Forpus zelenomodrý - Forpus cyanopygius

Forpus

Forpus zelenomodrý

Forpus cyanopygius

Dĺžka 13 cm
Váha 30 gramov
Dožitie 25 rokov

Opis druhu

Opis druhu:
Vo farbách tohto druhu prevažuje zelená farba v rôznych odtieňoch. Na tyle a bruchu Forpus mierne sivý nádych a na vrchnej časti krídiel tmavší odtieň. Modré sfarbenie okolo očí a na spodných častiach krídiel má o niečo výraznejší oproti samici, u ktorej je len málo výrazné.
Dĺžka:
13 cm
Váha:
30 gramov
Vek dožitia:
25 rokov
Opis mladých jedincov :
Mladí vtáci sú zafarbení matnejšie, inak sa podobajú dospelým.
Poddruhy:
Forpus-cyanopygius cyanopygius,
Forpus-cyanopygius pallidus,
Forpus-cyanopygius insularis

Chov v zajatí:
Veľmi častý.
Minimálna dĺžka voliéry:
3 x 1 x 2 m, môžu byť držané v spoločnej voliére s inými vtákmi, ale nie inými druhmi Forpus .
Hniezdna búdka:
15 cm x 15 cm x 25 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n15 0C
Veľkosť krúžku:
3,5 až 4 mm

Čas párenia:
Máj až júl
Veľkosť znášky:
3 alebo viac vajec.
Doba inkubácie:
19 dní
Čas do opustenia hniezda:
4-5 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a

Biotop:
Nájdené do 1300 metrov n.m. v listnatých lesoch, plantážach, kroviach, polosuchých otvorených krajinách a obhospodarovaných plochách so stromami, najmä v nížinách a predhoriach.
Spôsob života:
Tvoria kŕdle 4 až 30 jedincovPutuje sa lokálne pri hľadaní jedla. Kŕmi sa aj na zemi. Najvyššia úroveň aktivity je skoro ráno a neskoro popoludní.
Stav ohrozenia:
Blízko stavu ohrozenia. Stav populácie sa odhaduje na menej ako 50.000 jedincov. Dôvodom je nezákonný obchod s vtákmi.
CITES medzinárodný:
Dodatok II

🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
2/5
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
4/5

Výživa

35% 25% 20% 10% STRAVA zloženie
Semena trav a bylin 35%
Bobule a drobne plody 25%
Plody figy (Ficus) 20%
Pupence a mladé listy 10%
Orechy a tvrdé semená 5%
Hmyz (ojedinele) 5%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitna peleta pre male papagaje (Harrison's, Roudybush, ZuPreem Natural XS) — zaklad jedalnicka (60-70 %)
  • Semena trav a bylin (kanarikove semeno, lnicka, negeda) — priblizuje prirodzeny jedalnicek z mexickych suchych lesov
  • Figy (cerstve aj susene) — klucova zlozka stravy v divocine, bohaté na vlakninu a vapnik
  • Bobule (cernice, cerne rybizle, jarabina) — nahrada divokych bobul z biotopu
  • Jablka, hrusky, vinne hrozna, cukiny — denne cerstve ovocie a zelenina
  • Listova zelenina — spenat, mangold, pupavove listy, brokolica; zdroj vitaminu A a vapnika
  • Klicene semena (proso, mungo, slnecnica) — zvysena biologicka hodnota, vhodne v hniezdnom obdobi
  • Vajecna zmes s morkvou — zdroj bielkovin pri odchove mladat
  • Sepiova kost a mineralny kamen — nevyhnutny zdroj vapnika
  • Cerstve vetocky ovocnych stromov (jablone, hrusky) — ohryzavanie je dolezite pre zobak a psychicku pohodu

