Touit — Tui
Tui čiernočelý
Touit huetii
Dĺžka
16 cm
Váha
60 gramov
Dožitie
neznámy
Touit — Tui
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Možno od apríla do decembra.
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Vidieť až 1200 m.n.m., v nížinách vlhkých lesov a na okraji lesa.
Spôsob života:
Niekedy viditeľné vo veľkých kŕdľoch. Hniezda spoločne v hustom lístí v hornej korune stromov.
Stav ohrozenia:
Zraniteľný. Stav populácie je neznámy a klesajúci. Klesá na mieste hlavne v súvislosti s odlesňovaním.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Tui ciernočely ma charakteristicky ostry, vysoko-tonovy hlas, ktory je najvyraznejsi pocas letu. V krdli je pomerne hlucny — kontaktne volania su rychle a opakovane. V pokoji a pri krmeni je relativne tichy. Krdle az 50 jedincov vytvaraju vyrazny hlukovy efekt pri preletoch nad korunami stromov.
Presna populacia Tui ciernočeleho nebola nikdy kvantifikovana (BirdLife International). Druh ma velky areal pokryvajuci Venezuelu, Kolumbiu, Ekvador, Peru, Boliviu, Braziliu, Guyanu a Trinidad. Celkovy trend je klesajuci — v ramci arealu bolo stratených 6 % lesneho pokryvu za tri generacie. Hlavnou hrozbou je amazonske odlesnovanie pre dobytkarske ranche, sojove plantaze a vystavbu ciest.
Presna velkost znasky nie je znama. V divocine hniezdi v arborealnnych termitiskach 3,5-4 m nad zemou. Hniezdenie prebieha od septembra do decembra v Brazilii a v aprili vo Venezuele.
Inkubacna doba nie je znama. Na zaklade pribuzenstva s inymi Touit druhmi sa odhaduje na 18-21 dni.
Mladata sa liahnu sliepe a nahe. O biologii rozmnozovania tohto druhu je znamy len minimum informacii.
Na zaklade pribuznych druhov sa odhaduje, ze mladata opustaju hniezdo vo veku 4-5 tyzdnov.
O dlzke rodicovskej starostlivosti po opusteni hniezda nie su dostupne udaje. Pohlavna dospelost nastupuje odhadom v 12-18 mesiacoch.
Tui ciernočely sa v zajati prakticky neda ochocit. Je to strictne divoky druh, ktory odmieta kontakt s clovekom a reaguje extremnym stresom na manipulaciu. Pokusy o ochocenie zvycajne koncia uhynutim vtaka kvoli stresu a odmietaniu potravy. Tento druh nie je vhodny na chov ako domaci milacik.
Tui ciernočely sa v zajati takmer nikdy neda ochocit. Ak sa nahodou dostanete k tomuto druhu, nesnazite sa ho ochocovat — namiesto toho zabezpecte maximalny pokoj a minimalizujte ludsky kontakt.
Ak mate jedinca v zajati, umiestnite ho do tichej miestnosti s vlhkostou min. 65 % a teplotou 24-28 °C. Ponuknite rozmanite ovocie, nektar a kvety. Neocakavajte ze bude jest prve dni.
Minimalizujte vsetky zdroje stresu — hluky, nahle pohyby, priamy pohlad. Zakryte cast voliery textilom na vytvorenie ukrytu. Ponechajte jedlo a vodu na viacerych miestach.
Okamzite kontaktujte vtacieho veterinara — tento druh vyzaduje odborny dohladad. Zvazite odovzdanie do zoologickej zahrady alebo zachrannej stanice.
| Tui ciernočely | Tui batavika | Tui cervenochvosty | Forpus sivokridly | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 15-16 cm | 14 cm | 14 cm | 12-13 cm |
| Váha | 58-62 g | 58-72 g | 50-65 g | 28-36 g |
| Dožitie | Neznamy | Neznamy | Neznamy | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●○○○ |
| Cena (SK) | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny | 40-120 EUR |
| Povaha | Divoky, nomadicky, plodozravy | Divoky, aktivny, plodozravy | Divoky, spolocensky, vzacny | Odvazny, teritorialny, tichy |
| Dostupnosť v SR | Nedostupny — v zajati sa prakticky nechova | Nedostupny — v zajati takmer nechova sa | Nedostupny — v zajati takmer nechova sa | Bezny — najcastejsi forpus v SR/CZ |
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, nafuknute perie, nahle uhynutie
Najcastejsia pricina umrtia v zajati. Tui ciernočely je extremne citlivy na stres z odchytu a zajatia. Vacsina jedincov uhynie v priebehu tyzdnov az mesiacov.
