Miopsitta — Mníšek
Chov v zajatí:
Bežný
Minimálna dĺžka voliéry:
3 m.
Hniezdna búdka:
vertikálna krabica 12 x 12 x 18 x 30,5 x 30,5 x 46 cm).
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Október-december
Veľkosť znášky:
5-7 vajíčok
Doba inkubácie:
23-24 dní
Čas do opustenia hniezda:
6-7 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
5 gramov
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Vyskytuje sa v skalnatých údoliach v nadmorských výškach od 1 300 do 3 000 metrov.
Spôsob života:
Vyskytuje sa v pároch alebo stádach 30-50 vtákov mimo sezóny rozmnožovania. Stav ohrozenia:
Bez ohrozenia. Stav populácie je neznámy.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Mníšek bolívijský má hlasový prejav podobný príbuznému mníškovi šedému — živé, vysoké štehotanie, ktoré v kŕdli vytvára nepretržitý zvukový „koberec". Jednotlivo je menej hlučný, ale stále výraznejší ako napríklad korela. Najhlasnejší je ráno a večer, kedy sa kŕdle zhromažďujú na nocoviskách.
Populácia mníška bolívijského klesá v dôsledku straty biotopu, odchytu pre obchod a konfliktu s poľnohospodármi (škody na kukuričných poliach). Druh je endemický pre inter-andské údolia Bolívie a jeho areál je veľmi obmedzený.
Samice kladú 5–8 bielych vajíčok do veľkého hniezda z konárov na skalnej stene. Na rozdiel od mníška šedého nestavajú koloniálne hniezda, ale individuálne, často blízko seba.
Inkubuje prevažne samica. Samec ju kŕmi a stráži okolie hniezda. Inkubácia je o 2–3 dni dlhšia ako u mníška šedého.
Mláďatá sa liahnu s hmotnosťou cca 5 g, pokryté riedkym páperím. Prvé perie sa objavuje okolo 2. týždňa.
Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 6–7 týždňov. Sfarbenie je rovnaké ako u dospelých, ale s mierne zeleným nádychom na čele.
Po opustení hniezda sú mláďatá ešte niekoľko týždňov závislé na rodičoch. Hniezdna sezóna trvá od októbra do marca (južná pologuľa).
Mníšek bolívijský je divoký druh, ktorý sa v zajatí vyskytuje extrémne zriedka. Na rozdiel od mníška šedého, ktorý sa v Európe a Amerike adaptoval na ľudské prostredie a je pomerne ľahko ochočiteľný, M. luchsi si zachováva plachosť typickú pre divoko žijúce populácie. Ručný odchov je teoreticky možný, ale prakticky sa nevykonáva kvôli vzácnosti druhu.
Tento druh nie je vhodný ako domáci miláčik. Cieľom chovu je zachovanie druhu, nie interakcia s človekom.
Poskytnite maximálny pokoj, priestrannú voliéru a ideálne spoločnosť ďalších mníškov. Nesnažte sa o priamy kontakt — stres z manipulácie je pre vzácny druh nebezpečný.
Najlepší prístup je tichá prítomnosť a pozorovanie na diaľku. Vták si postupne zvykne na majiteľa, ale blízky kontakt neočakávajte.
Ak hľadáte priateľského mníška, zvoľte mníška šedého (M. monachus) — je bežne dostupný, ľahko ochočiteľný a veľmi spoločenský.
| Mníšek bolívijský | Mníšek šedý | Korela chochlatá | Pyrura zelenolíca | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 29 cm | 29 cm | 30–33 cm | 26 cm |
| Váha | 127–140 g | 90–140 g | 80–120 g | 60–80 g |
| Dožitie | 20–25 r. | 20–30 r. | 15–25 r. | 20–30 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●○○○ |
| Cena (SK) | Nedostupný | 50–150 € | 30–80 € | 150–300 € |
| Povaha | Plachý, aktívny, skalný hniezdič | Spoločenský, inteligentný, odvážny | Priateľská, maznavá, pískavá | Tichá, maznavá, hravá |
| Dostupnosť v SR | V zajatí prakticky nedostupný | Bežný — najrozšírenejší mníšek v SR/CZ | Veľmi bežná | Bežná — obľúbená v SR/CZ |
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Až 24 % príbuzných mníškov šedých testovaných v Španielsku bolo pozitívnych na Chlamydia psittaci. Liečiteľné doxycyklínom.