Zakázané potraviny

  • Avokado — obsahuje persin, smrtelne toxicky pre vsetkych papagajov
  • Cokolada a kakao — teobromin sposobuje srdcove arytmie a smrt aj v malom mnozstve
  • Cibula a cesnak — tiosulfaty poskodzuju cervene krvinky, sposobuju hemolyticku anemiu
  • Jadierka jablik, ceresni, marhul — obsahuju amygdalin, ktory sa stiepi na kyanovodik
  • Sol a slane pochutky — oblicky vtakov nedokazu spracovat nadbytok sodika
  • Kofeinove napoje (kava, caj, energeticke napoje) — kofein sposobuje tachykardiu
  • Alkohol — extremne rychla metabolizacia, poskodzuje pecen a mozog
  • Slnecnicove semienka ako zaklad — prilis tucne, sposobia obezitu a tukovu degeneraciu pecene
Tip od odborníka Forpus zelenomodry sa v divocine zivi prevazne semenami trav, bobulami a plodmi figy v suchych listnatych lesoch zapadneho Mexika. V zajati je dolezite simulovat tuto stravu — zakladom by mala byt kvalitna peleta doplnena cerstvym ovocim (figy, bobule) a zeleninou. Ako maly papagaj ma velmi rychly metabolizmus a spotrebuje denne priblizne tretinu svojej hmotnosti v potrave — nikdy by nemal byt bez jedla dlhsie ako 4-6 hodin.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 2 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 4 Zriedkavosť 2.6
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Relativne tichy papagaj — vydava jemne stitebotanie a kratke kontaktne hlasy. Hlasnejsie sa ozyva len rano, pri vzruseni alebo v krdle. Pre susedov v byte je prakticky nepocutelny.
2/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
V zajati je plachy a zdrzanlivy. Rucne odchovane jedince sa mozu prilnut k majitelovi, ale aktivne mazlenie nevyhladavaju. V divocine zije v krdloch 4-30 jedincov.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Velmi aktivny druh — najvyssia uroven aktivity je skoro rano a neskoro popoludni. Neustale skuma, lezie a lieta. V zajati vyzaduje priestrannu volieru a denne volne lietanie.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Nepatri medzi hovoriace druhy. Ojedinele sa rucne odchovane mlada nauci jednoduchy zvuk, ale rec systematicky nenapodobnuje. Komunikuje jemnymi kontaktnymi hlasmi v ramci krdla.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Forpus zelenomodry je relativne tichy papagaj. V krdle komunikuje jemnymi kontaktnymi hlasmi a kratkymi pistknutiami. Hlasnejsie sa ozyva len rano pri zobudeni, pri vzruseni alebo ked strati vizualny kontakt s clenmi krdla. V porovnani s inymi forpusmi je o nieco hlasnejsi, pretoze zije v vacsich krdloch.

Dokáže hovoriť? Nepatri medzi hovoriace druhy. Forpusy vseobecne nenapodobnuju ludsku rec. Komunikuju jemnymi kontaktnymi hlasmi a pistknutiami v ramci skupiny.

Typické zvuky

  • Jemne stitebotanie — bezna komunikacia v krdle
  • Kratke kontaktne pipatko — udrzovanie kontaktu s clenmi skupiny
  • Rychle opakované cipkanie — vzrusenie, varovanie pred nebezpecenstvom
  • Ostrejsie pistknutie — teritorialne spravanie, obrana hniezda
  • Tiche mumlanie — spokoojnost, odpoccinok

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdenie (maj-jul)
Odchov mladat (jun-aug)
Pelichanie (sep-nov)

Populačný trend

208k 156k 104k 52k 0 208k 160k 107k 60k 45k 1990 2000 2010 2020 2025

Populacia Forpusa zelenomodreho dramaticky poklesla — z odhadovanych 208 000 jedincov pred rokom 1995 na priblizne 107 000 podla udajov z obdobia 1996-2013, co predstavuje pokles o 48,4 %. Hlavnymi hrozbami su nezakonny odchyt pre obchod s domacimi zvieratami a strata biotopu v dosledku odlesovania suchych listnatych lesov zapadneho Mexika.

20 000 - 50 000
Odhadovana populacia (dospele jedince)
Klesajuca
Trend populacie
NT
IUCN status (Near Threatened)
CITES II
CITES zaradenie

Prostredie a požiadavky

Priestor
Voliéra min. 3 x 1 x 2 m
Koloniovy chov — jediny forpus vhodny do skupinovej voliéry
Teplota
15-30 °C
Znasa mierne teplejsie podmienky, minimalna teplota 15 °C
Vlhkost
40-60 %
Pochaza zo suchych listnatych lesov, znasa nizsiu vlhkost
Svetlo
10-12 hodin svetla denne
Aktivny rano a podvecer, vyzaduje naturalny svetelny rezim
Hniezdenie
Budka 15 x 15 x 25 cm
Hniezdi v dutinach stromov a kaktusov, kolonialne
Spolocnost
Parovy alebo koloniovy chov
Jediny forpus vhodny na kolonialne hniezdenie, krdle 4-30 jedincov v divocine

Rozmnožovací cyklus

Znaaska
3-5 vajicok

Samicka znasa 3 a viac bielych vajicok. Hniezdny cas je maj az jul — jediny forpus s pevne stanovenym hniezdnym obdobim.

Inkubacia
19 dni

Inkubuje prevazne samicka. Samec ju pocas inkubacie krmi a strazi hniezdo.

Liahnutie
Den 19

Mladata sa liahnu sliepe a nahe. Prvy paperie sa objavi po 10-14 dnoch.

Mlada v hniezde
4-5 tyzdnov

Mladata opustaju hniezdo vo veku 4-5 tyzdnov. Rodicia ich este niekolko dni dokrmuju.

Osamostatnenie
6-8 tyzdnov

Uplne samostatne zacinu byt vo veku 6-8 tyzdnov. Pohlavna dospelost nastupuje okolo 1 roka. Tvoria monogamne pary, ktore vydrzuju viacero sezón.

Ochočenie a kontakt

Narocne Trvanie: 6-12 tyzdnov

Forpus zelenomodry je v zajati plachejsi ako bezne chovane forpusy. Ochocenie je mozne, ale vyzaduje znacnu trpezlivost. Tento druh vsak nie je urceny na chov ako domaci milacik — mal by byt sucastou chovneho programu.

1
Adaptacia

Prvych 5-7 dni nechajte vtaka v pokoji vo voliére. Hovorte na neho tichym hlasom, nechajte ho zvyknut si na vasu pritomnoist.

2
Ponukanie potravy

Ponukajte oblubene pochutky (figy, bobule, proso v klase) cez mriezku. Nepohybujte sa prudko.

3
Ruka vo voliére

Pomaly zavedite ruku do voliery s jedlom. Nechajte vtaka priist sam — forpus zelenomodry je ostrazitejsi ako bezne chovane druhy.

4
Postupny kontakt

Ochocenie trva dlhsie ako u F. coelestis. Nikdy nenutite kontakt — tento vzacny druh je citlivejsi na stres.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Forpus zelenomodry 13 cm Forpus sivokridly 12-13 cm Forpus vrabci 12-13 cm Andulka vlnkovana 18-20 cm
Forpus zelenomodry Forpus sivokridly Forpus vrabci Andulka vlnkovana
Dĺžka13 cm12-13 cm12-13 cm18-20 cm
Váha~30 g28-36 g22-30 g30-40 g
Dožitie15-25 r.15-25 r.15-20 r.5-10 r.
Hlučnosť●●○○○●●○○○●●○○○●●●○○
Stav IUCNNedostupny40-120 EUR30-80 EUR10-25 EUR
PovahaPlachy, koloniovy, ohrozenyOdvazny, teritorialny, tichyMierny, spolocensky, privetívyHrava, spolocenska, stebotava
AreálExtremne vzacny — prakticky nedostupny v SR/CZBezny — najcastejsi forpus v SR/CZDostupny — druhy najcastejsi forpusVelmi bezna — najpopularnejsi papagaj

Choroby a prevencia

PBFD (zobakova choroba)
vysoká

Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti

Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie kazdeho noveho jedinca pred zaradenim do chovneho programu. U vzacnych druhov je prevencia klucova.

Psitakoza (chlamydioza)
vysoká

Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost

Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi. U vzacnych druhov obzvlast nebezpecne.

Megabakteria (AGY)
vysoká

Príznaky: Chudnutie pri normalnej chuti do jedla, nestravene zrna v truse, zvracanie

Kvasinkove ochorenie zaludka. Liiecba: antimykotika (amfotericin B). U malych forpusov castejsie ako u vacsich papagajov.

Tukova degeneracia pecene
stredná

Príznaky: Obezita, zltnutie kridiel, apatia, nadvaha

Najcastejsia choroba z nespravnej stravy — prilis vela tucnych semien. Prevencia: kvalitna peleta ako zaklad stravy.

Aspergiloza
vysoká

Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia

Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: suche a vetrane prostredie, cista podstielka. U forpusov moze byt fatalna.

Roztoce (Knemidokoptes)
nízka

Príznaky: Supiny a krusty na zobaku a nohach

Lahko liecitelne ivermektinom. Prevencia: hygiena voliery a pravidlena kontrola zobaku.

Prevencia U ohrozeneho druhu ako je forpus zelenomodry je preventivna veterinarna starostlivost este dolezitejsia nez u beznych druhov. Kazdy novy jedinec by mal byt testovany na PBFD, psitakozu a polyomavirus pred zaradenim do chovnej skupiny. Karantena noveho vtaka by mala trvat minimalne 30 dni.

Zaujímavosti

1

Forpus zelenomodry je jediny forpus, ktory hniezdi kolonialne — vsetky ostatne druhy rodu Forpus su striktne parove hniezdicae.

2

Je endemitom zapadneho Mexika — vyskytuje sa len v uzkom pase pozdlz Sierra Madre Occidental od Sinaloy po Guerrero, nikde inde na svete.

3

Ma jediny z forpusov pevne stanoveny hniezdny cas — rozmnozuje sa vyhradne od maja do jula, co je nezvycajne pre tropicky druh.

4

Populacia dramaticky poklesla o 48,4 % — z odhadovanych 208 000 jedincov pred rokom 1995 na priblizne 107 000 podla udajov z obdobia 1996-2013.

5

V Mexiku je chraneny zakonom ako druh vyzadujuci "osobitnu ochranu" (proteccion especial), co znamena, ze faktory negativne ovplyvnuju jeho zivotaschopnost.

6

Denne spotrebuje priblizne tretinu svojej telesnej hmotnosti v potrave — jeho maly 30-gramovy organizmus ma mimoriadne rychly metabolizmus.

7

Zije v krdloch 4 az 30 jedincov a krmi sa aj na zemi — na rozdiel od vacsiny papagajov, ktori sa zivia vyhradne v korunach stromov.

Taxonomická klasifikácia

Risa Animalia
Kmen Chordata
Trieda Aves
Rad Psittaciformes
Celad Psittacidae
Rod Forpus
Druh F. cyanopygius

? Často kladené otázky

Nie. Forpus zelenomodry je ohrozeny druh (IUCN: Near Threatened) s klesajucou populaciou. Kazdy jedinec v zajati by mal byt sucastou chovneho programu, nie domacim milacikom. Ak chcete forpusa ako spolocnika, zvazite bezne dostupneho forpusa sivokridleho (F. coelestis).

Hlavnymi hrozbami su nezakonny odchyt pre obchod s domacimi zvieratami a strata biotopu — odlesnovanie suchych listnatych lesov v zapadnom Mexiku. Populacia poklesla o takmer 50 % za posledne desatrocia.

Prakticky nie. Tento druh sa v SR/CZ bezne nepredava. Ojedinele sa objavi u specializovanych chovatelov v zahranici (Nemecko, Holandsko), ale vyzaduje CITES povolenie. Kupovat ho ako milacika je eticky nevhodne.

Forpus zelenomodry je vacsi (13 cm vs. 12-13 cm), je endemitom Mexika (nie Ekvadoru/Peru), hniezdi kolonialne (jediny forpus s touto vlastnostou) a je ohrozeny (NT vs. LC). Forpus sivokridly je bezne dostupny a vhodny ako domaci milacik.

Je to jediny forpus, ktory moze byt chovaný a rozmnozovany v kolonii. Hniezdne obdobie je maj-jul, samicka znasa 3-5 vajicok, inkubacia trva 19 dni a mladata opustaju hniezdo po 4-5 tyzdnoch. Vyzaduje priestrannu volieru a hniezdne budky 15 x 15 x 25 cm.

Partners in Flight odhaduju populaciu na menej ako 50 000 dospelych jedincov. Trend je klesajuci. IUCN ho klasifikuje ako Near Threatened (blizko ohrozenia). V Mexiku ma status "osobitnej ochrany".

 Mapa výskytu

Forpus cyanopygius - mapa vyskytu
Krajina pôvodu: Mexiko

 Videá

Video
Video

 Cudzie názvy

Anglicky:,   Mexican Parrotlet, Cesky:,   papoušíček modravý, Nemecky:,   Blaubürzel-Sperlingspapagei, Dánsky:,   Mexicansk Spurvepapegøje, Španielsky:,   Cotorrita Mexicana, Fínsky:,   meksikonaranen, Francúzsky:,   Toui du Mexique, Taliansky:,   Pappagallino del Messico, Japonsky:,   mekishikorurihashiinko, Japonsky:,   メキシコルリハシインコ, Holandsky:,   Mexicaanse Muspapegaai, Nórsky:,   Sinaloaspurvepapegøye, Polsky:,   wróbliczka turkusowa, Portugalsky:,   Tuim-mexicano, Rusky:,   Мексиканский воробьиный попугайчик, Slovensky:,   papagájik zeleno-modrý, Švédsky:,   mexikansk sparvpapegoja, Cínsky:,   蓝腰鹦哥