Rod Bolborhynchus predtým zahrnoval päť druhov. Neskôr bol však rozdelený na dva taxóny - pôvodný Bolborhynchus a na Psilopsiagon. V tejto časti je popísaná charakteristika nasledovných druhov:
Aymara pruhovaná - Bolborhynchus lineola,
Aymara andská - Bolborhynchus orbygnesius,
Aymara hrdzabočelá - Bolborhynchus ferrugineifrons,
Aymara citrónový - Psilopsiagon aurifrons,
Aymara šivoprsá - Psilopsiagon aymara,
Aymarovia vykazujú pomerne nevýrazný pohlavný dimorfismus. Samce od samice rozlíšia väčšinou len skúsený chovatelia. Samci Aymary šedoprsého majú napr. výraznejšie na tmavšie sfarbenie na hlave a prsiach.
Medzi prvky charakteristické správanie Aymary pruhovaného patrí ich antipredační stratégia. Vták pri ľaku neuletí ale ticho sa prikrčí a tak stuhne a snaží sa splynúť s okolitým prostredím.
Aymary trávia väčšinu života v korunách stromov a pravdepodobne kvôli tomu majú veľmi krátke beháky a ich ubikácia by preto mala byť vybavená veľkým množstvom vetvičiek k šplhaniu. Pokiaľ sa im dajú do klietky len dve bidlá, vtáctvo prestane byť aktívne. Skupinový chov môže byť úspešný u Ajmary pruhovanej. Do klietky treba umiestniť vyvážený počet samcov a samíc alebo jedného samca a niekoľko samíc.
Kvôli malým rozmerom týchto papagájov ich môžeme s úspechom chovať v klietkach. S úspechom sa používajú klietky o veľkosti 1,2 x 0,9 x 0,9 m (d x š x v). Pokiaľ máme k dispozícii viac priestoru, určite ho vtákom ponúkneme. Hlavným argumentom pre chov v týchto menších vtákov menších zariadeniach je ten že radšej šplhajú ako lietajú. Pokiaľ im ponúkneme dostatočné množstvo bidiel a vetvičiek. nenájdeme dostatočne veľké množstvo, sú veľmi aktívne. Malej veľkosti papagájov by mali byť umerné aj veľkosti hniezdnych búdok. Ideálne rozmery pre Ajmary sú 15-20 x 15-20 x 20-25cm (d x š x v). U Ajamaru sivoprsého je potrebné vzhľadom na väčšie množstvo znášok u tohto papagája širšia základňa búdky.
Kŕmenie Aymary pruhovanej je jednoduché. Základom ich diéty je zmes semien skladajúci sa z rôznych druhov prosa, lesknice, ovsa, kardi a malé prímesi slnečnice a semenca. Vzhľadom k tomu, že aymary nežijú na savanách, ich diéta sa preto nemôže obmedziť len na semená. V prírode až 50% ich potravy tvorí ovocie a iné mäkké časti rastlín, semená prijímajú nie celkom zrelá alebo klíčiace. Udržanie vtákov v dobrej kondícii vyžaduje teda časté podávanie máčaných alebo naklíčených semien. V období pred hniezdením a počas kŕmenia mláďat by práve takto upravená semená mali tvoriť značnú časť dennej kŕmnej dávky. Odporúča sa klíčiť ako zmesi semien, tak aj jednotlivo, napr. pšenicu, ovos či slnečnicu. Kŕmnu dávku odporúča doplniť klasickú alebo priemyselnou vaječnou miešaninou. V každodennej kŕmnej dávke nesmie chýbať ani zelenina a ovocie. V zimnom období najčastejšie kŕmi mrkvou a jablkami, v lete listami púpavy, čerešňami, višňami, jarabinami pod. Aymarové milujú okusovanie kukuričných šúľkov v mliečnej zrelosti. Nutným doplnkom životosprávy sú minerálne soli, vitamíny a aminokyseliny. Odporúča teda kŕmnu dávku doplniť škrupiniek vajíčok, sépiovú kostí, vápennými kockami a prípravkami obsahujúcimi minerálne látky, vitamíny a aminokyseliny.
Zemánek kŕmi Aymaru citrónovú a šedoprsú nasledujúcim spôsobom: "Používam zmes semien lesknice, žltého a zeleného prosa, kardy, ovsa a semence. Pokiaľ ide o prijímanie doplnkových krmív, sú aymarové značne náladoví. Čo jeden deň s chuťou a bezozbytku zožerú, druhý deň rovnako pripravené odmietajú. Preto doplnkových krmív ponúkam každý deň značný výber (aj za cenu veľkých strát) a vždy sa nájde niečo, čo vtáky prijmú. Raz je to klasická vaječná miešanina, druhýkrát zmes vyklíčených zŕn alebo zmes nadrobno nasekaná zelenina. Senegalské proso prijímajú iba zavesené, spadne ak na dno klietky, už si ho nevšimnú, aj keď zmes suchých zrnín, ktorú majú k dispozícii stále, berú z misky umiestnenej na dne klietky. Ostatné kŕmenie majú v nerezových miskách na vyvýšených miestach. V samostatnej miske majú k dispozícii zmes piesku, dreveného uhlia a drvené lastúry obohatené o vitamíny.
Aymarovia znášajú v priemere 4-5 vajec. Aymara sivoprsý môže mať však v znáške až desať vajec, Lowová uvádza dokonca dvanásť. U rodu Aymara sa uvádza dĺžka inkubačnej doby od 18 dní u Aymary pruhovaného do 30 dní u Aymara sivoprsého. Za priemer možno považovať 20-22 dní. Samice u všetkých druhov začínajú zahrievať znášku po znesení druhého alebo tretieho vajíčka. Mláďatá Aymary majú biele, respektíve žltobiele primárne páperie. Sekundárne prachové perie je sivé. Pre všetky rody platí, že hniezdo opúšťajú po 6-7 týždňoch a úplnej nezávislosti na starostlivosti rodičov dosahujú za ďalšie 2-3 týždne. Zástupcovia všetkých troch rodov dospievajú vo veku 12 mesiacov. U Aymary pruhovaného môže k reprodukcii dôjsť už 7-8 mesiacov po opustení hniezda.
>Z Aymár sa za účelom ochočenia chová len ajmara pruhovaná. Jedná sa o pomerne odolného vtáka ktorý je veľmi tichý. Na chovateľa je títo vtáci dokážu silno zafixovať ale fyzického kontaktu sa neboja. Sú ideálnymi domácimi miláčikmi pre malé deti. Niektorí jedinci sa naučia opakovať niekoľko slov s veľmi dobrou artikuláciou. Baner poznamenáva, že ajmarovia začínajú hovoriť týždňov po opustení hniezda.