Phigys — Lori
Lori golierikatý
Phigys solitarius
Dĺžka
20 cm
Váha
75 až 85 gramov
Phigys — Lori
Lori golierikatý je pomerne hlučný druh. V divočine sa ozýva prenikavými ostrými výkrikmi, ktoré sú počuteľné na veľkú vzdialenosť. V zajatí je najhlučnejší ráno a podvečer, kedy vydáva série krátkych, ostrých piskotov. Počas dňa je relatívne tichší, ale pri vzrušení alebo kontakte s inými vtákmi hlasitosť výrazne stúpne.
Ručne odchované mláďatá lori golierikatého sú pomerne priateľské a rýchlo si zvyknú na chovateľa. Rodičovský odchov je plachejší, ale aj ten sa dá ochočiť trpezlivým prístupom. Kľúčom je pravidelná ponuka nektáru a ovocia z ruky — lorie sú motivované jedlom viac ako väčšina papagájov.
Prvých 3-5 dní nechajte vtáka v pokoji v novej klietke. Hovorte na neho tichým hlasom, klietku umiestnite do obývanej miestnosti, aby si zvykol na prítomnosť ľudí.
Ponúkajte obľúbené ovocie (mango, hrozno) cez mriežku, neskôr z dlane. Lorie sú veľmi motivované jedlom a zvyčajne prekonajú ostych rýchlejšie ako iné papagáje.
Keď berie jedlo z ruky, jemne priblížte prst k hrudníku. Lorie radi sedia na ramene alebo hlave — postupne im to dovoľte v bezpečnom prostredí.
Lorie potrebujú denne voľný let. Zabezpečte miestnosť (zatvorené okná, žiadne ventilátory, zakryté zrkadlá). Pozor na tekutý trus — chráňte nábytok prikrývkami.
| Lori golierikatý | Lori farbistý | Lori tmavý | Lori červený | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 20 cm | 25–30 cm | 25 cm | 30 cm |
| Váha | 75–85 g | 75–157 g | 140–190 g | 150–185 g |
| Dožitie | 15–20 r. | 20–30 r. | 20–28 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●● | ●●●○○ | ●●●●○ |
| Stav IUCN | Nedostupný | 150–350 € | 200–400 € | 200–500 € |
| Povaha | Aktívny, hravý, hlučný | Sebavedomý, hravý, veľmi hlučný | Pokojný na lori, priateľský, tichší | Priateľský, zvedavý, aktívny |
| Areál | Extrémne vzácny — prakticky nedostupný v SR/CZ | Dostupný — najrozšírenejší lori v SR/CZ | Občas dostupný — u špecializovaných chovateľov | Občas dostupný — u špecializovaných chovateľov |
Príznaky: Biele povlaky v zobáku a hrdle, zvracanie, strata chuti do jedla, regurgitácia
Najčastejšie ochorenie lorií. Príčinou je kontaminovaný nektár alebo ovocie. Prevencia: prísna hygiena kŕmidiel, výmena nektáru každých 4-6 hodín.
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. Prevencia: karanténa a testovanie nových vtákov pred zaradením do chovu.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, apatia, strata chuti do jedla
Plesňová infekcia dýchacích ciest. U lorií častejšia kvôli vlhkej strave. Prevencia: vetrané prostredie, čistá podstielka.
Príznaky: Zväčšená pečeň, apatia, dýchavičnosť, náhly úhyn
Typické ochorenie lorií a tukanoidov. Príčinou je nadmerný príjem železa v strave. Používajte komerčné nektáre s nízkym obsahom železa.
Príznaky: Hnačka, zmena farby trusu, apatia, nafúknuté perie
Časté u lorií kvôli tekutej strave, ktorá sa rýchlo kazí. Prevencia: výmena nektáru 2-3x denne, umývanie nádob horúcou vodou.
Príznaky: Šupiny a krusty na zobáku, nohách a okolo očí
Ľahko liečiteľné ivermektínom. Prevencia: hygiena klietky a pravidelná kontrola zobáka a nôh.
Lori golierikatý je jediný zástupca monotypického rodu Phigys — nemá žiadnych blízkych príbuzných a je jedinečný medzi všetkými papagájmi.
Na Fidži je tento druh kultúrne významný — jeho perie sa tradične používalo na ozdoby náčelníkov a ceremoniálne predmety.
Jazyk lorií má na konci štetinkovité výbežky (papily), vďaka ktorým dokážu efektívne zbierať nektár a peľ z kvetov — podobne ako kolibríky.
V divočine sa často zavesí dolu hlavou na konári, aby sa dostal ku kvetom — túto akrobatickú aktivitu prejavuje aj v zajatí.
Druh bol opísaný už v roku 1800 nemeckým prírodovedcom Georgom Adolfom Suckowom, čo z neho robí jeden z prvých vedecky popísaných lorií.
Fidži zakázalo export voľne žijúcich vtákov s výnimkou zoologických záhrad, preto je tento druh v európskych súkromných chovoch extrémne vzácny.
Nie, rozhodne nie. Tento druh vyžaduje špeciálnu nektárovú stravu, prísnú hygienu (tekutý trus, rýchlo sa kaziaci nektár) a skúsenosti s chovom lorií. Navyše je v Európe prakticky nedostupný. Začiatočníkom odporúčame korelu, andulku alebo agapornisa.
Lorie sú nektárivórne — ich hlavnou potravou je tekutý nektár, peľ a mäkké ovocie. Na rozdiel od bežných papagájov nedokážu efektívne spracovať tvrdé semená. Ich špeciálny jazyk so štetinkovitými papilami je prispôsobený na zber nektáru z kvetov.
Fidži zakázalo export voľne žijúcich vtákov s výnimkou zoologických záhrad. Prvé importy do Európy prebehli v 70. rokoch 19. storočia, ale druh nikdy nebol v zajatí rozšírený. V súčasnosti existuje len niekoľko chovných párov u špecializovaných chovateľov v západnej Európe.
V divočine sa dožíva odhadom 15-20 rokov. V zajatí pri optimálnej starostlivosti môže žiť aj dlhšie, ale údaje sú obmedzené kvôli vzácnosti druhu v chovoch. Príbuzné druhy lorií sa v zajatí dožívajú 20-25 rokov.
Nie, nepatrí medzi hovoriace druhy. Ojedinele sa ručne odchované mláďa naučí jednoduché pískanie, ale reč neimituje. Ak hľadáte hovoriaceho papagája, zvážte žaka sivého, amazonana alebo eclectusa.
Je to dôsledok ich nektárovej stravy, ktorá obsahuje veľa vody a cukrov. Tekutý trus je úplne normálny a zdravý u lorií — nie je to príznak choroby. Vyžaduje to však denne čistenie klietky a podstielky, čo je hlavný dôvod, prečo sú lorie náročnejšie na údržbu ako iné papagáje.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
