Lori

Všeobecne nie sú loriovia na chov príliš nároční. S výnimkou charmozinov a viniov sa jedná o silne odolné vtáky. Okrem toho sú loriovia veľmi plodný akonáhne zostavíme chovný pár obvykle nám začne vyvádzať mláďatá pravidelne. Nijako komplikovaný nie je ani ručný odchov, pri odstavení stačí iba vtáka nasmerovať lyžičkou na misku s prípravkom pre ručné dokrmovanie Mladé sa čoskoro ľahko osamostatnia. Loriové nie sú nároční ani na priestor, Obzvlášť v prípade malých druhov. Všeobecne sa dá povedať, že väčšina zástupcov žije veľmi dlho. Tieto vtáky sú neustále aktívny, ľahko odchovatelní, praktický nevyžadujúci žiadnu osobitnú starostlivosť. Ich výživa sa skladá z predovšetkým nektáru a ovocia. V porovnaní s ostatnými papagájmi je nevýhodou absencia akéhokoľvek zrnia v strave a veľkého objemu výkalov, ktoré sa musí často vynášaťa ktorý loriovia môžu vystreknúť na väčšiu vzdialenosť. , Jednotlivé páry umiestňujeme do ubikácií spravidla samostatne. Chov v kolóniách zvyčajne neprináša príliš úspechu, a to aj v prípade mierumilovných druhov. V skupinovom chovu často pozorujeme šarvátky o partnerov alebo o hniezdo. Agresívne správanie dospelých často odnesú aj mláďatá, ktoré navštívia cudzie teritórium.
Chovateľské zariadenia:
Voliéry:
Základným parametrom každého zariadenia je jeho veľkosť. V čeľade Loriidae nájdeme papagáje malej a strednej veľkosti. Zo skúseností je známe, že menším druhom stačí klietka o veľkosti 1 m3. Stredné druhy vyžadujú voliéru s dĺžkou 1,5 m pri minimálnej šírke aspoň 70 cm. Veľké druhy Lori  zaslúži už väčšie prelety, ideálne tri metre na dĺžku. , U tohto druhu sa odporúča chovateľské zariadenie o minimálnej šírke 2 m., Dôležitým aspektom pri stavbe zariadení je samozrejme materiál. V prípade Lori treba myslieť predovšetkým na dostatočnú a pohodlnú údržbu. Preto musí byť všetko umývateľné. Drevené voliéry sú je to dosť nepraktické. Hlavne v priestore kŕmidiel loriovia svoje okolie naozaj dosť intenzívne znečisťujú. Drevo tiež môže začať časom hniť. Veľmi dostupným riešením sú hliníkové profily, z ktorých sa dajú pohodlne zhotoviť akékoľvek ubikácie. Na plné steny je ideálne použiť polykarbonát alebo obklady. Pletivo je vhodné dať iba na čelnú stenu, aby sme vtáky mohli pozorovať. Prepážky je lepšie urobiť nepriehľadné. Vtáky sa jednak neruší pri hniezdení a jednak si neuštipujú pazúriky cez pletivo. , Loriovia by nemali obývať ubikácie, ktorých konštrukcie sú vyrobený zo zinku alebo olova, keďže oba tieto kovy sú pre papagáje jedovaté. Vzhľadom na to, že títo vtáci majú štetiny jazyk, ktorým neustále sondujú svoje okolie, je riziko otravy pomerne vysoké. Z toho dôvodu sa odporúča odstrániť drôtenou kefou všetky nečistoty po zváraní. Ďalej je vhodné pletivo postriekať octovou vodou (v koncentrácii 10ml octu na jeden liter vody), opláchnuť vapkou a nakoniec na naj naniesť roztok jedlej sódy (1 OOG NaHC03 / dva litre vody). Po takejto úpravy by malo byť pletivo pre vtáky bezpečné. Na natieranie materiálu používame vždy farby bez olova. Ak zvolíme tmavší odtieň, môžeme potom vtáky lepšie pozorovať.
Vnútorné ubikácie:
Viniovia a charmozini sú náchylní na prechladnutiu. Nemali by preto byť vystavovaní teplotám nižším ako 10 ° C. Výnimkou je charmozin papuánský (Charmosyna Papou), ktorý pochádza z vysokých nadmorských výšok, kde je teplota priradená nižšia.
Rovnako ako u chovu ostatných papagájov sa oplatí mať celoročnú vykurované voliéry. Vtáky si môžu vybrať podľa svojho a hlavne je nerušíte premiestňovaním pri hniezdení. Vybudovanie takéhoto zariadenia môže byť ale finančne náročné. Väčšina Loriov znesie u nás na Slovensku a Čechách vonkajší pobyt bez prikurovanie od mája do septembra. Výnimkou sú snáď len malí charmozíni, vínovia, loriovia. , Černá forma charmozina papuánského neznesie teploty nad 40 °C. Je to predovšetkým kvôli tomu, že zfarbenie dobre pohlcuje tepelné žiarenie a pomaly ho uvoľňuje. Na Nové Guineji preto obýva táto forma predovšetkým vyšší nadmorské výšky, kde je teplota nižší.