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. Prevencia: karanténa a testovanie každého nového jedinca pred zaradením do chovu.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Mníšek bolívijský pochádza zo suchej klímy — v vlhkom prostredí je náchylnejší na plesňové infekcie dýchacích ciest. Prostredie musí byť suché a vetrané.
Príznaky: Šupinaté krusty na zobáku, nohách a okolo očí
Ľahko liečiteľné ivermektínom. Pravidelná kontrola zobáka a nôh predchádza ťažším formám.
Príznaky: Apatia, vytrhávanie peria, strata hmotnosti, zvýšená náchylnosť na infekcie
Divoký druh v zajatí je mimoriadne náchylný na stres. Minimalizujte manipuláciu, zabezpečte dostatočný priestor a sociálny kontakt s druhmi rovnakého druhu.
Príznaky: Viditeľné tukové vankúše na hrudi, znížená aktivita, dýchavičnosť
V zajatí s obmedzeným pohybom sa vyskytuje pri prílišnom množstve slnečnicových semien a orechov. Základ stravy: pelety + zelenina.
Mníšek bolívijský je jediný papagáj na svete, ktorý stavia hniezda na skalných stenách a útesoch — odtiaľ jeho anglický názov „Cliff Parakeet" (skalný parakeet).
Na rozdiel od príbuzného mníška šedého (M. monachus) nestaví koloniálne hniezda. Každý pár má vlastné hniezdo, hoci môžu byť postavené blízko seba na tom istom útese.
Mníšek šedý a mníšek bolívijský sú jediné dva druhy papagájov na svete, ktoré si stavajú vlastné hniezda z konárov — všetky ostatné papagáje hniezdia v dutinách alebo norách.
Až do roku 2014 bol M. luchsi považovaný len za poddruh mníška šedého (M. monachus luchsi). Na základe genetických a ekologických rozdielov bol povýšený na samostatný druh.
Živí sa predovšetkým plodmi obrovského stĺpovitého kaktusu Neoraimondia herzogiana, ktorý rastie výhradne v suchých andských údoliach Bolívie a Peru.
Populácia je odhadovaná na 2 500–10 000 dospelých jedincov a IUCN ho od roku 2021 klasifikuje ako Near Threatened (takmer ohrozený) — hlavne kvôli obmedzenému areálu a poklesu populácie.
Mníšek bolívijský (M. luchsi) je endemit suchých údolí Bolívie a stavia hniezda na skalách, zatiaľ čo mníšek šedý (M. monachus) pochádza z juhoamerickej pampy a stavia koloniálne hniezda na stromoch. M. luchsi má čistejšie svetlosivé čelo a prsia (bez šedého zvlnenia typického pre M. monachus) a žlté brucho.
Prakticky nie. Ide o Near Threatened druh, ktorý sa v európskom chove nevyskytuje. Čistokrvné jedince sú extrémne vzácne. Ak hľadáte spoločenského mníška, zvoľte mníška šedého — je bežne dostupný, priateľský a odolný.
Hlavné dôvody sú: (1) veľmi obmedzený areál — vyskytuje sa len v inter-andských údoliach Bolívie, (2) strata biotopu odlesňovaním a zmenou využívania pôdy, (3) odchyt pre obchod s exotickými vtákmi, (4) prenasledovanie poľnohospodármi kvôli škodám na kukuričných poliach.
Čistokrvný mníšek bolívijský nie je komerčne dostupný. V SR/CZ ani v západnej Európe sa prakticky neponúka. Ak narazíte na ponuku, s vysokou pravdepodobnosťou ide o hybrid s mníškom šedým. Mníšek šedý stojí 50–150 € a je výbornou alternatívou.
Mníšek bolívijský žije v suchých inter-andských údoliach, kde nie sú vhodné stromy na stavbu hniezd. Adaptoval sa na hniezdenie na skalných stenách, kde stavia veľké hniezda z konárov. Toto správanie je unikátne medzi papagájmi — jediný ďalší druh stavajúci hniezda je jeho príbuzný mníšek šedý, ale ten hniezdi na stromoch.
Áno, pochádza z nadmorských výšok 1 300–3 000 m, kde nočné teploty môžu klesnúť pod 5 °C. V stredoeurópskych podmienkach by teoreticky znesol miernejšie zimy vo vonkajšej voliére s prístreškom, ale kvôli vzácnosti druhu sa odporúča temperovaný prístrešok (min. 5 °C).
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: