanie sú drevené hračky, ktoré zároveň zabraňujú prerastania ich zobákov, ocenia tiež rôzne farebné hračky z odolnejších plastov či akrylátu, Ktoré kúpime v špecializovaných predajniach s potrebami pre zvieratá. Obľúbia si tiež rôzne povrazy, po ktorých zdatne šplhajú venujú sa ich prekusovaniu, vrátane zaujímavých predmetov, ktoré sa nájdu v domácnosti. Zásobovať ich musíme tiež čerstvými vetvičkami. Ary, ktorým nie je venovaná dostatočná starostlivosť, často trpia poruchami správania ako napríklad vytrhávaním peria a môžu sami seba zraňovať a v neposlednom rade je možné, žé začnú trpieť depresiami, ktorá často vyústi v ich agresivitu.
Výživa
Skladba kŕmenia pre ary nie je príliš zložitá. Nejedná sa o príliš vyberavé vtáky ale skúr sú zvedavý jedáci ktorí ochutnajú prakticky všetko čo im chovateľ predloží, samozrejme s prihliadnutím na zdravotné a dietetická hľadiska. Veľkú časť jedálnička by malo tvoriť ovocie. Vo výbere ovocia sa medze nekladú, v letnom období sa Dá podávať čokoľvek, čo vyrastie na záhradke za domom, v zime sa postupne predkladajú zásoby, ktoré ostali.,
Kŕmne zmesi: Základná zmes pre veľké papagáje kam zaraďujeme aj Ary je zložená so: slnečnice veľkej pásikavej, slnečnice čiernej a bielej, ovsa, žltého prosa, červenej a zelenej konope, červeného ciroku, dari, kardi, pšenice, ryže paddy, repky, pohánky, lesknice, arašidov a tekvicového semena. Na internete ale aj kamenných predajniach nájdeme veľkú ponuku zmesí pre veľké papagáje.
Granule: Granule boli vyvinuté pre splnenie všetkých nutričných potreby vášho vtáka. Existujú rôzne druhy, ktoré sú k dispozícii pre rôzne životné fázy a výživo počas niektorých chorôb. Granule sú vynikajúcou stravou a preto sa odporúča sa pomaly odstaviť semeno prejsť u vtákov na granulovanú stravu. Existuje veľa dobrých značiek granulovaných potravín na trhu. Granule sa vyrábajú rôznych chutí, farieb a tvarov. Prevod stravovania zo semien na granule nie je jednoduchým procesom. Vták pravdepodobne granule nebude identifikovať ako jedlo. Preto je dobré vtáka odstaviť od semien postupne po dobu 4 – 8 týždňov. Palety treba mať v samostatnej miske. Vylučovanie semien by malo prebiehať postupne znižovaním dávok a to tak aby vták mal náhradu v podobe granúl a tak isto ovocia.
Semená: Divoké Ary jedia vo voľnej prírode veľké množstvá semien rôznych druhov v závislosti na ročnom období. Komerčné zmesi semien bývajú s vysokým obsahom tuku a poskytujú papagájom nedostatočný a nevyvážený prísun živín. Teda tieto semená podávame Arám len ako jeden zo zdrojov potravy, pretože opak by mohol viesť k zlému zdraviu papagája a krátiť jeho život. Papagáje majú Arašidy a slnečnicové semená sú často volené prednostne, a to sú najmä vysoký obsah tukov ale rovnako s nedostatkom vápnika, vitamínu A a ďalších živín. To vedie k podvýžive. Je to ako dieťaťu dávať len sladkosti. Treba preto ponúkať menej semien a váš vták začne postupne jesť aj iné potraviny. ,
Orechy: Orechy sú dôležitou súčasťou potravy Ár, ktoré si takto zabezpečujú zvýšený prísun tuku. Pokiaľ orechy budú v potrave chýbať vták buď vôbec nezahniezdi alebo sa mláďatá nebudú vyvíjať správne. Orechov je samozrejme celá skupina a záleží samozrejme na chovateľovi ktoré im bude podávať. Najčastejšie sú to u nás vlašské orechy, mandle, makadamové orechy atď. Je zaujímavé, že aj keď orechy obsahujú nesmierne množstvo energie papagáje nestlstnú. Výnimka je hádam len Ara červenobruchý u ktorého to treba kompenzovať dostatočným priestorom k lietaniu.,
Ovocie: Ovocie, zelenina a zelené by mali tvoriť cca 20-25% dennej stravy. Nepodávať Avocado ktoré sa uvádza ako potenciálne toxické. Ovocie a zelenina musia byť dôkladne umyť na odstránenie chemikálií. Treba ho rozrezať na kúsky, v závislosti na veľkosti vtáka. Dáva sa na samostatnú misku. Doprajte svojmu vtákovi malý kúsok rôzneho ovocia denne a takto sa ho snažiť privyknúť na rôzne druhy ovocia. Dobré je predkladať aj niektoré druhy exotického ovocia ako napríklad citrusy, ktorými papagáje bezpochyby nepohrdnú.
Arám ponúkame najčastejšie nasledovné ovociea zeleninu:,
Ovocie: Jablko, čerešne, hruška, marhule, broskyne, slivky, melóny, maliny, jahody, čučoriedky, banány, ananás, papája, kiwi, grapefruit, nektárinky, figy, mango. ,
Zelenina: mrkva, hrášok, špargľa, papriky , fazuľa (varené), uhorky, cícer, tekvica, ryžu (hnedá), sóju, repu, špenát, brokolica, tekvica, ružičkový kel, kapusta, sladký zemiak, paradajka, paštrnák, cuketa kukurica,
Zelené krmivo: Ako zelené krmivo je pre Ary tak isto ako pre iné papagáje vhodná púpava lekárska.,
Vetvy: Papagáje majú na rozdiel od ostatných vtákov potrebu neustále nie ohrýzať, preto im pravidelne poskytujem čerstvé vetvy stromu, najlepšie ovocných. Má to svoje výhody. Papagáj sa pri pokusoch o ozobávanie zabaví nedôjde tak z dlhej chvíle k vytrhávaniu vlastného peria. Toto však nemusí byť vždy úplne pravda, pretože príčin samo vytrhávaniu je viac. Ďalšou výhodou je neustály pohyb vtáka, ktorý si udržuje tak dobrú kondíciu.
Krmivá živočíšneho pôvodu : V dobe rozmnožovania a odchovu mláďat je dobré Arám predkladať vajeťnú miešaninu, obohatenú o rôzne vitamíny a môže sa do nej nastrúhať napr. aj mrkva.
Voda: Čerstvá čistá voda musí byť k dispozícii po celú dobu. V závislosti na kvalite vody z kohútika, mali by ste zvážiť použitie balenú vodu. Pokrmy sa musí dôkladne vyčistiť každý deň s mydlom a vodou.
Piesok - Grit : Diskusia existuje cez potrebu štrku. Verilo sa, že zrno bolo nutné pre mechanické rozdelenie potravy v žalúdku ako pomôcka pre trávenie. Avšak, my už vieme, že vtáky robiť dobre aj bez kamienka. Niektorí vtáky sa bude v skutočnosti mať problémy, ak zrnitosť je viac ako jeden.
Vitamíny:
Váš veterinárny lekár vám môže pomôcť zhodnotiť diétu vášho vtáka a jeho konkrétne potreby. Jeden názor hovor´, že ak vták konzumuje 75 - 80% z jeho stravy vo forme granulovaných potravín nemusí potrebovať doplnky. Nemusí to byť pravdou. Konkrétne vitamíny a minerálne látky, môžu byť dôležité v rôznych časoch v priebehu života vtáka (napr. nosnosť vajec vyžaduje doplnenie vápnika). ,
Ary vzhľadom na skutočnosť, že sa dožívajú vysokého veku sa dokážu rozmnožovať aj 25 rokov. Zahniezdiť môžu bez problémov aj vtáci vysokého veku. Z veľkých druhov Ár sa najlepšie rozmnožuje Ara modrožltá. Tak isto z veľkých Ár je sa môže spoľahlivo odchovať Ara hyacintová , Asi najväčšou prekážkou chovu týchto vtákov je zostavenie harmonizujúceho páru. Pokiaľ dáme dokopy dva jedince ktorý si nie sú navzájom sympatický úplne určite nám mláďatá neodchovajú. Ary nie sú pohlavne dimorfné a preto analýzu pohlavia musíme uskutočniť pomocou DNA. Súlad medzi partnermi spoznáme podľa toho, že sa vtáci kŕmia a preberajú si perie. Najlepší spôsob ako takýto pár získať je prirodzený výber. Veľkou nevýhodou ochoty Ary hniezdiť je sa ľahko odchovajú hybridi. Prirodzene v prírode sa vtáky nekrížia. , Žiadna Ara nehniezdi sezónne Ak existuje nejaké obdobie keď je väčšia pravdepodobnosť, že Ary zahniezdia je to od marca do júna. Väčšina Ár zahniezdi skoro potom ( väčšinou po 4 – 6 týždňoch ) po tom ako z nejakého dôvodu prvé hniezdenie nevydarilo. Pokiaľ mláďatá pár vyvedie k samostatnosti stihne ešte tento rok zahniezdiť znova.,