Závesné klietky:
Vzhľadom na to, že majú loriovia tekutý trus, sú asi najvhodnejším typom chovateľského zariadenia závesné ubikácie, ktoré nám značné uľahčia každodennú údržbu. Väčšina druhov Lori bude vyhovovať ubikácie s rozmermi 2,4 až3 x 0,9 až 1,2 x 0,9-1,2 m (d x š x v). Malé druhy charmozinú môžu byť umiestnené aj v klietkach 1,8 x 0,6 x 0,9 m. Pokiaľ je to možné, snažíme sa poskytnúť našim zverencom čo najväčší priestor. Čo sa týka pletiva odporúča priemer oka 13 mm, aby do neho najmenšie druhy nemohli strčiť hlavu.
Hniezdne búdky:
Rozmery búdok pre menšie druhy by mali byť 20 x 13 x 13cm. V prípade väčších druhov, ako sú napr. Chalcopsitta a Lorius by mali byť 45 x 30 x 30 cm. Pre stredné veľké druhy sú vhodné búdky s veľkosťou 45 x 20 x 20 cm., Búdka môže mať tiež vysúvací šuplík s podstielkou, ktorá sa tak jednoducho mení počas hniezdenia. Lowová odporúča používanie búdok v tvare písmena L, čo zabráni rozbíjanie vajec. U rodu Chalcopsitta, Eos, Pseudeos a Lorius Lowová odporúča veľkosť búdky s dĺžkou hornej hrany 55cm a spodnej hrany 30cm. Výška je potom 45cm. Pre menšie druhy sú vhodné menšie rozmery - 31 cm spodná hrana, 11 cm horná hrana, 29cm výška ľavá hrana a 15 cm výška pravá hrana. Priemer vletového otvoru by sa mal pohybovať okolo 7,5 cm u väčších druhov a 5 cm u menších., U párov, ktoré často rozbíjajú svoje znášky sa doporučuje použitie tunela s priemerom 10cm a dĺžke 120cm, ktorý vedie do hniezdnej dutiny. Vďaka dlhému tunelu a malej dutine samček nenavštevuje tak často búdku. Práve samce sú totiž vinníci ničenia znášok. , Rozmery sú typické, priemer a môžu značne líšiť, ovplyvnený preferenciami vlastníka a preferencie vtákov. Ak to priestor dovolí môže sa Loriom ponúknuť na výber väčšie množstvo a výber veľkostí a typov kmeňov alebo hniezdo búdok a umiestniť ich na rôznych miestach v rámci voliéry čo umožní vtákom ich vlastnú voľbu. Akonáhle si dvojica zvolila konkrétne hniezdo-búdku treba im ju ponúknuť v každom období rozmnožovania., Kvôli tekutému trusu loriov by mala mať búdka dierované dno a na ňom priložené jemné pletivo. Vzdialenosť medzi dnom a pletivom je maximálne 25mm. Pletivo zabráni zväčšovaniu dier, do čoho by sa papagáje inak celkom isté pustili. Toto riešenie zároveň odvedie veľmi účinné tekutý trus od vtáka. Vlhká hniezda sú problémom predovšetkým u charmozinov. U všetkých loriov dávame teda do búdky podstielku, najlepšie hobliny či iný savý materiál. Počas hniezdenia je potreba obsah búdky tiež pravidelné meniť, inak budú starí vtáci mláďatá šklbať. Vnútorné časti búdky, ktoré sú zhotovené z mäkkého dreva, je potreba oplechovať, inak ich vták čoskoro zničí.
Osádzané voliéry:
Niektorí chovatelia majú Loriov vo vysadených voliérach. Veľká časť zástupcov čeľade Loridae si zelené nemusí vôbec všimnúť, zatiaľ čo napríklad loriovia timorký a škvrnitý sú veľmi deštruktívny. Medzi druhmi patria hlavne zástupcovia rodov Chalcopsitta, Eos a Lorius., Uvádzam tu zoznam druhov rastlín, ktoré sa používajú na osázenie ubikácií Loriov - Cyathea Cooper, Cyrtomyum falcatum, Carica papaya, Agapanthus sp., Sambucus sp., Lonicera sp., Passiflora sp., Polygonum baldschuanicum.
Vybavenie:
Určité by sme nemali vtákom odopierať hračky z obavy, že by potom mali menej času na svoje rodičovské povinnosti. Tieto veci navyše bez pochyby spestrujú život papagája v zajatí. Nuda je nebezpečenstvom hlavne pre inteligentní papagáje, ktorými loriové jednoznačné sú. Ak však dávame vtákom nejaké hračky, myslíme vždy na bezpečnosť. Predmety by zároveň nemal byť veľmi veľké, aby vtáky nedesilo alebo priame neohrozovali.

Zrniny:
Kľúčom k úspechu chovu, prípadne odchovu Loriov je bezpochyby kŕmenie. Ako už bolo v tajte kapitole zmienené, ich celá tráviaca sústava je prispôsobená na prijímanie  nektáru. Iba niekoľko druhov čiastočne konzumuje tiež zrno, jedná sa o lori timorského (Trichoglossus iris) a lori škvrnitého (Neopsittacus muschenbroeki). Jedia predovšetkým slnečnicu, lesknicu, proso, struky a tiež granule pre papagáje. Zástupcovia rodu Eos sú väčšinou všežravý, takže im môžeme občas zrno ponúknuť tiež. Pokiaľ to však preženieme vtáky rýchle priberú.
Nektár:
Všeobecne sa dá povedať, že v zajatí tvoria hlavnú zložku potravy Loriov nektáre. Vzhľadom k tomu je aj trus vtáka tekutý. S týmto faktom súvisí intenzívna údržba chovateľského zariadenia. Každý chovateľ by mal preto pred zaobstaraním vtákov pouvažovať o špeciálnom dizajne ubikácií. Časovo náročné je tiež samotné kŕmenie. Nektár pripravujeme každý deň čerstvý (v letných dňoch treba aj niekoľkokrát denne). Zaschnutý trus vo voliére je nevyhnutné neustále umývať, aby sme udržali patričnú hygienu. Taká starostlivosť nám zaberie asi rovnako veľa času ako obriadenie niekoľkých párov árov. Predtým, než si vtáky chovateľ zaobstará by si mal preto všetky nevýhody zvážiť. Loriovia nás však za kvalitnú starostlivosť odmenia svojím impozantným správaním a pravidelnými odchovmi., Kŕmenie týchto vtákov v zajatí je stále veľmi nedokonalé a z toho dôvodu sa tiež väčšina jedincov v zajatí dožíva nižšieho veku než vo voľnej prírode, čo je v rámci chovu zvierat skôr neobvyklé. Kľúčovou otázkou je potom, aký zdroj bielkovín títo vtáci potrebujú. Existujú veľmi kvalitné zmesi pochádzajúce od nemeckých chovateľov Neffa a Boscha, ktorí dosiahli veľmi dobrých chovateľských výsledkov. Tá sa skladá z ovsenej múky, peľu, pivovarských kvasníc, fruktózy a glukózy. , V poslednej dobe sa množia chovatelia používajúci hlavne z časových dôvodov instantné zmesi, ktoré stačí preliať vlažnou vodou. Priemyselne vyrábané náhradky obsahujú najčastejšie fruktózu, sacharózu, glukózu, sójový proteín, peľ, obilné proteíny, vitamíny a minerály. Do nektáru sa často pridáva aj med, ale Schroeder (2003) poznamenáva, že čerstvý med by sa nemal používať, pretože môže obsahovať baktériu Clostridium botulinum, ktorá vyvoláva botulizmus (= otrava toxínom, ktorý tieto baktérie produkujú). Med, ktorý je pasterizovaný, takéto riziko nepredstavuje. Zároveň si treba uvedomiť, že samotný med nepredstavuje náhradku za nektár. Neobsahuje totiž dostatočné množstvo enzýmov, stopových prvkov, vitamíny a aminokyseliny., Instantné zmesi sú často vhodné pre bežné druhy. Náchylnejšie zástupcovia však často trpia vďaka priemyselne vyrábanými instantným zmesiam na podvýživu, zatučnelou pečeňou alebo na cukrovku., Pre začínajúcich chovateľov sa dá odporučiť instantné zmesi v stredne drahej cenovej kategórii od firmy Aves, prípadne Versele Laga (značka Orlux). Tí, ktorí chcú kvalit- nekŕmi, majú možnosť si priplatiť a zakúpiť značku Nekton, ktorá je obzvlášť výhodná pre menšie a chúlostivejšie druhy Loriov. , Pre tých, ktorí sú chcú namiešať vlastnú nektárovú zmes uvádzame jedno zloženie: , zloženie:, 1 balíček cereálii s príchuťou hruška a banán, 1/2 hrnčeka glukózy, 1/2 hrnčeka mlieka , 1/4 hrnčeka sacharózy, 1/2 hrnčeka sušeného odtučneného mlieka , vrchovatá kávová lyžička vitamínového / minerálneho preparátu, Všetky ingrediencie sú zamiešané v pomere jeden hrnček zmesi na liter vody a ďalej ešte pridáva 4 lyžičky medu. Nektár sa smie zahustenie aj ryžovú múkou. Takáto zmes vydrží v chladničke aj niekoľko dní.
Hmyz:
Vzhľadom k tomu, že sa veľa druhov Loriov vo voľnej prírode priživujú hmyzom, niektorí chovatelia predkladajú svojim zverencom živočíšny proteín. Tu je však potrebné upozorniť na niektoré zdravotné riziká a to hlavne, že zakrmovaním surového mäsa môže byť tiež príčinou hemochromatózy. 
Ovocie:
Väčšina Loriov konzumuje rôzne druhy ovocia, niektorí jedinci ho majú dokonca radšej ako komerčný Instant. Preferencia k určitému druhu ovocia je individuálna ako medzi jednotlivými druhmi, tak aj medzi samotnými jedincami. Niektorí uprednostňujte! mäkké hrušky alebo broskyne, iní zase jablko, kaktusové plody, melón cantaloupe alebo granátové jablko. Vyskúšať môže v zásade všetko, tropické ovocie (papája, mango, guajavy) je však najlepšie. Zároveň však býva tiež najdrahšie a keď je sezónna sa rýchle sa kazí. Tí chovatelia, ktorí bývajú miernom klimatickom pásme, si môžu vystačiť so svojou záhradkou. Jednotlivé druhy ovocia je dobré obmeňovať tak, aby vtáky nemali stále rovnakú stravu.
Zelenina:
Vtákom môže predkladať tiež zeleninu. Loriové miľujú ​​kukuricu, varenú repu, mrkvu a napr. i listy púpavy. Skrmovanie ostatných surovín je u každého vtáka veľmi individuálne. Loriúm môžeme skúsiť ponúknuť vajíčko varené natvrdo, marhule alebo senegalské proso. Nebojíme sa predkladá ani celé rastliny, ktoré však nesmú byť ošetrenie insekticídmi. , Všeobecné by Predkladaná suroviny mali byť čerstvé, organického povodí a vtákom ponúkané vo vhodnej forme. Niektoré vtáky napríklad preferujú, ak jablko napichne na klinec vo voliére, iní ho zase majú radi nakrájané v miske. , Používanie sladkého ovocia a nektár so sebou nesie jedno riziko, vábi mravce a iný hmyz. Toto môže predstavovať nepríjemný problém, ktorý budeme riešiť neustále., Potrava by sa mali predkladať tak, aby nepritahovala pozornosť hmyzu. Napríklad mravce lezú často do misiek s nektárom, čomu môžeme zabrániť uložením misky do ďalšej väčšej misky s vodou. Ďalšími neželanými hosťami sú včely a osy, ktoré vtáky často obťažuje. Zbaviť sa ich môžeme jemnou sieťovinou, ktorá zabráni ich vniknutie do voliéry. Druhou možnosťou je tiež nahradenie nakrájaného ovocia zeleninou.
Kvety, konáre:
Pre dlhé chvíle papagájom predkladám listnaté konáre, pokiaľ možno s kvetmi. V prípade, že je navyše voliéra vysadená, konáre odrádzajú papagáje od likvidácie zelene. Vrba je ideálnym stromom, ktorý rýchlo rastie, a vtáky doslova zbožňujú jej kvety. Orezať ale môžeme aj iné druhy drevín. Vždy dbáme na to, aby neboli jedovaté alebo ošetrené chemickými postrekmi.
Voda:
Okrem potravy by sme mali loriom predkladať tiež každý deň vodu. Niektorí chovatelia veria, že sa vtáky dostatočné hydratujú z nektáru, v skutočnosti to tak nie je. Tieto vtáky naviac milujú kúpeľa. Do nádoby s vodou doslova skočia a potom sa kúpuaž kým nie sú úplne premočený. Na to aby sa mohli dostatočné vyblázniť je treba väčšia miska.

