Vedieť odchovať Aratingu väčšinou nevyžaduje špeciálne zručnosti. Iba vo výnimočných prípadoch sa stáva, že pár nie je ochotný zahniezdiť. Ak sme však dostatočné trpezliví, spravidla sa vytúženého úspechu dočkáme. Chov papagájov Aratinga sa dá rozdeliť do troch skupín podľa náročnosti chovu. Ľahký, stredne ťažký a náročný. , Aratinga červenolíca patrí medzi papagájov s náročným chovom.
Chovateľské zariadenia:
Voliéry:
Pri chovoch Aratíng nepísané pravidlo, že šírka a výška voliéry by mala byť minimálne 2 metre a jej dĺžka minimálne 10 krát dĺžka papagája., Tony Silva odporúča pre tento druh papagája voliér z minimálnou dĺžkou 3 až 4 metre., Vzhľadom na skutočnosť, že Aratingy veľmi rady žujú drevo by materiál – rám voliéry nemal byť nikdy drevený. Tento sa odporúča najlepšie z hliníka alebo oceľový. Pletivo sa odporúča s veľkosťou 20×20 mm a priemer drôtu by mal byť 1,8 mm. Pletivo by malo byť pozinkované, pričom ho niektorý chovatelia natierajú na čierno jednak zo dôvodu lepšej viditeľnosti vtákoch ako aj z dôvodu minimalizovania rizika spojeného s otravou zinkom., Tak isto si treba dávať pozor nakoľko Aratingy sú inteligentné vtáky za zabezpečenie samotnej voliéry proti úniky vtákoch a to najmú samotnou prístupovou chodbou k voliéram., Tak isto sa odporúča dvojité dvojité pletivo medzi jednotlivými voliérami ( 75 až 100 mm ) a tak isto dvojité pletivo na odkrytých častiach voliéry kvôli dravcom.
Vnútorné ubikácie:
Keďže Aratingy sú papagáje pochádzajúce prevažne z tropických oblastí Južnej a Strednej Ameriky sú pre nich tak isto podstatné vnútorné ubikácie kde by teplota nikdy – hlavne v zime nemala klesnúť pod 10 0C.
Klietky:
V prípade, že sa Aratingy rozhodnete chovať v klietkach musí byť táto klietka dostatočne veľká na to aby sa chvost papagája nedotýkal dna a vták mal dostatok priestoru pre neobmedzené pohyby. Pre malých aratingov by takáto klietka nemala byť menšia ako (60 x 40 x 50 cm) a pre väčšie (120 x 65 x 100 cm). Priestor by mal byť dostatočne veľký na to aby poskytol papagájovi priestor pre horizontálne ako aj vertikálne lezenie. Umiestňujeme ich na bezpečné miesto a tak isto najlepšie do výšky Vašich očí. Klietky nikdy neumiestňujeme do prievanu.
Závesné klietky:
Kedže Aratingi sú veľmi prispôsobivé vtáky môžeme ich chovať tiež v drôtených závesných klietkach. Rozmery môžu byt 1000 mm dlhá x 600 mm hlboká x 600 mm vysoká.
Hniezdne búdky:
Veľkosť hniezdnych búdok sa môže líšiť v závislosti od rozhodnutia vlastníka vtáka ako aj hlavne od preferencie vtáka. Tak isto táto búdka môže byť ovplyvnená aj búdkou v ktorej bol vták narodený a vychovaný. Tak isto okrem zhotovených búdok sa často využívajú rôzne kmene. Hniezdne búdky sa odporúča umiestniť najprv na rôzne miesta voliéry a voľbu nechať na vtákoch. Akonáhne si búdku vyberú treba im ju ponúkať na každé obdobie rozmnožovania a ostatné búdky môžeme odstrániť., Typické rozmery búdok pre Aratingov sú nasledovné: 300 až 600 mm dĺžka ( v závislosti od veľkosti vtáka, 250 až 300 mm šírka a 200 až 250 mm výška. Veľkosť vletového otvoru 70 až 80 mm. Odporúča sa umiestniť búdku do výšky 1,5 až 1,8 metrov avšak nie úplne blízko strechy pretože by to mohlo spôsobovať problémy letných mesiacoch. Búdky sa odporúča dávať do rovnakej výšky., Ako podstielku používame najčastejšie hobliny ale môžeme aj lístie.
Vybavenie:
Poskytnite Vašim vtákom bidielka 2 až 2,5 cm hrubé. Umiestnite ich jeden vo vyššej polohe a jeden v nižšej. Bidielka sú najlepšie z vŕbového alebo topoľového dreva a tak isto z konárov ovocných stromov. , Tak isto do chovného zariadenia umiestnite nádobu na kúpanie, ktoré majú Aratingy veľmi rady., Aratingy sú veľmi aktívne vtáky, ktoré vyžadujú veľa pozornosti od svojich majiteľov. Preto je ich dobé zabaviť rôznymi hračkami.

Výživa:
Aratingy pochádzajú z tropických oblastí pralesov Južnej a Strednej Ameriky. V prírode najčastejšie živia ovocím, rôznymi semenami, bobuľami, orechmi, kvetmi, púčikmi inou rastlinnou stravou. Ďalej potom požierajú hmyz a jeho larvy a tiež pôsobí škody na obilných poliach. Pri kŕmení je účelné vychádzať z predpokladov, čím sa papagáje živili v prírode.
Semená: 
Diéte Aratingov len na báze semien sa treba vyhnúť. Je to z dôvodu, že semená neposkytujú kompletnú výživu. Po druhé, semená sú plné tuku. Tieto mastné potraviny sú nezdravé a škodlivé pre Aratingy. Semená by mali byť poslednou voľbou, ak žiadna iná možnosť os k dispozícii. Je to pre nich to isté ako pre človeka čipsy. Ak raz vtáky navykneme na semená je veľmi ťažko ich zbaviť tohto návyku. Pre väčšinu Aratingov by semená mali tvoriť len 10 percent potravy maximálne 25 percent čo je ešte neškodná stav. Niektoré Aratingy vyberajú zo zmesi semien svoje obľúbené semená a odmietajú zvyšok. To znižuje nutričné ​​hodnoty ich stravy ešte viac. Medzi najčastejšie semená podávané Aratingom patria: biela a čierna slnečnica, semenec, pohánka, tekvicové semená, kardi, lesknica, ovos, žlté a zelené proso, ryžu, kukurica, cirok, mungo, čili papričky a pod.
Zelenina: 
Čerstvá zelenina sú dôležitou súčasťou stravy vašej Aratingy. Rozdielna zelenina poskytuje rôzne živiny a zaisťuje dobrú stravu. Zeleninu môžete variť alebo ju ponúknuť surovú. Majiteľ by mal odstupom času vedieť, ktorá zelenina vtákom najlepšie chutná a preto by mal jej jednotlivé druhy odskúšať. Tak isto zeleninu môžete rozsekať na majé kúsky, prípadne postrúhať alebo ponúknuť ju vtákom v podobe väčších kusov. V každom prípade by mal jesť čo najviac zeleniny. Nutričné sú: kukurica, hrášok struky, karfiol, pór, fazuľa a cukety, fazuľa, špargľa, repa.
Ovocie:
Skúste navyknúť vášho vtáka na širokú škálu ovocia, ktoré našťastie milujú. Je tu jedno zlaté pravidlo o ovocii: čím viac sú sfarbené plody sa viac nutrične hodnotné sú. Dajte Aratingom rôzne tropické ovocie, ktoré je súčasťou Ich prirodzenej stravy. Ovocie by malo tvoriť minimálne 15-20% stravy Aratingy. Pričom zelenina a ovocie by mali poskytnúť potrebný vitamín A, ale tiež obsahovať iné nutričné hodnoty, ktoré sú nevyhnutné pre akýkoľvek zdravý vývoj. , Nutričné sú: Jablká, granátové jablká, hrozno, brusnice, Guava, mandarínky, paradajky, jahody, pomaranče, čučoriedky, slivky, figy, ananás, atď. , V zahraničí je bežné aj podávanie tzv. Ovocných zmesí pre Aratingy.
Naklíčené semená:
Doplnenie rastlinná strava s naklíčenými semenami je vynikajúci spôsob ako pridávať nutričnú hodnotu do stravy svojho vtáka. Vzhľadom k tomu, väčšina vtákov miluje čerstvé výhonky, sú to dobrý spôsob ako svojmu Aratingovi spestriť jedálniček. Naklíčené semená sú plné vitamínov a prírodných zdrojov, rovnako ako enzýmov a antioxidantov, ktoré im robia ideálnu zložkou zdravej stravy.. , Na jar k suchému zrnu je dobé pridávať spomínané naklíčené v pomeru 1:1. Nakličovaní zmes môže obsahovať rôzne druhy fazulí, lupinu, mungo, pšenicu. Veľkou pochúťkou je kukurica v mliečnej zrelosti.
Orechy: 
Do zmesi sa často pridávajú cédrové orechy, vlašské orechy, mandle, pistácie a arašidy. Aratingy si orechov veľmi cenia, majú ich v obľube avšak vzhľadom na vysoký obsah tukov v orechoch tu platí, že všetkého s mierov. Takže sa odporúča im ich podávať len občasne.                                
Kvety, vetvy:
Zo zeleného kŕmenia vyhľadávajú hlavne púpavy, obzvlášť kvety, ktoré si aratingovia väčšinou naporcujú do misky s vodou a potom ich opätovne lovia. Ďalej im je dobré dávať rôzne druhy tráv a tak isto čerstvé vetvy k okusávaniu, ktoré milujú a vzápätí likvidujú. Všetky druhy Aratinga vetvy s obľubou hryzú, či už čerstvé alebo suché. Čerstvé sú ale oveľa vhodnejšie, pretože z kôry a púčikov získavajú rôzne šťavy. Vhodné sú vetvy (aj s listami) bazy, vŕby, brezy, ovocných stromov a ihličnaté stromy ako smrek, borovica.
Krmivá živočíšneho pôvodu :  U Aratingy je všeobecne je známe, že väčšinou nemajú rady vaječnú miešaninu. Tá sa im obyčajne podáva len, len keď kŕmi mláďatá, inak sa jej totiž obyčajne ani nedotknú. Spravidla nechávajú žĺtok a berú len bielok, preto je lepšie im dávať vajcia nadrobno nastrúhané. Obľúbené je aj sušené pečivo.
Voda:
Čerstvá voda veľmi dôležitým faktorom. Svojmu papagájovi je ju potrebné podať každý deň. Môžete do nej tiež pridať rozpustné vitamíny a minerálne látky.
Piesok - Grit:
Je veľmi dôležitý pre trávenie papagája.
Vápnik:
Podávajte sépiovú kosť, ktorá okrem vápnika obsahuje aj niektoré minerálne látky.
Vitamíny:

Vitamín A je základné vitamínovou zložkou stravy Aratíng. Je veľmi dôležitý, kvôli lesklosti peria a jeho zdraviu. Je tiež nevyhnutný pre dobrý zrak. Vitamín A pomáha telu bojovať s infekciami tým, že drží slizničnú membránu zdravú. Aby nedošlo k nedostatočnosti vitamínu A musíte im poskytnúť potraviny bohaté na beta-karotén, prototyp vitamínu A. Príklady takýchto potravín sú brokolica, listy púpavy, špenát, listy kelu. Najlepším zdrojom vitamínu A je zelenina.

Aratingy sú vo všeobecnosti spoľahlivými rodičmi. Problematický môže byt odchov Aratingy kubánskej a Aratingy hnedohrdlej antilskej, ktoré často rozbíjajú svoje  vajcia. Tento problém môže riešiť iba tým, že vajíčka odoberieme hneď potom, čo ich vtáci znesú. To je dôvod, prečo sa populácia týchto dvoch typov chovaných v zajatí doteraz nepodarilo stabilizovať.

Doba hniezdenia:

Niektoré druhy juhoamerických papagájov hniezdia sezónne, iné zase počas celého roka a prestávky realizujú iba vo veľmi teplých alebo naopak chladných mesiacoch. "Zelené" druhy rodu Aratinga (Aratinga zelený, aratinga červenočelý, Aratinga škraboškový, Aratinga škvrnitý, Aratinga červenolíci a Aratinga kropenatý) nám v sezóne zahniezdi zvyčajne len raz. Druhýkrát zasadnú len v prípade, že im odoberieme mláďatá do veku 10 dní . Aratinga dlhochvostý naproti tomu môže vyviesť až tri znášky. Aratinga hnédohrdlý, Aratinga hnedohrdlá, Aratinga oranžovočelý  nie sú nijako vyhranený v načasovaní reprodukcie. Viac hniezdení v sezóne má spravidla Aratinga zlatý, Aratinga jendaj, Aratinga zlatohlavý a Aratinga zlatočelý.

Tokanie:

Pytačky Aratíng nezahŕňajú žiadne zložité prvky správania. U Aratingy oranžovočelého sa samec pred svojou partnerkou vždy vzpriami a sťahuje zorničky. Potom jej nastaví hlavu a čaká, že mu bude preberať perie. Veľmi podobné sa v toku správajú tiež Aratingy zlaté. Samce Aratingy žltého začínajú pytačky vzpriameným postojom a divokým mávaním krídel v intervaloch trvajúcich asi 30 sekúnd. Potom začnú mlátiť zobákom, Aratingy sa pária zo strany, kedy jedna noha samca zostáva na bidle a druhá na samici. Pred samotnou kopuláciou dochádza ku vzájomnému kŕmeniu. Oba vtáky sa pri párení ozývajú atypickým hlasom.

Znáška:

Priemerný počet vajec u rodu Aratinga je 3-4 vajcia, menšie druhy ako Aratinga oranžovočelý, Aratinga hnedohrdlý, Aratinga tmavohlavý a Aratinga zlatočelý môžu zniesť aj 5 kusov.

Veľkosť znášky je u tohto papagája 3 až 4 vajcia.

Inkubácia:

Na vajciach sedí iba samička. Dĺžka inkubácie pri Aratingách môže trvať od 20 dní v extrémnych podmienkach (vysoká teplota a vlhkosť, samica nie je pri sedení rušená) až po 26 dní. V priemere to býva 23-24 dni.

Sfarbenie mláďat po narodení:

Drvivá väčšina druhov má po vyliahnutí biele prachové perie. Sekundárne prachové perie je sivé u Aratingu dlhochvostého. Aratingu zlatého a Aratinga žltého je primárne páperie nažltlé a sekundárne svetložlto šedé so žltými náznakmi. U Aratinga jendaj a Aratinga tmavohlavého je sekundárne páperie biele.

Až do opustenie hniezda majú mláďatá Arating po stranách zdurené čeľuste zobáka. keď ich niečo vyľaká, zvyčajne sa zvalia na chrbát a začnú kopať behákmi. Mladé vtáky vyletúvajú z búdky vo veku 7-10 týždňov, tento údaj sa líši pri jednotlivých rodoch.