Ary sú počas hniezdenia podstatne agresívnejšie ako obyčajne. S obľubou zlikvidujú bidlá alebo dokonca celú búdku. Z tohto dôvodu je lepšie ju umiestniť zvonka klietky. Pokiaľ vstúpime do voliéry behom rozmnožovania počítajme s tým, že nás vtáky napadnú. Tak isto je vhodné na vletový otvor do búdky dať padacie dvere aby nás Ary nenapádali. ,
Ary majú zložité nahováračky. U obidvoch pohlaví sa sťahujú zorničky, rozťahujú krídla, hlasno sa ozývajú a preberajú si perie. Vtáci tak isto sa dotýkajú zobákmi a naznačujú kŕmenie. ,
U všetkých druhov Ár dochádza k páre zo strany. Samec necháva jednu nohu na bidle a druhú má na samičke. Veľkosť znášky je od 2 do 4 vajíčok, Primárne prachové perie Ár je biele a u Ary arakangy ružové. Sekundárne perie má šedú farbu Čerstvo vyliahnuté mláďatá majú na hlavičke hrboľ, ktorý sa im o pár dňoch zmenší. Na stranách ich zobáku môžeme vidieť výrastky - hmatové čidlá, ktoré pri dotyku vyvolajú kŕmiaci reflex vtáčaťa. Mladý vtáci začnú svoje okolie monitorovať veľmi skoro. Pri vyplašení začnú hlasno kričať. Hniezdo opúšťajú vo veku 70 – 100 dní. K úplnému osamostatneniu dochádza za ďalšie štyri týždne. Výnimku tvoria Ary hyacintové kde je to viac ako štyri týždne. Mladý Arovia majú tmavú dúhovku a kratší chvost. Pohlavne dospelosti dosahujú vo veku 4 rokov aj keď niektorý autori udávajú aj 2,5 roka. ,
Umelý odchov Ár tak isto nie je veľmi problematický. Ich potrava by mala obsahovať viac tuku. Platí tu všeobecné pravidlo, že sa majú mláďatá odoberať vo veku asi 3 týždňov.
Medzi typické druhy Ár, ktoré sú chované ako domáci miláčikovia môžeme zaradiť Aru červenoramennú, Aru žltokrkú, Aru arakangu, Aru červenouchú, Aru araraunu, Aru kanindu, Aru vojenskú, Aru zelenokrídlu a Ara hyacintovú. ,
Ary môžu byť celkom zábavnými spoločníkmi a to od najmenšej Ary červenoramennej po najväčšiu Aru hyacintovú. So správnym prístupom môžu byť môžu byť veľmi maznavé a interaktívne so svojim majiteľom. Sú schopné sa naučiť pár trikov – kúskov, ktoré ich môžeme vidieť demonštrovať na vtáčích show. Aj keď nemajú schopnosti tak perfektne napodobňovať ľudskú reč ako papagáje žako alebo amazoňany sú schopné dosiahnuť „slušných výsledkov“. Ary sú veľmi šikovné a inteligentné pričom ich krik možno počuť až kilometer ďaleko. Vyžadujú veľké klietky a dostatok pozornosti majiteľa ktorý by sa určite nemal báť ich veľkého zobáka. Vlohy k ochočeniu sa líčia v závislosti od druhu a tak isto na spôsobe chovu. Predčasné odstavenie mláďat môže vyústiť do psychickej poruchy v dospelosti a to najmú prehnaná uzavretosť jedinca a prehnaná závislosť na ošetrovateľovi, preto pri dokrmovaní mláďat na toto netreba zabúdať. Pre zdarný vývoj vtáka je nevyhnutná socializácia s inými vtákmi. Tak isto mu treba umožniť lietanie a to pred tým ako sa mu ako domácemu miláčikovi zastrihnú krídla. Po dosiahnutí dospelosti môžeme pozorovať určité zmeny v správaní papagája. Vták vtedy skúša čo si všetko môže dovoliť voči svojmu okoliu avšak akonáhle vták zistí, že jeho správanie bude trestané postupom času sa ukľudní.,
Chov Ár nie je taký jednoduchý ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Majiteľ musí mať dostatok času aby sa týmto papagájom mohol venovať a tak isto si treba uvedomiť, že vek dožitia týchto vtákov je veľmi vysoký takže Vás s najväčšou pravdepodobnosťou prežije. Tak isto treba pripomenúť že každý druh má odlišný charakter.
Ary sú sú obzvlášť citlivé na nasledujúcich ochorenia - zdravotné problémy: