Touit — Tui
Tui zlatochvostý
Touit surdus
Dĺžka
16 cm
Váha
Nie je k dispozícií
Dožitie
neznámy
Touit — Tui
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Nie je k dispozícií
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Žije vo vlhkom nížinnom lese, ale príležitostne navštevuje dolné horské svahy, vedľajšie lesy v inej otvorenej krajine a navštívi aj plodné stromy vo vyčistených oblastiach. Do 800 m.n.m..
Spôsob života:
Môže byť sezónne lokálne kočovný ako reakcia na dostupnosť potravy. Videné v pároch alebo malých kŕdľoch až 15 vtákov. Pobyt v horných častiach stromov.
Stav ohrozenia:
Zraniteľný. Stav populácie sa odhaduje na 3500 až 15000 jedincov a je klesajúci. Dôvodom je strata lesných biotopov, urbanizácia a rozšírenie poľnohospodárstva.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Tui zlatochvosty je pocas sedenia v korunach stromov takmer tichy. Pocas letu vsak vydava pomerne hlasne, ostré kontaktne volania, ktore su pripodobnnovane k zvuku krdla cajok. V krdli su volania opakujuce sa a prenikavy.
Populacia Tui zlatochvosteho sa odhaduje na 3 500 az 15 000 dospelych jedincov (BirdLife International). Trend je klesajuci — hlavnym dovodom je rozsiahle odlesnovanie atlantickych lesov vychodnej Brazilie. Druh je endemicky pre vychodnobrazilsky atlanticky les od Ceary na juhu po Sao Paulo, s jadrom arealu v Alagoas a Bahii.
Rozmnozovacia biologia je velmi malo znama. Hniezdenie pravdepodobne zacina na zaciatok obdobia dazzov (september-oktober). Hniezdi v arborealnych termitiskach.
Doba inkubacie nie je presne zdokumentovana. Na zaklade pribuznych druhov rodu Touit sa odhaduje na 18-21 dni.
Mladata sa liahnu sliepe a nahe. Dalsie detaily o liahnnuti nie su zdokumentovane.
Na zaklade pribuznych druhov sa odhaduje, ze mladata opustaju hniezdo vo veku 4-5 tyzdnov.
Cas do osamostatnenia nie je zdokumentovany. Pohlavna dospelost pravdepodobne nastupuje v 12-18 mesiacoch.
Tui zlatochvosty sa v zajati prakticky nechova a neda sa ochocit. Je to strictne divoky druh. Ak by sa nahodou dostal do ludskej starostlivosti, klucove je minimalizovat stres a kontaktovat vtacieho veterinara.
Tui zlatochvosty sa v zajati neda ochocit. Ak sa k vam tento druh dostane (napriklad zachraneny jedinec), minimalizujte ludsky kontakt a zabezpecte tropicke podmienky.
Umiestnite jedinca do tichej, vlhkej miestnosti (60-85 % vlhkost, 22-28 °C). Ponuknite rozmanite ovocie a bobule. Neocakavajte prijimanie potravy prve dni.
Minimalizujte vsetky zdroje stresu. Zakryte cast voliery na vytvorenie ukrytu. Ponechajte jedlo a vodu na viacerych miestach vrscku klietky — druh sa krmi v korunach stromov.
Okamzite kontaktujte vtacieho veterinara alebo zachrannu stanicu. Zvazite odovzdanie do zoologickej zahrady s odbornym programom.
| Tui zlatochvosty | Tui batavika | Tui cervenochvosty | Forpus sivokridly | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 16 cm | 14 cm | 14 cm | 12-13 cm |
| Váha | Neznama | 58-72 g | 50-65 g | 28-36 g |
| Dožitie | Neznamy | Neznamy | Neznamy | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●○○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny | 40-120 EUR |
| Povaha | Divoky, tichy pri sedeni, plodozravy | Divoky, aktivny, plodozravy | Divoky, spolocensky, vzacny | Odvazny, teritorialny, tichy |
| Areál | Nedostupny — v zajati sa nechova | Nedostupny — v zajati takmer nechova sa | Nedostupny — v zajati takmer nechova sa | Bezny — najcastejsi forpus v SR/CZ |
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, nafuknute perie, nahle uhynutie
Najcastejsia pricina umrtia divokych jedincov v zajati. Tui zlatochvosty je extremne citlivy na stres z odchytu a manipulacie.
