Kakadu je aj slovenský názov všetkých rodov z tejto podčeľade okrem rodu korela. Typickým znakom kakadu je pohyblivý chochol na hlave. Oblasť výskytu kakadu sa nachádza v Austrálii, Indonézii, Oceánii a na Filipínach. Najmenším zástupcom podčeľade je korela chochlatá, najväčším je kakadu palmový, ktorý môže dosiahnuť hmotnosť až 1 kg. Kakadu je skupina papagájov, ktorí sú atraktívni aj napriek tomu, že nie sú pestro sfarbení (dominuje u nich biela, čierna, sivá, žltá a ružová farba).,
S inými druhmi papagájov majú kakadu veľa spoločných znakov. Patria medzi ne charakteristicky zakrivené zobáky a poloha prstov nôh, kde dva a dva prsty svojim protichodným postavením (dopredu a dozadu) umožňujú týmto vtákom uchopovať potravu, či obratne sa šplhať v konároch stromov.,
Najcharakteristickejším znakom pre všetky papagáje kakadu je chochol na hlave, ktorý signalizuje ich aktuálnu náladu. Pri náhlom vyrušení vydávajú syčavé zvuky. Niektoré menej zjavné rozdiely sú v štruktúre pier, či v robustnejšej stavbe tela oproti priemerným pravým papagájom. Papagáje kakadu sa živia semenami, orechmi, mnoho ich druhov sa živí hmyzom a larvami, ktoré vyhryzávajú spod kôry tropických stromov. Potravu si kakadu hľadajú nielen v korunách stromov, ale aj na zemi. Žalúdok majú veľmi svalnatý s hrubými stenami.,
Kakadu sa nekúpu vo vode, počas dažďa lietajú, alebo sa zavesia dolu hlavou a nechajú sa dažďom premočiť, veľmi radi si čistia perie lietaním medzi mokrým lístím v korunách stromov.,
Zo všetkých papagájov sa dožívajú kakadu najdlhšieho veku, kakadu zlatochochlý sa dožíva až 119 rokov. Papagáje kakadu sú spoločenské vtáky, ktoré vo voľnej prírode žijú v kŕdľoch, ktoré opúšťajú iba v dobe hniezdenia.,
Čeleda kakaduovití sa delia na podčelaď korely (Nymphicinae) a podčelaď kakaduovité (Cacatuinae). Do podčelade korel je zaraďovaný len jeden druh- korela chocholatá (Nymphicus hollandicus). Podčelaď kakaduové má 5 rodov s 18 druhmi a 36 poddruhy
rod Callocephalon
rod Probosciger
rod Eolophus –
rod Cacatua
podrod Lophochroa:
kakadu inka/kakadu trojfarebný/kakadu trojfarebnochochlý (Cacatua leadbeateri) - zaraďovaný aj ako samostatný rod Lophochroa
podrod Cacatua:
podrod Licmetis:
rod Calyptorhynchus
podrod Calyptorhynchus:
podrod Zanda:
rod korela (Nymphicus)
fff
Kŕmenie v chove je kŕmenie náhradné, lebo nie je možné predkladať prirodzené kŕmenie. Ponúkané krmivo v chovoch je delené do ôsmich základných skupín.,
1) Zrniny,
2) Ovocná a zeleninová zložka,
3) Bobule a plody,
4) Orechy,
5) Zelené rastliny, kvety, vetvy,
6) Extrudované krmivo (granule),
7) Živočíšna potrava,
8) Grit a stopové prvky
Zrniny:
Zaisťujú základné živiny ako sú bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu. V súčasnej dobe sú na trhu komerčne miešané zmesi, ktoré majú vysokú kvalitu a minimalizujú zdravotné riziká, ktoré môžu byť spôsobená plesňami, bakteriálne kontamináciou, alebo chemickými postrekmi. Väčšinou sú tieto zmesi vtákom ponúkané v suchej podobe, čo zatesňuje tráviace ústrojenstvo, preto musia mať vtáky k dispozícii grit. Pred nástupom rozmnožovania a v čase reprodukcie sú zrniny namáčané vo vode, prípadne sa nechávajú klíčiť. Vhodné je tiež podávať kŕmenie v rôznych stupňoch zrelosti (proso, kukurica, obilniny). Zmesi zrnín je možné si namiešať, alebo sú k dostaniu už pripravené. Za semená nevhodné kvality sú považované tie, u ktorých je klíčivosť menej než 80%, ďalej semená staré alebo zaplesnenené.
Ovocná a zeleninová zložka:
Ovocie a zelenina je bohatým zdrojom vitamínov, vlákniny, enzýmov, mikroprvkov. Ovocie obsahuje vysoké množstvo fruktózy, ktorá je pre papagáje stráviteľnejšie než glukóza. Nevýhodou je vysoký obsah vody, čo znamená, že sa čoskoro po podaní kazia a môže spôsobiť zdravotné problémy. V teplých mesiacoch je nutné skazené ovocie z voliér odstraňovať. Ovocie je možné skladovať zmrazením, alebo sušením. Zelenina je dostupná celý rok, preto je možné ju predkladať vždy čerstvú. Koreňová zelenina je svojím obsahom bohatá na aromatické látky, vitamíny a prekurzory niektorých ďalších látok. Z ovocia je pre vtáky nebezpečné avokádo, ktoré je pre vtáky toxické.
