Tento papagáj bol pomenovaný pódiu slávneho ornitológa Dr. Johna Lathama. Celý rod číta jediný druh. Slovenský druhový názov lastovičie vyplýva z nadpriemerných letových schopností tohto papagája. Pri lete mu bola nameraná rýchlosť 80 km / h.
Latam lastovičí má hneď niekoľko unikátnych vlastností. Je veľmi podobný čeľade Loriinae, hoci sa jedná o príbuzné vzdialený druh. Živí sa nektárom a na špičke jazyka má krátke papily, teda tú istú adaptáciu, aká vznikla u Loriov. Biotopy, ktoré obýva, sa tiež nápadné podobajú tým, ktoré vyhľadávajú loriovia. Ani v dnešnej dobe nie je jasné, kam z hľadiska fylogenetický vlastne Latam lastovičí patrí. Početné stavy týchto vtákov vo voľnej prírode prudko klesajú, a preto si zaiste zaslúžia väčší pozorovací pozornosť. Len tak pre zaujímavosť, populácie chované v zajatí prevyšujú počet vtákovi žijúcich vo voľnej prírode aspoň desaťnásobne.
Tento druh papagája nájdeme iba na austrálskom kontinente. Konkrétne sa jedná o územie juhovýchodného Queenslandu vo Victorie. Hniezdiť potom latamovia odlietajú do Tasmánie. K migráciám dochádza predovšetkým v noci. Povodne biotop určený na hniezdenie sa postupné vytráca, a preto jeho početné stavy takto klesajú.
Lantamovia žijú prevažne v lesoch. Len málokedy je môžete zahliadnuť na zemi. Možno povedat, že je ich život úzko spätý s jedným druhom eukalyptovníku (Eucalyptus globulus) a zvyčajne hniezdia iba v miestach, kde tento strom kvitne. Ďalším, trochu nenápadným, ale dôležitým zdrojom ich potravy sú cukrové šťavy, ktoré vylučujú vošky na listoch stromu vo forme malých kvapôčok. Okrem toho sa živia aj hmyzom. Nekonzumuje však žiadna semená . Chovné páry obsadzujú každý rok rovnaké dutiny a vo voľnej prírode hniezdia tiež často kolóniách.
Chov lantama lastovičieho so sebou prináša veľa pozitív. Jedná sa o zaujímavé sfarbené papagáje, ktoré nie sú hlučné a majú melodický hlas. Zároveň ich môžeme bez obáv chovať v spoločných voliérach s ďalšími druhmi exotického vtáctva. Ich odchov nie je nijako zložitý a vtáky dobre tolerujú nižšie teploty.
Pri chove latamu si musíme dávať pozor na ich veľkú plachosť. Vyľakajú sa naozaj ľahko, stačí keď do voliéry príde niekto cudzí alebo keď zazrú blízkosti voliéry nejakého predátora. Vtáky potom začnú zbesilo narážať do všetkých častí voliéry, čo môže mať fatálne následky. Za tmy je samozrejmé tento problém ešte väčším rizikom, a preto nie je od veci pre lepšiu orientáciu do zariadenia umiestniť nočné svetlo. Strešný materiál by mal byť plný, inak sa pri prelete iných vtákov nad zariadením latamovia ľahko vyplašia. Proti iným nezvaným hosťom môžeme použiť elektrický ohradník.
V menšej voliéra sa môže ľahko stať, že vtáky začnú pribúdať na váhe. Obzvlášť ak ich kŕmia semenami s vysokým obsahom tuku. Pri zostavovaní kŕmnej dávky preto na túto skutočnosť nezabúdajme.
Chovateľské zariadenia:
Vnútorné ubikácie - klietky:
Voliéry:
2,5 x 1,5 x 2m a vonkajší výlet 3 x 1,5 x 2m.
Hniezdne búdky:
Búdky rôznych veľkostí a tvarov treba umiestniť po stenách a tak aby ich bolo ich viac ako chovaných párov. Lantamovia zvyčajne obsadzujú búdky ležaté.
Tony Silva a kol. , Prúvodce chovom papouškú
Základom je zmes zŕn a to pšenica, slnečnica, proso, biela fazuľa, sója, šošovica, pohánka a kukurica. Zmes semien sa podáva približne 2 polievkové lyžice na jedného papagája, pričom pri odchove papagája sa táto dávka zvyšuje až na 5 lyžíc. Papagáje zo semien vždy preferujú olejnaté semená, ktoré konzumujú ako prvé. Menej obľúbené je kardi. Viac olejnatých semien môže prispievať k stučneniu papagája, a preto ich musíme nechať vylúskať aj menej obľúbené druhy semien. V období pred nástupom reprodukčné aktivity a tiež počas hniezdenia je ideálne, ak zmes semien podávame napučanú alebo naklíčenú.
Ovocná a zeleninová zložka
Každý deň by papagáje mali mať k dispozícii ovocie. Podávajú jablká, čerešne (aj zavarené), nakrájané neolúpané pomaranče, mandarínky, bobule vínnej révy, ríbezle, jahody, egreše. Menej papagáje konzumujú malvice hlohu a jarabiny. Pravidelne podávame kolieska mrkvy, hrášok, kukuricu v mliečnej zrelosti.
Papagáje kŕmime tiež ryžou, ktorú varíme iba päť minút a po vychladnutí ju doplníme o vitamíny a prípadné aj strúhanú mrkvu. Počas hniezdenia varenú ryžu podávame 3x týždenne, mimo dobu hniezdenia aspoň 1x týždenne. K varenej ryži už nepodávame zmes semien.
Zelené rastliny, kvety, vetvy:
Papagáje majú v obľube i zelené krmivo. Podávam napr. listy šalátu, púpavy, kapsičku pastiersku, čínsku kapustu, listy mrkvy, reďkovky a špenátu. Obľúbené sú aj nedozraté klasy senegalského prosa.
Živočíšna potrava:
Počas celého roka podávame vaječnú miešaninu, ktorú tvorí natvrdo uvarené vajcia, strúhaná mrkva, strúhanka, detské piškóty, mak, ovsené vločky, sladká rozomletá paprika, aníz, mleté pšeničné klíčky, kukuričné vločky, a vitamíny napr. Nutri Mix. Miešaninu podávame 3x až 4x týždne počas odchovu mláďat, 1x za týždeň až 14 dní po zvyšok roka. Na jeden pár nepodávam viac vaječné miešaniny než dve polievkové lyžice.
Dvorenie:
Pytačky sú veľmi podobné ako v prípade lori pestrofarebného, nerobí však toľko akrobatických kúskov.
Párenie:
K páreniu dochádza v klasickej polohe, kedy samec stojí na chrbte samice.
Vajíčka:
Rodičovský pár vyvedie v jednom roku zvyčajne jedno až dve znášky. V niektorých prípadoch samička vysedí dokonca aj tri znášky. Na kvalite mláďat sa však táto skutočnosť podpíše.
Inkubačná doba:
Inkubačná doba trvá 18-21 dní, pričom priemer je 19-20 dní. Samice nezasadnú na prvé, ale na druhé alebo tretej vajce. So samcom sa v sedení nestrieda.
Mláďatá:
Čerstvo vyliahnuté mláďatá majú biele páperie. Sekundárne prachové perie je sivé.
Opustenie hniezda:
Hniezdo opúšťajú vo veku 35 dní a k osamostatneniu dochádza za ďalších 14-21 dní. Mladé vtáky majú matnejší sfarbenie ako ich rodičia. Dúhovka je hnedá a zobák šedo hnedý.
Sfarbenie dospelých jedincov
Do šatu dospelých vtákov preperia lantamovia vo veku 14-15 mesiacov, rozmnožovať sa však môžu už od 9. mesiaca života. Vždy je však lepšie počkať, kým sa vták správne vyvinie.
Lantam lastovičí sa hodí skôr do voliéry než do klietky. Jedná sa o druh, ktorý určite nepatrí medzi kandidátov na ideálneho domáceho maznáčika. Dokonca aj ručné odchovaní jedinci stratia veľmi rýchle svoju krotkosť a stanú sa divokými. Navyše sa jedná o ohrozený druh, a preto by sa mali títo vtáci skôr rozmnožovať.