Jednou z hlavných prekážok v chove Loriov je rozlišovanie pohlavia. Až na pár výnimiek sú totiž samce aj samice ​​vizuálne nerozlíšiteľné. Rovnaké tak veľkosť nemusí byť spoľahlivým ukazovateľom. Samce sú všeobecne väčšie, ale stretneme sa s prípadmi, kedy samice svojich partnerov prerastú. Na základe správania tiež nemusíme pohlavia rozoznať. Pokiaľ spozorujeme u dvojice vtákovi dvorenie, ešte to vôbec nemusí znamenať, že máme pár. Potrebným predpokladom pre správne určenie je teda test DNA alebo endoskopia., Jednotlivé páry umiestňujeme do ubikácií spravidla samostatné. Chov v kolóniách zvyčajne neprináša príliš úspechov, a to aj v prípade mierumilovných druhov. V skupinovom chove často pozorujeme šarvátky o partnerov alebo o hniezdo. Agresívne správanie dospelých si často odnesú aj mláďatá, ktoré navštívia cudzie teritórium. Samostatné páry nie sú vaším rušivým elementom vystavený a dosahujú preto vôčších odchovov., Páry od rovnakého druhu alebo niekedy aj rodu by nemali byť umiestnené hneď vedia seba. Aj v prípade, že sú vtáky bez vizuálneho kontaktu, sa rušia akusticky. Zložitosť chovu jednotlivých druhov sa medzi celými rodmi môže výrazne líšiť. Medzi tie ľahšie odchovatelné patrí Eos, Trichogiossus a Pseudeos. Ďalej pokračujú rody Chalcopsitta, Charmosyna, Glossopsitta a Lorius. Predovšetkým tie menej bežné druhy patrí medzi horšie odchovatelné. Zároveň sa však líšia aj zástupcovia v rámci rodu. , Pre začiatočníkov sú ideálne väčšina druhov rodu Trichogiossus. , Všeobecným problémom býva šklbanie mláďat v búdke. Rodičia sa v hniezde snaží udržať patričnú hygienu. Pokiaľ sú steny hladké a rodičia nemajú možnosť odštipovať drevo, začnú šklbať mláďatá. Neustále totiž dopĺňajú substrát, ktorý absorbuje vlhkosť, a hniezdo potom zostane suché. Je teda vhodné v čase, keď začnú vtákom vyrastať prvé obrysové perá, vybaviť búdku v tvare písmena L vysúvacími prepážkami z pletiva, ktorá rodičom umožní mláďatá kŕmiť, nie však šklbať.
Doba hniezdenia:
U predstaviteľov čeľade Loriidae nepozorujeme cyklus hniezdnej sezóny. Dokonca aj vo vonkajších voliérach vtáci hniezdia nepretržite.
Tokanie:

U Loriov môžeme pozorovať typické správanie spojené s pytačkami. Vtáky krútia krkom, majú stiahnuté zreničky, nakláňajú sa smerom k partnerovi, mávajú krídlami a poskakujú po bidle sem a tam. K tomu sa pohupujú a rozťahujú chvost. Takéto prejavy zvyčajne zvýrazňujú špecifické sfarbenie druhu. Napríklad samičky charmozina horského (Charmosyna josefinae) a charmozina papuánského (Charmosyna Papou) rozťahujú krídla a ukazujú celému okoliu krásne sfarbenú kostrč. Pritom sa stále naparujú a naježia sa im papily na jazyku. Niektoré samičky pri párení čiastočnej roztvárajú krídla. Celý proces doprevádza hlasná vokalizácia a vzájomné kŕmenie partnerov.
Znáška:

Znášky drvivej väčšiny druhov Lori čítajú 2 vajcia. Niektoré menšie druhy môžu mať dokonca až 5 vajíčok.
Inkubácia:

Na znášky zasadajú vtáky väčšinou pri znesení prvého vajcia. Zvyčajne inkubuje iba samička, s výnimkou charmozinov (Charmosyna) a viniov (Vini), kde sa rodičia striedajú. Lowová (1998) uvádza u tohto druhu inkubačnú doby  24 až 25 dní. , Môžeme si všimnúť, že mláďatá ihneď po vyliahnutí leží vo zvláštni pozícii na chrbte alebo na bokoch. Okrem toho sú pokrytá páperím, ktoré je u zástupcov rodu Lorius sfarbené bielo so žltým alebo šedým nádychom.
Sfarbenie mláďat po narodení:

U rodov Trichoglossus, Glossopsitta a Neopsittacus je biele alebo sivasté v závislosti na jednotlivých druhoch, dokonca aj poddruhoch. U charmozinov (Charmosyna) je sivé s bielym nádychom, v pripade charmozinov papuánskych ( Charmosyna Papou) majú chrbát mladý dokonca lososový nádych, čelo a brucho sú šedé a spodná časť tela biela. U rodov Vini, Phygis a Pseudeos je prachové perie biele. Mláďatá väčšiny druhov majú drapáky a zobáky hnedé. Sekundárne prachové perí je u všetkých druhov šedé. Vtáčatá sa liahnu už s papilami na jazyku, ty sú však obalené zrohovatenou vrstvou. Asi siedmi až ôsmy deň začnú byť papily viditeľné. Časom sa keratínová vrstva odlúpne a papily sa úplne uvoľnia. Tento proces môže trvať od 22 až 235 dní v závislosti od druhu.
Opustenie hniezda:
Papagáje rodu Chalcopsitta opúšťajú hniezdo po 70 až 82 dňoch.
Sfarbenie mláďat po opustení hniezda:

Sfarbenie operenia mláďat je oproti rodičom výrazné matnejšie. Pri druhej s dlhším chvostom majú mladí vtáci tiež kratšie rysovacie pera. Zobák nie je červený, ale skôr pohnedlý alebo šedý. Okružie oka nie je obvykle čierne ako u dospelých, ale svetlé.
Pohlavná dospelosť:

Niektoré druhy Lori dosahujú pohlavnú dospelosť veľmi skoro. Zástupcovia tohto druhu po 24 až 48 mesiacoch.

Dosiahnutie operenia dospelých vtákov:

Mláďatá sa začnú do dospelého šatu vyfarbovať pomerne skoro. Zobák mení farby prakticky ihneď potom, čo mláďatá opustia hniezdo, v niektorých prípadoch až za 2-3 mesiace. Samotné operenie, ktoré má identické sfarbenie sa šatom dospelých, sa začne objavovať asi 4 mesiace po vylietnutí z hniezda. U niektorých druhov je tak jedinec po piatich mesiacoch od opustenie hniezda k nerozoznanie od rodičov. Len u niektorých druhov sa mláďatá vyfarbujú pomalšie (Vini).

Hoci sú loriovia nesmierne temperamentné a živé stvorenia, nie sú ako domáci miláčikovia príliš populárny. Niekedy je až neuveriteľné, ako sa títo vtáci prejavujú. K svojmu majiteľovi veľmi rýchle priľnú. Môže vám vyprázňovať vrecká, hladkať ho, bude Vám ďobkať po tvári. Nikdy Vás neuhryzne a hračiek si užíva oveľa viac ako ostatné papagáje., Okrem zmieneného osobitého charakteru sa títo vtáci naučia celkom ľahko hovoriť. Na oplátku však títo vtáci vyžadujú trochu inú starostlivosť než ostatné papagáje. Okrem toho je potrebujete im venovať dostatok času a pozornosti. Teda sa nedoporučuje Lori pre človeka, ktorý je pracovne vyťažený a domov sa chodí len vyspať. Ideálne sú preto títo domáci miláčikovia pre ženy v domácnosti alebo seniorov v dôchodkovom veku. Zároveň nesmieme zabudnúť, že loriovia sa celkom hlasné prejavujú, čo si majiteľ často uvedomí až potom, čo si nového miláčika privezie domov., Loriovia sú veľmi krotkí a obzvlášť prítulní, ak sú ručne odchovaný. Výnimku možno predstavujú len loriovia zelenochvostý (Lorius chlorocercus), ktorí aj ako domáci maznáčikovia štípu, a to predovšetkým keď sa jedná o samca. Chovateľ sa potom môže snažiť skrotiť svojho miláčika akokoľvek dobre, ale v tomto prípade sa mu to pravdepodobné úplne nepodarí. Ďalším zástupcom, ktorý si drží voči chovateľovi väčší odstup ako jeho príbuzní je lori škvrnitý (Neopsittacus muschenbroeki). So štípaním sa môžeme stretnúť aj u vtákov, ktoré prechádzajú obdobím dospievania.

Lori sú citliví k stresu, mykóze Candida albicans a bakteriálnym infekciám. Týmto vtákom preto nikdy sa nepredkladajú nahnité alebo pokazené kŕmenia. Viniové sú náchylní tiež na Salmonelu a na bakterialne infekcii pochádzajúcich z prehnitej potravy. V neposlednom rade je určité vhodné spomenúť tiež obezitu. , Jedným z ďalších problémov, ktorý sa u Lori golierikatýov vyskytuje je rozbíjanie vajec. , U určitých druhov ďalej môžeme naraziť aj na extrémne agresívne vnútro druhové správanie. Napríklad u Vini bieloprsých pozorujeme potýčky aj u párov, ktoré už niekoľkokrát bez najmenších problémov vyviedli mladé. Stres predstavuje kľúčový faktor ovplyvňujúci celkový zdravotní stav každého papagája. Lowová sa napríklad zmieňuje, že Vini, ktorý je 100% fyzicky zdravý, môže vďaka stresu uhynúť priebehu niekoľkých minút. K tomu stačí nejakú stimul, ktorého prítomnosť by u ostatných Lori golierikatý nevyvolala žiadnu pozornosť. Je zaujímavé, že podobnú náchylnosť k stresu nepoznáme u všetkých viniou., Jedným z ukazovateľov zdravotného stavu Lori golierikatýov je farba zobáku, ktorá je u veľkej časti druhu červenej a oranžovej farby. Ak je zobák vyblednutý, dá sa predpokladať, že sa vtákovi nedarí tak, ako by malo. K takejto zmene pritom môže dôjsť veľmi rýchlo. V prípade, že príčinu odstránime, získa zobák čoskoro opäť pôvodnú farbu.