Chovateľské zariadenia:
Vazovia sa môžu úspešne chovať a odchovávať v kolónii.  Týmto spôsobom navyše môžeme zabrániť agresii zo strany samice, ktorá s býva značne dominantná. Samcom môže dokonca spôsobiť veľmi vážne zranenie, čo je medzi papagájmi naozaj unikátny jav. Väčšinou totiž býva v páre agresívnejší samec. V niektorých zariadeniach sa dokonca podarilo odchovať mláďatá pokiaľ ubikáciu obývalo niekoľko samcov ale len jedna samica. Tento systém je v prírode prirodzený a samička v období hniezdenia vyžaduje kŕmenie a párenie od viacerých samcov.
Vnútorné ubikácie - klietky:
Pokiaľ chováme vozov vo vnútorných priestoroch, umiestnite voliéru do okna. Lowová odporúča klasické priechodzie voliéry alebo minimálne dlhé 4,5m pre vazy malé a 7m pre vazy veľké. Dajú sa chovať aj v závesných voliérach, kde sa im tiež darí pretože vazovia sa na zemi často nezdržujú. Rozhodnutie je teda na chovateľovi.
Voliéry:
Vazové milujú lietanie, preto je vhodné umiestniť tieto vtáky do dlhších voliér. Ubikácia by mala byť tiež minimálne čiastočne otvorené tak, aby umožnila ich vyhrievaniu na slniečku. Touto činnosťou strávi veľkú časť času a pravdepodobne priamym slnečným žiarom likvidujú ektoparazity.
Hniezdne búdky:
Vzhľadom k veľkej agresivite samice sa odporúča do ubikácie umiestniť viacej búdok v ktorých samec pred svojou rozvášnenou partnerkou môže schováva). Vazovia vstupujú do hniezda pozadu a preto by každá búdka mala byť opatrená bidielkom. Pri vletovom otvore. Pre vazu malého sú ideálne rozmery dutiny 25 až 30 x 25 až 30 x 60 až 75 cm (d x y x v).
V prípade väzy Veľkého by mala mať dutina priemer 30-35cm z výšku 75cm. Niektoré samice preferujú horizontálne búdky, rozmery však zostávajú rovnaké. Pred hniezdením sa odporúča urobiť viacej typov búdok. Akonáhle si jednu pár vyberie, môžeme zvyšné odstrániť. Dovnútra dutiny umiestnime kusy dreva, ich spracovanie vtákmi ich podnecuje k hniezdeniu.
Vybavenie:
Niektorí vazovia tolerujú vo voliére zeleň, ale jen pokiaľ im neprekáža v letové dráhe.
Zdroj: Tony Silva a kol. , Prúvodce chovom papouškú

Ich potrava sa skladá zo semien, orechov, rôznych druhov plodov a príležitostne aj kultúrnych plodín (ryža, kukurica a proso).
U väzy malého predstavuje ovocie významnejšiu časť potravy než u väzy veľkého.
Pri prvej vlne dovozov v minulom storočí sa všeobecne predpokladalo, že tieto papagáje nemajú potrebu piť toľko ako iné zvieratá, pretože vo svojej domovine prichádzajú do styku s vodou väčšinou len z vlahy zo zelene. Preto im voda bola ponúkaná skôr výnimočne a nie je teda divu, že sa títo vtáci nedožívali príliš vysokého veku.
Všeobecne možno povedať, že sú títo vtáci veľmi húževnatí. Oproti ostatným papagájom nemajú tak deštruktívne sklony a veľmi radi sa kúpu. Rovnako tak majú obrovský apetít a prijmú takmer všetko, čo im dáme do misky. Hlavnou nevýhodou z hľadiska chovateľstvo je ich prenikavý hlasový prejav.

Každý, kto chová vazy, si všimne, sú tieto vtáky spoločenské iba počas obdobia hniezdenia, kedy sa neustále krmí. Keď však mláďatá opustia hniezdo začnú sa dospelí jeden druhého navzájom strániť. Medzi samcom a samicou sa teda nevytvára silný partnerský zväzok. V kolóniovej starostlivosti sa o mladé stará viac jedincov.

Dvorenie:
Podľa dostupných informácií sa zdá, že vazovia hniezdia sezónne a to na jar a v lete. Spôsobom dvorenia je hlasné volanie v krátkej melódii. Ozýva sa väčšinou samec. Ak má samica o veľký protajšok záujem ozve sa tak sito. Po hlasovej komunikácii prichádza na riad prehliadanie peria a vzájomné kŕmenie. Pri tomto samec roztvára krídla. Samice ponúkané sústa vehementne konzumuje. Samec pred párením ešte otočí hlavu dozadu a zasa späť. Celý cyklus sa môže opakovať niekoľkokrát.
Párenie:
Pri párení sú vtáky vedľa seba. Ku kopulácii vazov dochádza nasledovne a to jeden krát za deň. Samice pred párením samce naháňa. Ten ju potom na bidle niekoľkokrát preskočí a dochádza ku kontaktu keď samec vsunie kloaku do pohlavného otvoru a zlezie z jej chrbta. Vtáci v sebe aj naďalej zostávajú zaklesnutí. Samica má pritom krídlo položené na chrbte samca a občas ho klovne do zátylku. PO 15 minútach začne samec samicu kŕmiť a zakliesnení zostávajú v sebe ešte jednu hodinu a pol. Ukončením aktu vystrieknu obidvaja z plášťa trochu tekutiny, pravdepodobne zbytky spermatu.
Vajíčka:
Veľkosť znášky je u vazu veľkého asi  2-5 vajec. U vazy malého je to 3-5 Tie sú znášané väčšinou každý druhý deň, existujú však i výnimky.
Inkubačná doba:
Vazovia zahrievajú vajíčka 14-16 dní, podľa niektorých autorov 14-15. U vazu veľkého je inkubačná doba o niečo dlhšia. U oboch druhoch zahrieva len samica.
Mláďatá:
Primárne prachové perie je dlhé a svetlo šedé. Mláďatá oboch zástupcov sú hyperaktívny a majú tendenciu si neustále zobkáme hrať s behákmi, čo môže niekedy spôsobiť aj krvavé zranenie. Po 12 dni zošednú celé beháky. Po 16 dňoch sa začnú objavovať prvé obrysové perá.  Po 38 dňoch sú už operené po celom tele.  Sfarbenie primárneho a sekundárneho prachového peria vazu malého je rovnaké ako u vazu veľkého. Samice kŕmi mláďatá zvláštnou tekutinou, ktorá má vysokú nutriční hodnotu. Vazy potrebujú obrovské množstvo energie.
Opustenie hniezda:
Mláďatá vazu malého opúštajú hniezdo vo veku 37-42 dní. Vazovia veľký vylietavajú zhruba o týždeň neskôr. Úplné samostatnosti dosahujú vazovia po ďalších 2-4 týdnech. Po opustení hniezda pripomínajú mladí vazové vzhľadom svojich rodičov. Majú však biely zobák s ružovým nádychom a biele okruží oka.
Dosiahnutie pohlavnej dospelosti:
Pohlavní dospelosti dosahujú po roku a pol.

Vazovia sú Inteligentné a zaujímavé papagáje, pivo pre ich veľkú hlasitosť nevýrazné sfarbenie sa pre ochočenie príliš nehodia. Vaza malý je ohľaduplnejší a menej hlučný ako vaza veľký ale pre tieto vlastnosti sa v minulosti veľmi nedovážali čomu zodpovedá aj ich početný stav v zajatí. Pokiaľ však mláďatá ručné dokŕmime, zistíme, že sa o jedná spoločenské papagáje. Ako ostatní zástupcovia papagájov sú aj vazovia mimoriadne zvedaví. Neustále sa bavia, hrajú sa s hračkami, váľajú sa po chrbte sú tiež v veľmi šikovne otvárajú dierka klietky.