Chovateľské zariadenia:

Agapornisov môžeme chovať v klietkach, vnútorných aj vo vonkajších a vo vonkajších voliérach. Každý spôsob chovu má svoje klady aj zápory, budúci chovateľ si musí ujasniť, aké podmienky môže svojim ponúknuť.

Klietky: Chov v klietkach je výhodný predovšetkým pre chovateľov, ktorí nemajú príliš priestoru, alebo nemajú finančné prostriedky na stavbu voliér. Chov v klietkach však praktikuje i veľa skúsených chovateľov, predovšetkým kvôli zachovaniu čistého chovu (znemožnené nechcené kríženie jedincov), alebo predchádzaniu šarvátok medzi viacej jedincami. V klietke chováme vtáky spravidla po jednotlivých pároch. Minimálne rozmery chovných klietok sa odporúčajú 80x50x40 cm. Búdky môžu byť zasunovací do klietky zvonka či zavesené priamo na klietke z vonkajšej strany (do klietky len otvor).

Vnútorné voliéry: Tento spôsob je na rozdiel od chovu v klietkach pre vtákov samozrejme lepší, nakoľko tu nachádza omnoho viac priestoru. Je nutné zabezpečiť stabilné teploty a vlhkosť v zime okolo 10-15°C. V vnútornej voliére môžeme chovať niekoľko párov pohromade (rovnaký druh), záleží samozrejme na veľkosti. Minimálne doporučené rozmery sú 150x70x200 cm. Voliéry sa odporúčajú stavať aspoň jednou stranou k stene, čo je pre agapornisov veľmi výhodné z dôvodu okusovania omietky a získavania potrebných minerálnych látok (piesok a vápnik). Vo vnútorných voliérach sa búdky zavesujú nečastejšie na  police do rovnakej výšky, alebo je možné búdky zavesiť samostatne na vodorovnou priečku vo voliére pomocí skobiek a očiek.

Vonkajšíe voliéry: Tento spôsob chovu je najlepší nakoľko sú tu vtáci maximálne priblížení voľnej prírode. I klimatické zmeny sú pre nich prospešné. Nevýhodou môže byť väčšie riziko prenosu chorôb voľne žijúcim vtáctvom a nepríjemne prenikavý krik agapornisov, ktorý môže vadiť napr. okolitým susedom. Vonkajšia voliéra má byť z 1/3 zakrytá, aby sa vtáci mali kde schovať pred nepriaznivým počasím a ostrým slnkom. V zakrytej časti sú tak isto umiestnené búdky. Voliéry tohoto typu môžu byť sezónne či celoročné s uzatvoreným murovaným priestorom a možnosťou prikurovania. Vo vonkajšej časti sa doporučuje agapornisov nechávať do cca 5°C, potom je nutné premiestiť je do priestoru, kde teplota v zime neklesne pod bod mrazu. Všetky druhy voliér a klietok je lepšie vyrábať z kovového materiálu, nakoľko agapornisovia so svojimi  silnými zobáky drevené časti veľmi rýchle zničia. Na dno voliéry či klietky je dobré nasypať čistý riečny piesok, ktorý vtákom pomáha pri trávení.

Hniezdne búdky: Tie môžu byť buď ležatého nebo stojatého typu. Štandardné rozmery sú 30x15x15 cm. Priemer vletového otvoru má byť 5 cm. Najlepším materiálom so dosky z tvrdého dreva. Veko má byť odnímateľné z dôvodu ľahkej kontroly búdky. Pri spoločnom chovu je dobré zavesiť do voliéry o jednu búdku viacej, než je párov (aby nedochádzalo k potýčkam). Všetky búdky zavesujeme do rovnakej výšky, maximálne 20 cm od stropu.

Výživa

Olejnaté semená: Môžeme sem zaradiť predovšetkým slnečnicové semená, kardi, semenec (konopné semeno) či niger. Základom olejnatých semien v krmení agapornisov bola vždy slnečnica. Súčasný pohlaď na ňu je však rozporuplný, nakoľko slnečnicové semená konzumovaná vo väčšom množstve spôsobujú u vtákov značné stučnenie s ktorým je spojené ochorenie pľúc a následný úhyn. Skôr sa slnečnica vyskytovala v kŕmnej zmesi v pomerne veľkom podiele, dnes sa však dáva prednosť i iným druhom semien a v menším množstve. Pri skrmovaní slnečnice je veľmi dôležité dodržovať skladovací požiadavky (temné, suché a chladnejšie miesto), inak dochádza k žlknutiu tuku v semenách a teda k vzniku toxických látok.Podiel olejnatých semien v zmesi suchého krmiva by mal byť do 15% objemu zmesi.

