Nestor

 

Ako už je z vyššie uvedeného odseku zrejmé, rod Nestor zahŕňa dva druhy a tri poddruhy. Jedná sa o veľké, zvedavé papagáje s atypickým sfarbením. Nestor kea sa vyskytuje primárnych vo vyšších nadmorských výškach. S ľuďmi sa dostáva do kontaktu často napr. v lyžiarskych strediskách na Južnom ostrove. Sú nečakane krotké, Niekedy až dokonca otravní a priživujú sa tu na odpadkoch a zvyškoch jedla.
Nestor môžeme opísať ako zvedavý a inteligentný, ale zároveň tiež deštruktívne papagáje. Títo vtáci musí za každú cenu preskúmať úplné všetko, čo sa im dostane pod zobák. Či už to sú gumové súčiastky na aute či vonkajšie vybavenie budov.
Jedným z dôvodov, prečo majú Nestori tak deštruktívnu povahu, je fakt, že sa začnú ľahko nudiť. K tomu, aby sa zabavili, potrebujú dostatok aktivít.
Nestorovia môžu svojim konaním aj usmrtiť ovcu. K stratám dochádza spravidla len v zime, kedy je nedostatok potravy, u neostrihaných ovcu. Papagáje sa totiž môžu zachytiť za ich vlnu. Akonáhle sa zobák do zvierata zasekne, je pomerne vysoká pravdepodobnosť zanesenia infekcie (napríklad baktérie rodu Clostridium). Ovca potom zoslabne a stane sa ľahkou korisťou.
Nestori kea sú skôr zemný než stromové papagáje. Väčšinu času stravu behaním po zemi alebo posedávaním na kameňoch. Jedná sa o potravných generalistov, takže môžeme povedať, že zožerú všetko, na čo príde. Inak jednu z hlavných zložiek potravy predstavujú bukvica buka rodu Nothofagus a ďalej tiež bobule kríky rodu Coprosma a ihličnanu Podocarpus nivalis. Príležitostne sa živia tiež nektárom novozélandského sukulentu Phormium cookianum, hmyzom. Najmenej potravy je od júna do septembra, keď zvieratá navštevujú skládky a smetiská, kde zháňajú niečo na jedenie. V dnešnej dobe je na týchto zdrojoch závislé prežitie veľkej časti populácie.

Napríklad v Európe, ale aj iných častiach sveta nalezne- me v zajatí nestora KEU. Zo všetkých zmieňovaných sa jedná o jediného zástupcu, ktorý sa dá porľdit aj u nás. Nestor kaka sa mimo Nový Zéland dostal jediný raz, jednalo sa o pár, ktorý získala nemecká ZOO Stuttgart na začiatku 80. rokov minulého storočia. Nestori kea si v zoologických záhradách získavajú obdiv návštevníkov.
Základným problémom v chove Nestor sú nevybavené ubikácie. Obohatenie prostredia je pre ne veľmi dôležité, a ak vtákom nedopraje dostatok zábavy, len ťažko ich môžeme udržať v dobrej kondícii, poprípade sa dočkať úspešného odchovu. S Vybavenie voliéry dokonca dôležitejšie ako jej veľkosť. Po skončení hniezdnej sezóny sa odporúča umiestnených nej všetkých chovaných jedincov do jednej veľkej preletovačky. Napríklad v Paradise Park vo Veľkej Británii bolo vo voliére s rozmermi 45 x 7,2 x 4,5 m Umiestnenie dohromady asi 60 vtákovi vrátane niekoľkých nestorov v kontakte s inými operencami môže papagájom evidentne pomôcť a tiež vzbudiť k ďalšiemu hniezdeniu.
V zajatí chované Nestori kaka nie sú takí extroverti ako ich príbuzní keovia a tak isto nie sú ani takí aktívny a zvedavý. V spomínanom Paradise Parku chovné zariadenie tvorí členitá voliéra, ktorá je 23m dlhá, 2,6m vysoká a asi 3 m široká, je postavená v tvare písmena "L". Voliéra je z troch strán obložená kameňom, čelo a strop je vyrobených no z pevného pozinkovaného pletiva. Strop voliéry i celého chovateľského zariadenie je krytý polykarbonátom. Tento chýba na niekoľkých miestach, aby do voliéry mohol padať sneh a preniknúť slnečný svit. V celom zariadení je vybudovaný rozvod vody s mikrotryskami pre zahmlievaniu. Žiarivky a lampy s potrebným UV spektrom sú v zariadení využívané na predĺženie dňa iba v troch zimných mesiacoch. Dno voliéry je pokryté betónovými dlaždicami, na ktorých je nasypaná vrstva piesku.. Keovia neničí pletivo ani drevené doplnky, ale mohutne hrabú zobákom a ľahko by sa mohli podhrabať. Kŕmna chodba je vysadená stále zelenými kríkmi, trávami a stromami. V jednej časti voliéry je na zemi vybudovaná betónová jaskyňa o vnútorných rozmeroch 1,5 x 0,8 x 0,6 m (d x š x v), do ktorej vedú dva vletové otvory zo šamotových rúrok s priemerom 20cm a dĺžke 40cm. Ďalej sú tu umiestnené dve bedne s OSB dosiek rozmer 1,2 x 0,5 x 0,5 (dx š xv) a dva ležiace dubové duté kmene, dvoje plastové zapustený vane s gritom (1,0 x 0,5 x 0,2 m), dvoje priestranná kŕmna miesta a dva nerezové drezy na kúpanie.
Zdroj: Tony Silva a kol. , Prúvodce chovom papouškú

Nestori kea sú skôr zemné než stromové parohy. Väčšinu času strávia behaním po zemi alebo posedávaním na kameňoch. Jedná sa o potravinárskeho generalistu, takže si vyberú všetko, čo príde. Jednou z hlavných zložiek potravy predstavujú bukvice buku rodu Nothofagus a ďalej tiež bobule kríku rodu Coprosma a ihličnatého Podocarpus nivalis. Príležitostne sa živí taktiež novozélandským sukulentom Phormium cookianum, hmyzom a mršinami. Najmenej potravy je od júna do októbra, keď zvieratá navštevujú skládky a smetiská. V dnešných dobách je na týchto zdrojoch závislé prežívanie veľkej časti populácie.
Potrava nestora kaka je veľmi variabilná Tiež sú všetkožravé. V bučinách na južnom ostrove veľa času trávi vyhľadávaním sladkých extraktov, ktoré vylučujú zástupcu rádu polokrídleho hmyzu- Ultracoelostoma asimile. Tak isto konzumuje kvety a bobule. Okrem toho si môžete pochutnať na larvách chrobákov (napriklad Ochrocydus huttoni ).

Samice Nestor Kea trávia niekoľko rokov tým, že hľadajú vhodné miesto na hniezdenie. Potom ho veľmi dlhú dobu budujú. Partnerský zväzok je trvalý a intenzívny. Samec sa podiela na kŕmení mláďat až do ich samostatnosti, ktoré dosahujú šesť týždni po opustení hniezda. Pohlavný dimorfizmus vo sfarbení Nestori nevykazujú, však samce sú o 20% ťažšie ako samice. Hornú čeľusť zobáka majú asi o 10-15% dlhšiu.
Nestori kea hniezdia norách pod veľkými kameňmi alebo kmeňmi stromov. Hniezda sú zvyčajne umiestnené na svahoch situovaných na sever. Môžu dosahovať veľkých rozmerov (až 8 m2), čo je pravdepodobnou príčinou veľmi nízkej predácie. Samice vystiela dno vetvičkami a lístím.

Na rozdiel od svojho príbuzného, ​​hniezdia Nestori kaka v dutinách stromov, vo výške asi 3-9 m nad zemou. U týchto papagájov je uvádzať prítomnosť pomocníkov, teda odrastených mláďat, ktoré pomáhajú s kŕmením svojich mladších súrodencov. K reprodukciu pravdepodobne nedochádza každý rok. Rovnaké ako je tomu v predchádzajúcom prípade, aj tu sú samce väčšie ako samice a majú dlhšiu hornú čeľusť zobáka. Samičky sa dajú rozlíšiť tiež vďaka svetlejšiemu okružiu oka.

Obidva druhy zahrnuté v tejto kapitole sú príliš vzácne, aby sa chovali v domácnosti ako domáci miláčikovia.


ZDROJ: www.parrots.org, www.hbw.com, www.avibase.com, www.birdlive.com,