Bobule a plody:
Bobule a plody našich európskych drevín sú s obľubou skrmované. Vyhľadávané sú plody jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia) - jarabiny, bazy čiernej (Sambucus nigra) - baza, používajú sa aj kvety, ruže šípovej (Rosa canina) - šípky, trnky obyčajnej (Prunus spinosa), hlohu jednosemenného (Crataegus monogyna), dráča obyčajného (Berberis vulgaris), bohyne šarlátovej (Pyracantha coccinea). Pri zbere je nutné dávať pozor, aby nebolo okolie chemicky ošetrené a vyhýbať sa plodom rastúcich pri cestách. Vzhľadom k tomu, že tieto plody dozrievajú na jeseň, je vhodné ich skladovať sušením, alebo zmrazením.
Orechy:
Orechy sú dôležitým zdrojom tukov (cca 50- 70%), nenasýtených mastných kyselín, vitamínov, mikroprvkov. Z "našich" orechov sú s obľubou ponúkané plody orecha kráľovského (Juglans regia) - vlašské orechy a kríky liesky obyčajnej (Corylus avellana) - lieskové orechy. Z exotických orechov sú predkladané orechy burské, pekanové, para orechy, pistácie.Pri podávaní tejto zložky je potrebné dbať na kvalitu, pretože pri zlom skladovaní často plesnivie. Z tohto dôvodu by sa mala venovať zvýšená pozornosť pri skrmovaní.,
Zelené rastliny, kvety, vetvy:,
Zeleným kŕmením možno kŕmiť v sezónnom období. Najobľúbenejšie druhy sú žerucha siata (Lepidium sativum), podbeľ lekársky (Tussilago farfara), sedmokráska obyčajná (Bellis perennis), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), hviezdicu ţabinec (Stellaria media) rebríček (Achillea spp.), Púpava lekárska (Taraxacum officinale) , ďatelina (Trifolium spp.) kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris), pupalka dvojročná (Oenothera biennis), stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare), žihľava dvojdomá (Urtica dioica). Potrava nesmie byť chemicky kontaminovaná. Uvedené druhy môžu byť ponúkané vrátane kvetov a koreňov. K okusovaniu je potrebné predkladať čerstvé vetvy najrôznejších drevín (vrátane listov, púčikov). Obsahujú veľké množstvo vitamínov, stopových prvkov a vtákom poskytujú zábavu, čím sa predchádza psychickým ochoreniam. Najobľúbenejšie sú vetvy z akýchkoľvek ovocných drevín, vŕby (Salix spp.), Alebo ihličnatých drevín.
Extrudované krmivo (granule):
Je možné ho podávať ako plnohodnotnú náhradu zrnovín alebo len ako doplnok k ostatnému krmivu. Granule sú k dostaniu v podobe rôznych tvarov a farieb. Zahŕňajú všetky nutričné potreby papagájov. Nevýhodou býva, že papagáje preferujú len konkrétny tvar, alebo farbu. Výhodou je vyváženie zloženie a pri odporúčanom dávkovaní by mali udržať váhu jedinca bez rizika nadváhy. Neobsahujú žiadne umelé konzervačné látky. Na trhu sú dostupné granule určené rôznym rodom papagájov, alebo univerzálne granule určené pre chovnú sezónu.
Živočíšna potrava:
Živočíšne bielkoviny sú dôležitou zložkou potravy v hniezdnej sezóne, od obdobia kladenie vajec až po odchov mláďat. Najčastejšie a najdostupnejšie predkladanú živočíšnou bielkovinou sú uvarené slepačie vajcia podávaná v celku, alebo vo forme zmesi tzv. "Vaječná miešanina" spolu so strúhanou mrkvou, piškótami, strúhankou. Vaječná miešanina je dostupná tiež komerčne. Podávanie miešanice je v rôznych chovoch rozdielne. Je podávaná celoročne, výhradne v čase rozmnožovania, alebo len pred liahnutím mláďat. Ďalšie zlatku tvoria "múčne červy" čo sú 3 cm veľké larvy potemníka múčneho (Tenebrio molitor). Podávajú sa vcelku alebo nasekané. Obľúbené sú tiež mravčie kukly.