Múčne semená:Základnou zložkou suchých zmesí proso, ktoré je svojim prakticky ideálnym zložením pre vtákov veľmi výživné. Z ďalších obalovín je to ovos, ktorý by mal také tvoriť neoddeliteľnú súčasť kŕmnej zmesi Ďalej by sem patrila lesknica (kanárske proso), pšenica, kukurica, čirok, ryža a ďalšie.

Úplnú väčšinu výššie zmienených semien je možné bez problému nakličovať, čo je výhodné predovšetkým v období pred hniezdením (alebo samozrejme i po celý rok), kedy by sme mali agapornisom toto naklíčené krmivo predkladať cca 3x týždne. Naklíčené zrniny obsahujú veľké percento vitamínov (predovšetkým vitamín E) a iných dôležitých látok, ktoré pozitívne pôsobia na rozmnožovací proces. Obiloviny môžeme agapornisom podávať i nezrelé, v fázy tzv. „mliečnej zrelosti“. S týmto krmivom však opatrne, v veľkom množstvu môže spôsobiť črevné komplikácie (katary). Veľmi dôležité je  uistiť, sa či neboli rastliny ošetrené chemickými prípravkami.

Zelené krmivo: V jarnom období je veľmi obľúbený šalát, s ktorým to však také nesmieme preháňať (spôsobuje hnačku). Vynikajúce je podávať čerstvý špenát. Skrmovať sa dajú i vňate koreňových zelenín, ako napr. mrkvy

Zelenina: Tu môžeme agapornisom podávať celoročne a vo veľkom množstve. Dajte im napr. melón, papriku či uhorky. Najviac však zo zeleniny asi využijeme mrkvu, ktorú majú vtáci veľmi radi a ktorá obsahuje nevyhnutné vitamíny (predovšetkým vitamín A, známy ako karotén). Strúhaná mrkva tvorí neoddeliteľnú súčasť vaječného mixu v období odchovu mláďat!! Zo zeleniny môžeme predložiť prakticky hoc čo a čo vlastne našim agapornisom najviac chutná.

Ovocie: Agapornisom z ovocia najviac chutná jablko. Samozrejme je možné agapornisom ponúkať širokú paletu rôzneho ovocia, od jabĺk, hrušiek, pomarančov, fíg, banánov až po rôzne bobule, napr. hroznového vína, ríbezlí, brusiniek, alebo jarabín.

Krmivá živočíšneho pôvodu: Asi najdôležitejším živočíšnym produktom v chovu agapornisov je slepačie vajce, z ktorého sa v období odchovu pripravuje vaječná miešanica. Chovatelia mávajú rôzne recepty na prípravu miešanice, nezakladanejším receptom je natvrdo uvarené vajce (najemno nastrúhané), nastrúhaná mrkva a strúhanka (piškóta,..). Všetko sa premieša tak, aby strúhanka nasiakla prebytočnú vlhkosť (šťavu z mrkvy), ale aby zmes bola pekne vláčna. Do miešanice je ďalej možné pridať nasekané zelené byliny, mravčie kukly, sušené odtučnené mlieko alebo vitamínový prípravok (Vitamix EX-A). Miesto miešanice je v dnešní dobe možné použiť suché vaječné zmesi od rôznych firiem, ktoré sú obohatené rôznymi obilnými šrotmi a vitamíny. Agapornisom je možné ďalej podávať i čerstvé mlieko (odtučnené) a tvaroh, vždy v kombinácii napr. s piškótami, či rožkom.

Vitamínové a minerálne doplnky: Vitamíny je dobré podávať pribežne po celý rok v malých dávkach ako doplnenie stravy. V mesiacoch, keď dochádza k väčšiemu vyčerpaniu a námahe vtákov doporučujeme dávky vitamínov a minerálu zvýšiť. Jedná sa predovšetkým o období odchovu a zimnom období. Pred samotným hniezdením (cca 1 mesiac) je dobré pridávať agapornisom do vody vitamín E, ktorý výrazne zlepšuje oplodnenosť a liahnivosť vajec. Po celý rok potom pridávame do krmiva (buďto do suchého, mäkkého nebo na ovocie) komplexní vitamínový prípravok v prášku Vitamix EX-A. Ďalej potom v období od jari do jesene aplikujeme do vody 1 – 2x týždne vitamín A+D3 kombinal (cca 6 kvapiek na 1 liter vody).

Minerálnych prípravky: Je nevyhnutné zabezpečiť prísun vápnika, ktorý vtáci potrebujú vo veľkom množstve (jak na tvorbu vaječné škrupinky, tak k bezproblémovému vývoji a rastu mláďat). Ten zaistíme buď omietkou alebo sépiovou kosťou.

Píesok (grit): Vtáci ho potrebujú k dobrému trávení (pomáha spracovávať potravu v svalnatom žalúdku).

Každý, kto chová vazy, si všimne, sú tieto vtáky spoločenské iba počas obdobia hniezdenia, kedy sa neustále krmí. Keď však mláďatá opustia hniezdo začnú sa dospelí jeden druhého navzájom strániť. Medzi samcom a samicou sa teda nevytvára silný partnerský zväzok. V kolóniovej starostlivosti sa o mladé stará viac jedincov.

Dvorenie:
Podľa dostupných informácií sa zdá, že vazovia hniezdia sezónne a to na jar a v lete. Spôsobom dvorenia je hlasné volanie v krátkej melódii. Ozýva sa väčšinou samec. Ak má samica o veľký protajšok záujem ozve sa tak sito. Po hlasovej komunikácii prichádza na riad prehliadanie peria a vzájomné kŕmenie. Pri tomto samec roztvára krídla. Samice ponúkané sústa vehementne konzumuje. Samec pred párením ešte otočí hlavu dozadu a zasa späť. Celý cyklus sa môže opakovať niekoľkokrát.
Párenie:
Pri párení sú vtáky vedľa seba. Ku kopulácii vazov dochádza nasledovne a to jeden krát za deň. Samice pred párením samce naháňa. Ten ju potom na bidle niekoľkokrát preskočí a dochádza ku kontaktu keď samec vsunie kloaku do pohlavného otvoru a zlezie z jej chrbta. Vtáci v sebe aj naďalej zostávajú zaklesnutí. Samica má pritom krídlo položené na chrbte samca a občas ho klovne do zátylku. PO 15 minútach začne samec samicu kŕmiť a zakliesnení zostávajú v sebe ešte jednu hodinu a pol. Ukončením aktu vystrieknu obidvaja z plášťa trochu tekutiny, pravdepodobne zbytky spermatu.
Vajíčka:
Veľkosť znášky je u vazu veľkého asi  2-5 vajec. U vazy malého je to 3-5 Tie sú znášané väčšinou každý druhý deň, existujú však i výnimky.
Inkubačná doba:
Vazovia zahrievajú vajíčka 14-16 dní, podľa niektorých autorov 14-15. U vazu veľkého je inkubačná doba o niečo dlhšia. U oboch druhoch zahrieva len samica.
Mláďatá:
Primárne prachové perie je dlhé a svetlo šedé. Mláďatá oboch zástupcov sú hyperaktívny a majú tendenciu si neustále zobkáme hrať s behákmi, čo môže niekedy spôsobiť aj krvavé zranenie. Po 12 dni zošednú celé beháky. Po 16 dňoch sa začnú objavovať prvé obrysové perá.  Po 38 dňoch sú už operené po celom tele.  Sfarbenie primárneho a sekundárneho prachového peria vazu malého je rovnaké ako u vazu veľkého. Samice kŕmi mláďatá zvláštnou tekutinou, ktorá má vysokú nutriční hodnotu. Vazy potrebujú obrovské množstvo energie.
Opustenie hniezda:
Mláďatá vazu malého opúštajú hniezdo vo veku 37-42 dní. Vazovia veľký vylietavajú zhruba o týždeň neskôr. Úplné samostatnosti dosahujú vazovia po ďalších 2-4 týdnech. Po opustení hniezda pripomínajú mladí vazové vzhľadom svojich rodičov. Majú však biely zobák s ružovým nádychom a biele okruží oka.
Dosiahnutie pohlavnej dospelosti:
Pohlavní dospelosti dosahujú po roku a pol.

Vazovia sú Inteligentné a zaujímavé papagáje, pivo pre ich veľkú hlasitosť nevýrazné sfarbenie sa pre ochočenie príliš nehodia. Vaza malý je ohľaduplnejší a menej hlučný ako vaza veľký ale pre tieto vlastnosti sa v minulosti veľmi nedovážali čomu zodpovedá aj ich početný stav v zajatí. Pokiaľ však mláďatá ručné dokŕmime, zistíme, že sa o jedná spoločenské papagáje. Ako ostatní zástupcovia papagájov sú aj vazovia mimoriadne zvedaví. Neustále sa bavia, hrajú sa s hračkami, váľajú sa po chrbte sú tiež v veľmi šikovne otvárajú dierka klietky.