Voliéry:
Za optimálny chov sa považuje chov v kŕdli, pripadne len v pári. Na pár sa odporúča voliéra 2 m resp 3 m so základňou 2 x 3 m a väčšie. Časť voliéry odporúča zakryť, s výnimkou čelnej strany. V zakrytej časti budú mníškovia hniezdiť, dostávať potravu, nocovať a byť ukrytí pred dažďom, vetrom sa snehom.
Voliéry s vegetáciou:
Súžitie mníchov so zeleňou v jednej ubikácii je utopická predstava. Všetok materiál totiž ihneď zničia, respektíve využijú na stavbu svojho hniezda.
Klietka:
V klietke sa odporúča chovať mníšky ak je táto približne o rozmeroch o 1,2 x 0,6 x 0,9 m. Takéto rozmery však postačia iba na jeden pár. Podľa Lowovej by mala byť minimálna dĺžka výletu pre tieto vtáky 3 m. Chov v závesných klietkach môže byť problematický, pretože papagájom pri stavaní hniezda prepadávajú vetvičky skrz pletivo na zem. Vtáky navyše radi zlietávajú na dno voliéry, kde vyhľadávajú potravu. Preto sa odporúčajú skôr klasické priechodné voliéry. Nezabúdajme na pravidelné odčervovanie.
Hniezdne búdky:
Hniezdne búdky by mali byť s priemerom 30 cm. Ako substrát dávame do vnútra dutiny hobliny. Pokiaľ sa rozhodneme vtákom umožniť vybudovanie vlastného hniezda, nainštalujeme im do ubikácie drevenú dosku o ploche 60 x 60 cm (d x š), ktorá s poslúži ako podstavec. Ďalej predkladáme papagájom slabšie vetvy ovocných stromov, vŕby, poprípade bambus. Pre chovateľov mutácií budú celkom iste lepším riešením búdky, pretože sa dajú dobre kontrolovať.
Bidlá:
Bidla sa odporúča vzhľadom k silnejšiemu zobáku a stavebnej aktivite Mníškov pravidelne meniť. Voliéra musí mať pevnú konštrukciou, najlepšie kovovú, dostatočne silné pletivo, aby sa papagáje neprehrýzli a neuleteli von.

Kŕmenie mníchov je veľmi jednoduché a chovateľovi robia doslova radosť. Mnísi v podstate skonzumujú všetko, čo im predložíme - zrná (štandardná zmes pre stredné papagáje), granule, ovocie (jablká, hrušky, cherry, pomeranče ...), zeleninu (papriku, uhorky,
U zmesi zrna je potrebné dávať pozor na pomer slnečnice, nemal by byť príliš, pretože po jej nadmernej spotrebe sú obeť obezity. Veľmi obľúbená je kukurica v mliečnej zrelosti, kde sa umiestnia celé klasy do voliéry a vtáky ju s veľkou obľubou okusujú, rovnako ako radi konzumujú zelené krmivo.

Mníchom sa darí dobre rozmnožovať ako v zajatí, tak aj vo voľnej prírode. Jedná sa o odolné a veľmi plodné vtáky. Jedinci bežne zahniezdia čoskoro ako sa dostanú do zajatia. Ak nemajú materiál k postaveniu hniezda alebo búdku, pokojne znesú vajíčka urobiť do misky s kŕmením alebo na zem.

Tokanie:
Chovanie vtákov sa s nastupujúcim obdobím hniezdenia mierne mení. Takým prvým signálom môže byť náhla zmena vo vokalizácii samca, ktorý v jednom kuse hlasno  kričí. Melódiu (pokiaľ sa tak dá taký rytmus nazvať melódiou  je iný než obvykle. Zároveň sú oba partneri agresívni. Tri týždne po prvých, pytačkách môžeme spravidla očakávať znášku. Pytačky teda nebývajú príliš výrazné a zahŕňajú zvyčajne preberanie peria a vzájomné kŕmenie a nakoniec samozrejme párenie.

Znáška:
Mnísi chovaní vonku hniezdia väčšinou dva krát, začínajú skoro v lete a reprodukcia sa môže pretiahnuť až do prvých chladných mesiacov. Vtáky vo vnútorných voliérach zasadnú kedykoľvek počas roka.

Inkubácia:
Inkubačná doba trvá 23-24 dní, vajcia pritom zahrieva iba samica. Samec sa v hniezde zdržuje ale tiež. Znáška je zahrievaná po znesení 2-3 vajcia.

Sfarbenie mláďat po narodení:
Mláďatá sa liahnu so žltým primárnym prachovým perím, u niektorých mutáciach môže byť biele. Sekundárne prachové perie je šedé a krátke.

Počet vajec:
Počet vajec kolísa od 5 do 7, priemerne 5-6.

Opustenie hniezda:
Hniezdo opúšťajú vo veku 6-7 týždňov a k úplnému osamostatneniu dochádza za ďalšie tri týždne. Mladí mníškovia pripomínajú dospelých vtáky, len majú zelenšie čelo.

Pohlavná dospelosť:
Pohlavné dospelosti dosahujú medzi prvým a druhým rokom života. 75% paru zahniezdi už po prvom roku života a zvyšná po druhom.

Vzhľadom na obstarávaciu cenu majú mnísi nadpriemerné predpoklady na to, aby sa stali vynikajúcim domácim maznáčikmi
Sú odolní a inteligentní s veľmi dobrou imitáciou ľudského hlasu. Ak chováme jednotlivca a dáme mu do klietky k dispozícii vetvičky, za chvíľu si z nich postaví hniezdo. Ich nevýhodou je hlasný krik. Týmto spôsobom ich majiteľov často vydierajú. Keď sa na vás chcú upútať alebo požiadať o nejaký obľúbený pôžitok začnú kričať. Pre majiteľa je pravdepodobne pohodlnejšie splnenie požiadaviek svojho papagája než celý deň poslúchať jeho krik. Tomuto rozmaznaniu sa dá predísť iba v začiatku, ihneď po tom, čo si mnícha obstaráme. Nesmi si zvyknúť na to, že sa k nemu pribehne, kedykoľvek sa mu zapáči. Niekoľko prvých dní ho teda budeme ignorovať a papagáj potom sám príde na to, že mu kričanie nič platné. Tieto vtáky sú tiež veľmi teritoriálne a majú tendenciu vyháňať všetkých nevítaných návštevníkov z okolia svojho klietky. Klietku totiž považuje za hniezdo, ktoré je potrebné brániť. Možná bude trochu smiešne, ale riešenie problému spočíva v neustálej "provokácii" papagája umiestnením rôznych predmetov v okolí jeho klietky. Pri každom momente, keď nepadne tento predmet musí byť odmenený.
Mnísi majú podobne ako ostatné juhoamerické papagáje deštruktívnu povahu. Ohryzovanie dreva je veľmi dôležité a je aj pre nich nevyhnutné. Vtáci, ktorí ho nemajú, sa často šklbú. Preto im musíme predkladať vetvičky, čo ich dokáže rozptýliť na dlhý čas. Vtáci sa tak zabaví a nemajú na vytrhávanie peria toľko času.