Forpus kolumbijský (Forpus spengeli)

Opis druhu

Opis druhu:
Celkovo zelené. Samec má modrú spodnú časť chrbta. Samica zeleno žltú na tvári a čelo ešte žltšie.
Dĺžka:
12 cm
Váha:
28 gramov
Vek dožitia:
Pravdepodobne 10 a viac rokov.
Opis mladých jedincov :
neznámy
Poddruhy:
nemá

Chov v zajatí:
Neobvyklý
Minimálna dĺžka voliéry:
2 x 1 x 2 m alebo zavesená vnútorná klietka 120 cm x 40 cm x 50 cm.
Hniezdna búdka:
15 cm x 15 cm x 15 cm - vertikálne búdky
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
15 0C
Veľkosť krúžku:
n/a

Čas párenia:
Máj-august
Veľkosť znášky:
3-7 vajec
Doba inkubácie:
21 dní
Čas do opustenia hniezda:
35 dní
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a

Biotop:
Uprednostňuje suchšie zalesnené biotopy, ako sú otvorené a pobrežné lesy, tiež nájdený v savane, palmových hájoch, polosuchých krovinách a pasienkoch.
Spôsob života:
Kŕmi sa otvorene a niekedy aj na zemi. Vysoko sociálny v skupinách až 50 jedincov.
Stav ohrozenia:
Bez ohrozenia. Stav populácie je neznámy a klesajúci.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
CITES EU:
CITES B

ZDROJ: www.parrots.org, www.birdsoftheworld.org, avibase.bsc-eoc.org, www.birdlife.org,

🔊

Hlučnosť

2/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

4/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

5/5

Výživa

Plody (Cecropia, Trema) 35%

Semena trav a bylin 30%

Kvety a nektar (Marcgravia, Ambrosia) 15%

Bobule a drobne ovocie 10%

Listy a pupence 5%

Hmyz (ojedinele) 5%

Odporúčané potraviny

Kvalitna peleta pre male papagaje (Harrison's, Roudybush, ZuPreem Natural XS) — zaklad jedalnicka (60-70 %)
Plody Cecropia a Trema — klucova zlozka prirodzenej stravy, v zajati nahradit figami a bobulami jarabiny
Proso v klasoch — oblubena pochutkova odmena, idealna na trening a foraging
Semena trav (kanarikove semeno, lnicka, negeda) — doplnok k pelete, nie zaklad stravy
Jablka, hrusky, vinne hrozna, cernice, cukiny — denne cerstve ovocie a zelenina
Kvety jedlych rastlin (hibiskus, sedmikraska) — forpus kolumbijsky sa v prirode zivi aj kvetmi a nektarom
Listova zelenina — spenit, mangold, pupavove listy, brokolica; zdroj vitaminu A a vapnika
Klicene semena (proso, mungo, slnecnica) — zvysena biologicka hodnota, idealne v hniezdnom obdobi
Vajecna zmes s morkvou — dolezity zdroj bielkovin pri odchove mladat
Sepiova kost a mineralny kamen — nevyhnutny zdroj vapnika, najma pre samice pred znaskou

Zakázané potraviny

Avokado — obsahuje persin, smrtelne toxicky pre vsetkych papagajov
Cokolada a kakao — teobromin sposobuje srdcove arytmie a smrt aj v malom mnozstve
Cibula a cesnak — tiosulfaty poskodzuju cervene krvinky, sposobuju hemolyticku anemiu
Jadierka jablik, ceresni, marhul — obsahuju amygdalin, ktory sa stiepi na kyanovodik
Sol a slane pochutky — oblicky vtakov nedokazu spracovat nadbytok sodika
Kofeinove napoje (kava, caj, energeticke napoje) — kofein sposobuje tachykardiu
Alkohol — extremne rychla metabolizacia, poskodzuje pecen a mozog
Slnecnicove semienka ako zaklad — prilis tucne, sposobia obezitu a tukovku pecene

Tip od odborníka Forpus kolumbijsky sa v divocine zivi prevazne plodmi stromov rodu Cecropia a Trema, kvetmi Marcgravia a semenami trav. V zajati je dolezite simulovat tuto pestrost — zakladom by mala byt kvalitna peleta doplnena cerstvym ovocim, zeleninou a obcas jedlymi kvetmi. Forpusy maju velmi rychly metabolizmus — nikdy by nemali byt bez jedla dlhsie ako 4-6 hodin. Tento druh je v zajati vzacny, preto su skusenosti s jeho diietou obmedzene — riadia sa vseobecnymi zasadami pre rod Forpus.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Jeden z najtichsich papagajov — vydava jemne stitebotanie a tiche pipanie. Hlas je maly a nevtieravy, porovnatelny s ostatnymi forpusmi. V panelakovom byte ho susedia prakticky nepocu.

Priľnavosť

V zajati je vzacny a skusenosti s ochocenim su obmedzene. Ako vsetky forpusy ma potencial byt pritulny pri rucnom odchove, no rodicovsky odchovane jedince su skorsie plachu a nedovercivu.