Grit a stopové prvky:
Grit- piesok papagáje potrebujú na strávenie tvrdých potravín. Pokiaľ nie je predkladaný, nahrádzajú ho lúpaním omietok, tehál. Dostupný je komerčne vyrábaný minerálny piesok. Jeho zloženie je z kamienkov, lastúr ustríc, kremíka. Papagáje potrebujú stopové prvky ako sú zinok, železo, jód, mangán, síru, selén molybdén, tieto prvky sú k dispozícii najmä v zmesi gritu.
sss
>Ako domáci miláčikovia môžu byť Kakadu veľmi emotívny, hlučný a vyžadujúci si veľa pozornosti a často je ich chovanie veľmi zle čitateľné. Pred tým ako si nejakého kakadu obstaráte mali by ste si byť vedomí jeho neznesiteľného kriku. Vzhľadom k tomuto kriku a temperamentu nie sú teda vhodným domácim miláčikom pre každého. Ručne dokŕmené vtáky sa neustále často dožadujú pozornosti svojho majiteľa. Pokiaľ chovateľ ignoruje svojho papagája nastupuje jeho dlhý monológ. V uzavretých priestoroch sa preto krik kakadu stane po čase neznesiteľným. Pre tieto vlastnosti sa teda tento papagáj ako domáci miláčik doporučuje len tomu kto má dostatok času sa im venovať. , Ďalším problémom je ich prachové perie čo môže byť problémom pre alergikov a astmatikov. Ich perie totiž vylučuje púder, ktorý pôsobí ako silný alergén. , Kakadu priťahuje pozornosť veľa chovateľov predovšetkým kvôli svojmu osobitnému vzhľadu a chovaniu. Dokážu byť veľmi prítulný a milý a nechať sa hladkať aj niekoľko hodín. Druhou stranou mince je však ich agresivita a to hlavne u samcov. Medzi nimi existujú jedinci od dominantných , ktorý sa po dosiahnutí dospelosti snažia brániť svoje teritórium a sú veľmi náladový, cez cholerika, ktorý je väčšinou času výborný spoločník avšak z času na čas začne byť agresívnym voči majiteľovi až po flegmatikov, ktorý sú milý vždy., Inak tieto kategórie vidíme aj u chovných jedincov. , Keď vtáci dospievajú vykazujú zvyčajne nové prvky chovania. Pokiaľ je vták v klietke a začne sa chovať agresívne treba ignorovať jeho chovanie a nie opúšťať miestnosť lebo inak by si to vták vysvetlil tak, že Vás dokáže zahnať. Samcom v tomto období je dobré dávať dostatočné množstvo hračiek a takto zaujať ich pozornosť. , Ďalším problémom pri Kakadu ako už bolo spomínané je krik, ktorý je veľmi často neznesiteľný. Osvedčená metóda pri väčšine papagájov je prehodenie nejakej tkaniny cez klietku avšak pri kakadu je toto len dočasné riešenie. Oveľa lepším riešením je záložná klietka v miestnosti bez prístupu svetla. Pokiaľ kakadu nekričí treba ho chváliť keď kričí netreba zvyšovať hlas lebo papagáj predpokladá že zaujal vašu pozornosť. Aj toto je dôkaz vysokej inteligencie kakadu. , Kakadu dokážu napodobňovať ľudský hlas aj keď treba dodať, že oproti iným vtákom k tomu nemajú veľké nadanie. Väčšina kakadu sa naučí vyslovovať pár slov a vypiskovať. , Rozmnožovanie ručne dokŕmených kakadu je veľmi problematická záležitosť. Pokiaľ sú naviac takýto jedinci bez dostatočnej starostlivosti ošetrovateľa začínajú byť veľmi náladovými a obvykle sa začnú sebapoškodzovať.
Ihneď po agresii je u kakadu asi druhým najväčším problémom ochorenie PBFD (- psittacina Beak and Feather Disease). Stretneme sa s ním však aj u ostatných papagájovi, napríklad u vazu a neofém. Avšak práve u kakadu je tento vírus príčinou najvyššej úmrtnosti - 90% zo všetkých prípadov v lehote 12 mesiacov od prvej spozorovanej deformácie peria. Nejedná sa o chorobu, ktorá by sa vyskytovala len v zajatí. Vo voľnej prírode tento vírus nájdeme tiež. Na Filipínach predstavuje vážnu hrozbu pre pôvodné populáciu Kakadu bielozobých., Pôvodcom PBFD je cirkovírus a medzi hlavné symptómy ochorenia patrí zdeformované perie. Ďalej tiež z perí vtákov nevypadáva pre kakadu typický púder a dochádza k prerastaniu zobáka. Vďaka absencii púdru nie je perie už tak uhladené a na niektorých častiach tela sa objavujú lysé miesta. U druhov, ktoré majú čierny zobák, nie sú na tmavej rohovina viditeľné inak normálne prítomné stopy prachu. Predtým, ako vtáky uhynú, sú často celkom holí. Jedinci sa infikujú vdýchnutím vírových častíc prítomných v prachu. Kvôli tomu je prenos veľmi rýchly a ťažké mu je zabrániť napriek dodržiavaniu patričnej hygieny. : , Všetci kakadu by mali byť testovaní na túto chorobu ešte pred tým ako si ich obstaráme. V niektorých prípadoch sa navonadobudnutí vtáci hneď vakcinujú., Niektorí chovatelia zamieňajú problematiku PBFD s klasickým šklbaním peria. Medzi oboma chorobami však existujú veľké rozdiely. Predovšetkým je to púder, ktorým ošklbané vtáky stále disponujú. Ďalej je to fakt, že vtáky, ktoré sa šklbú, nikdy nedosiahnu na perie na hlave.