Sfarbenie mláďat po opustení hniezda:

U rodu Guaruba existuje veľká variabilita vo sfarbenia operenia ktorá sa môže líšiť aj v rámci jedného hniezda. Väčšinou sú však zelené so žltými znakmi. Beháky sú šedé. U rodu Aratinga (väčšie druhy) a u väčších "zelených" aratíng je sfarbenie operenia variabilné. Červené znaky na krídle a hlavne na hlave majú vždy menší rozsah alebo úplné chýba. U Aratingy jendaj, Aratingy zlatého a Aratingy zlatohlavého sú mláďatá vždy prevažne zelená. Dúhovka je vo všeobecnosti šedá.bVšeobecné sa dá tiež povedať, že mláďatá sú týchto papagájov matnejšie sfarbené než ich rodičia. Majú tmavú dúhovku a niekedy tiež svetlejšiu hornú čeľusť zobáka.

Dosiahnutie operenia dospelých vtákov:

Vek v ktorom mláďatá dosahujú sfarbenie svojich rodičov, sa medzi druhmi líši. U Aratingu červenolíceho sa začína červená farba na hlave zvýrazňovať vo veku šiestich mesiacov, ale rovnaké dlho ešte trvá, než je vták celkom vyfarbený. Aratinga žltý sa preperí do šatu dospelých v dvoch rokoch života. U Aratinga zeleného červenohrdlého  je červená farba na hrdle zjavná až do 12-14 mesiacov života. Aratinga zlatý sa môže vyfarbovať až do dvoch rokov, než dosiahne sfarbenie svojich rodičov.

Pohlavná dospelosť:

Malé druhy Aratingy dosahujú pohlavnej dospelosti pomerne skoro vo veku 16-18 mesiacov. Väčším zástupcom to trvá dlhšie až tri roky. V niektorých prípadoch Aratingy tmavohlavé a Aratingy kaktusové zahniezdili niekedy ešte pred dosiahnutím prvého roku života. Všeobecné dospievajú samice rýchlejšie ako samce. Kvalitná výživa, odpovedajúce hniezdne búdky a prítomnosť sexuálneho partnera môže dospievanie urýchliť.

 

>

Aratingy majú skvelé predpoklady štát sa obľúbeným domácimi maznáčikmi. Ide o trocha divoké, temperamentné a inteligentné papagáje, ktorí sú o niečo hlasitejšie než ostatné skupiny. , Aratinga zlatý nesporne ašpiruje na najkrajšieho papagája zo všetkých. Ručne odchovaný jedinci sú maznavý, zvedavý a tiež jemní voči svojmu ošetrovateľovi. Na druhú stranu však môže majiteľovi ľahko stať, že mu budú vstávať vlasy na hlave, ak sa tento vták začne hlasovo prejavovať. , Aratinga žltý muža byť domáci maznáčik sa skvelým charakterom. Opäť sa tu však stretneme s rovnakým problémom ako u iných Aratinga - strašné kričí. Ďalším ich nešvárom je tiež veľká náchylnosť ku šklbaniu. Napr. v Brazílii sa však jedná o veľ- mi populárnych rodinných spoločníkov a každý rok sa ich tu odchová niekoľko stoviek., Ideálne predpoklady k ochočeniu má Aratinga dlhochvostý. Jedná o veľmi inteligentného papagája, ktorý je k svojmu ošetrovanie veľmi jemný. Tieto vtáky zároveň zaraďujeme medzi najlepšie imitátorov ľudskej reči. , Aratinga zlatočelý patrí medzi tichšie druhy tejto skupiny. Je dobrým imitátorom sa skvelú artikuláciou, ktorý ale vyžaduje každodennú pozornosť majiteľa. , Aratinga jendaj trocha pokojnejší ako jeho blízky príbuzní Aratinga zlatý. V oboch prípadoch sa však jedná o bezprostredných a milé spoločníkmi. , Aratinga tmavohlavý tiež nie je zlou voľbou, avšak nemá tak dobré predpoklady k napodobňovaniu ľudskej reči. , Aratinga čiernohlavý patrí opäť medzi hlučnejšie druhy. Má veľmi podobnú povahu ako Aratinga zlatý. , Aratinga oranžovočelý je malý papagáj s veľmi temperamentnou povahou. Voči svojmu okoliu si títo vtáci dovoľujú. Sú tiež veľmi tvrdohlaví. Okrem toho majú krásne sfarbenie a dobrú schopnosť imitácie ľudského hlasu. Medzi chovateľmi domácich maznáčikov preto patrí medzi obľúbené druhy., Aratingova kaktusový sú ako domáci maznáčikovia veľmi obľúbené hlavne v Brazílii. Nepatrí medzi príliš hlasné druhy., Prvý problém spojený s chovom týchto juhoamerických papagája je teda hlučnosť. Ďalšou pre nás nie úplné príjemnou vlastnosťou týchto vtákov je tendencia ničiť veci vo svojom okolí. Tomu zabránime neustálym predkladaním drevených predmetov (vetvy, hračky, atď.), Ktoré vtáky rozptyľujú., Zvyšné atribúty správania sú už len príjemné. Medzi najlepšie imitátorov ľudského hlasu v tejto skupiny patria Aratinga škraboškový, Aratinga waglerova a Aratinga dlhochvostý. Okrem toho sa všeobecné jedná aj o odolné papagáje. , Aratingy milujú kúpanie. K tomu im môžeme poskytnúť misku s vodou alebo ich len osprchovať rozprašovačom. Niektorí majitelia ich nechávajú kúpať v kuchynskom dreze, ktorý je však väčšinou plný nečistoty a baktérií, takže je to pomerne riskantné riešenie., Ak chceme chovať Aratingy ako domácich miláčikov, úplne isté im musíme zaobstarať hračky. Tie samozrejmé musia zodpovedať veľkosti papagája. Obľúbené sú pestrofarebné predmety. Pred použitím hračky sa uistíme, že neobsahuje žiadne nebezpečné časti, ktoré by vták mohol prehltnúť. , Juhoamerické papagáje vo voľnej prírode najbežnejšie zaoberajú šplhaním po vetvách. Preto by sme im túto možnosť mali ponúknuť aj v zajatí, a to ako v horizontálnom tak vo vertikálnom smere. Odporúča sa používanie rozvetvených kmeňov, ktoré sa dajú umiestniť do miestnosti a poskytnú papagájovi hodiny zábavy, obzvlášť v čase, keď naň nemáme čas.

Aratingy ale aj iné juhoamerické papagáje sú náchylní hneď k niekoľkými ochoreniam. Najčastejšie sú nimi Polyomavirus, bakteriálna infekcia, dilatácia žľaznatého žalúdka, zlá výživa, rakovina, Pachecova choroba, alergické ochorenia, plesňové ochorenia dýchacieho traktu, Chlamydophila, Circovirus (PBFD), Adenovírus , Vo vyššie uvedenom výpočte chýba jedno ochorenie, s ktorým sa môže taktiež veľmi často stretnúť. Jedná sa tzv. Krvácajúce syndróm. Najčastejšie postihuje zástupca rodu Aratinga, u ktorých bola tiež táto choroba objavená. Medzi hlavné symptómy patrí vykašliavanie krvi a jej výtok z nozdier, celková ochabnutosť a letargia, ktorá je výsledkom vnútorného krvácania. Samice sú k nákaze citlivejšie ako samce. Špekuluje sa o tom, že hlavnými príčinami uvedeného ochorenia môže byť nízka hladina vápnika a nedostatok vitamínov. Je zaujímavé, že chovatelia, ktorí kŕmia veľkým množstvom zeleného kŕmiva bohatého na vitamín K, s touto chorobou problémy nemajú. Ak sa teda chceme krvácavému syndrómu u Aratingu vyhnúť, odporúčajú podávať pestrú stravu s dostatočným obsahom vápnika, vitamínu K a vitamínu D3.