Príznaky: Rychle chudnutie, atrofia svalov, slabost, letargia
Druh ma specifickou plodozravu dietu, ktoru je v zajati tazko repikovatt. Vtaky casto odmietaju potravu pocas aklimatizacie.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: vysoka vlhkost ale dobre vetranie, cista podstielka.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov pred zaradenim do chovu.
Príznaky: Hnacka, chudnutie, nafuknute brucho, viditelne parazity v truse
Divoky odchytene jedince mozu byt nosicmi vnutornych parazitov. Odcervenie je nevyhnutne ihned po zachyteni.
Tui zlatochvosty je endemit vychodnej Brazilie — vyskytuje sa len v pasme atlantickych lesov od Ceary po Sao Paulo, pricom jadro arealu tvori Alagoas a Bahia.
Rovnako ako iny druhy rodu Touit, aj tento druh hniezdi v arborealnych termitiskach — termity opravuju vstupnu dieru, cim vzniká dobre izolované a chranene hniezdisko.
IUCN ho zaradila ako Vulnerable uz v roku 2004 — hlavnou pricinou je rozsiahle odlesnovanie atlantickych lesov, z ktorych zostalo menej ako 12 % povodnej rozlohy.
V zajati sa prakticky nikde na svete nechova — jeho biologia rozmnozovania je stale velmi malo znama a uspesny odchov v zajati nebol zdokumentovany.
Pocas sedenia v korunach stromov je takmer tichy, ale jeho letove volania su pripodobnnovane k zvuku krdla cajok — pomerne hlasne a opakovane.
Existuju dva poddruhy: T. s. surdus (severnejsia populacia) a T. s. ruficauda (juznejsia populacia), ktore sa lisia v odtieni chvostoveho peria.
Nie, rozhodne nie. Tui zlatochvosty je divoky, ohrozeny endemit Brazilie, ktory sa v zajati prakticky nikde na svete nechova. Druh je zaradeny ako Vulnerable (IUCN) a kazdy odchyt z divociny prispieva k ohrozeniu druhu. Ak vas zaujimaju male papagaje, zvazite forpusa sivokridleho alebo andulku.
Hlavnym dovodom je rozsiahle odlesnovanie atlantickych lesov vychodnej Brazilie — z povodnej rozlohy zostalo menej ako 12 %. Urbanizacia a rozsirenie polnohospodarstva dalej znizuju jeho prirodzeny habitat. Populacia sa odhaduje na 3 500 az 15 000 dospelych jedincov a ma klesajuci trend.
Tui zlatochvosty sa na trhu nevyskytuje — ani v SR, CZ, ani na medzinarodnom trhu. Druh je zaradeny v CITES II a jeho kupovanie silne nedoporucujeme.
Je endemitom vychodnej Brazilie — vyskytuje sa v atlantickych lesoch od Ceary na juhu po Sao Paulo. Jadro arealu tvori Alagoas a Bahia. Obýva vlhky nizinatý les a dolne horske svahy do nadmorskej vysky 800-1 000 m.
V divocine je prevazne plodozravy — zivi sa plodmi stromov (Sondius lutea, Rapanea schwackeana), plodmi myrtovitych a vavrinovitych stromov, pupenmi a kvetmi. Krmi sa v hornych castiach korun stromov, zvycajne v paroch alebo malych krddloch do 15 jedincov.
Hniezdi v arborealnych (stromovych) termitiskach. Hniezdenie pravdepodobne zacina na zaciatok obdobia dazzov (september-oktober). Rozmnozovacia biologia je vsak stale velmi malo znama — uspesny odchov v zajati nebol zdokumentovany.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