Príznaky: Rychle chudnutie, atrofia svalov, slabost, letargia
Druha najcastejsia pricina umrtia — vtaky odmietaju potravu pocas aklimatizacie. Ich specificka dieta na baze tropickeho ovocia je v zajati tazko repikovatelna.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: vysoka vlhkost ale dobre vetranie, cista podstielka.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov pred zaradenim do chovu.
Príznaky: Hnacka, chudnutie, nafuknute brucho, viditelne parazity v truse
Divoko odchyteny jedince mozu byt nosicmi vnutornych parazitov (tasomnice, skrkavky). Odcervenie hned po zachyteni.
Tui ciernočely je nomadicky druh — krdle sa v jednej lokalite zdrzuju len niekolko tyzdnov a potom putuju za novymi zdrojmi potravy.
V divocine hniezdi v arborealnnych termitiskach 3,5 az 4 metre nad zemou. Termity opravuju diery, ktore vtaky vyhrabali, cim vzniká stabilne a dobre chrannene hniezdisko.
Krdle az 50 jedincov boli pozorované pri preletoch nad korunami tropickych lesov s nepretrzitymi kontaktnymi volaniami — casto v zmiesanych skupinach s inymi druhmi.
O rozmnozovacej biologii tohto druhu je znamy len minimum informacii — velkost znasky ani presna inkubacna doba nikdy neboli zdokumentovane.
Druh bol popisany v roku 1830 holandskym zoologom Coenraadom Jacobom Temminckom. Druhove meno huetii je poctou francuzskemu zberatelovi Nicolasovi Huetovi.
Napriek rozsiahllemu arealu od Venezuely po Boliviu je tui ciernočely jednym z najmenej preskumanych papagajov — vacsina informacii o jeho biologii pochadza len z nahodnych pozorovaní.
Nie, rozhodne to neodporucame. Tui ciernočely je divoky tropicky druh, ktory v zajati takmer nepreziva. Jedince su extremne citlive na stres z odchytu a odmietaju potravu. Ak vas zaujimaju male papagaje, zvazite forpusa sivokridleho alebo andulku.
Hlavne dovody su: 1) Extremna citlivost na stres z odchytu a zajatia, 2) Nomadicky sposob zivota vyzadujuci velke letove vzdialenosti, 3) Specificka dieta na baze tropickeho ovocia, ktoru je tazko repikovatt, 4) Krdlovy sposob zivota — samotarsky chov je nevhodny.
IUCN ho hodnoti ako LC (Least Concern / Bez ohrozenia), ale jeho populacia klesa kvoli odlesnovaniu amazonskych lesov. V ramci arealu bolo stratených 6 % lesneho pokryvu za tri generacie. Druh je zaradeny v CITES II, co reguluje medzinarodny obchod.
Vyskytuje sa od Venezuely cez Guyanu, Kolumbiu, Ekvador, Peru, Boliviu az po Braziliu a Trinidad. Obýva vlhke tropicke nizinne lesy a ich okraje do nadmorskej vysky priblizne 1 200 m.
V divocine je prevazne plodozravy — zivi sa plodmi (figy, Cecropia), semenami, kvetmi, nektarom a bobulami. Krmi sa vyhradne vo vrcholkoch stromov v krddloch az do 50 jedincov, casto v zmiesanych skupinach s inymi druhmi.
Je to maly papagaj (15-16 cm, 58-62 g) prevazne zeleno-hnedej farby s vyraznym modro-ciernym celom. Ma sarllatove (cervene) ramena, tmavo modre stehna a cerveno-cierne bočné chvostové perie. Samice maju zeleno-zlte bocne chvostove perie s ciernymi spickami.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