Aktivita

Napriek malej velkosti je mimoriadne aktivny — v divocine tvori krdele az 50 jedincov a neustale sa presuvuje medzi krmivami. Vyzaduje priestrannu volieru a dostatok pohybu.

Reč

Nepatri medzi hovoriace druhy. Podobne ako ostatne forpusy moze ojedinele napodobnit jednoduchy zvuk, ale rec systematicky nenapodobnuje.

Hlasový prejav a reč

Forpus kolumbijsky patri medzi najtichsich papagajov. Jeho hlas je jemny a stitebotavy, podobny ostatnym forpusom. V divocine sa ozyva kontaktnymi hlasmi v krdeli, ale nie je prenikavo hlucny. Pre susedov v byte by bol prakticky nepocutelny.

Dokáže hovoriť? Nepatri medzi hovoriace druhy. Podobne ako ostatne forpusy moze ojedinele napodobnit jednoduchy zvuk, ale rec systematicky nenapodobnuje. Pre hovoriaceho papagaja zvazite zaka siveho, alexandru alebo amazonana.

Typické zvuky

Jemne stitebotanie — bezna komunikacia v krdeli
Kratke tiche pipanie — kontaktny hlas pri lete
Rychle opakovane cipkanie — vzrusenie, varovanie
Ostrejsie pistknutie — reakcia na nebezpecenstvo
Tiche mumlanie — spokojnost pri odpoccinku

Sezónny kalendár

Hniezdenie (maj-aug)

Odchov mladat (jun-sep)

Pelichanie (okt-dec)

Populačný trend

Populacia forpusa kolumbijskeho nie je presne kvantifikovana. IUCN ho zaraduje ako Least Concern (LC), no populacia ma klesajuci trend. Je endemitom severnej Kolumbie — vyskytuje sa vyhradne v udoli rieky Magdaleny od karibskeho pobrezia po departmenty Bolivar a Cesar. Hlavnymi hrozbami su strata biotopu odlesovanim a fragmentacia prostredia polnohospodarstvom.

Nezistena

Odhadovana populacia

Klesajuca

Trend populacie

IUCN status

CITES II / B

CITES zaradenie

Prostredie a požiadavky

Priestor

Voliera min. 2 x 1 x 2 m

Aktivny letec, potrebuje velky priestor na lietanie

Teplota

15-30 °C

Tropicky druh, minimalna teplota pre chov 15 °C

Vlhkost

40-60 %

Pochaza zo suchsich oblasti Kolumbie, znasa nizsiu vlhkost nez ine forpusy

Svetlo

10-12 hodin svetla denne

Dostatok prirodzeneho svetla, UV lampa odporucana

Hniezdenie

Budka 15 x 15 x 15 cm

Vertikalne hniezdne budky, podobne ako u inych forpusov

Spolocnost

Parovy chov

Vysoko socialny druh, v divocine zije v krdeloch az 50 jedincov

Rozmnožovací cyklus

Znaaska

3-7 vajicok

Samicka znasa 3-7 bielych vajicok. V divocine hniezdi od maja do augusta.

Inkubacia

21 dni

Inkubuje vyhradne samicka. Samec ju pocas inkubacie krmi a strazi hniezdo.

Liahnutie

Den 21

Mladata sa liahnu sliepe a nahe. Prvy paperie sa objavi po 10-14 dnoch.

Mlada v hniezde

5 tyzdnov

Mladata opustaju hniezdo vo veku priblizne 35 dni, este niekolko dni su dokrmovane rodicmi.

Osamostatnenie

6-8 tyzdnov

Uplne samostatne zacinu byt vo veku 6-8 tyzdnov. Pohlavna dospelost nastupuje v 8-12 mesiacoch.

Ochočenie a kontakt

Velmi narocne Trvanie: Neznamy

Skusenosti s ochocenim forpusa kolumbijskeho su minimalnie, pretoze sa v zajati prakticky nechova. Vseobecne platia zasady pre rod Forpus — rucne odchovane mladata su pritulne, rodicovsky odchov vyzaduje trpezlivy a systematicky trening. Forpusy su znamu svojou teritorialnostou a mozu bolestivo stipat.

Adaptacia

Prvych 5-7 dni nechajte vtaka v pokoji v klietke. Hovorte na neho tichym hlasom, nechajte ho zvyknut si na zvuky domacnosti. Forpusy su spociatku velmi plachu.

Ruka v klietke

Ponukajte proso v klase z dlane. Nepohybujte rukou — nechajte forpusa prist sam. U tohto vzacneho druhu moze trvat dlhsie ako u beznych forpusov.

Sadnutie na prst

Ked berie jedlo z ruky, prilozte prst k hrudniku a povedzte "hop". Forpusy sa toto naucia pomerne rychlo, ak prekonaju pociatocnu nedoveru.

Volne lietanie

Otvorte klietku v bezpecnej miestnosti (zatvorene okna, zakryte zrkadla). Forpus je aktivny letec a potrebuje denne volny let.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Forpus kolumbijsky	Forpus vrabci	Forpus sivokridly	Andulka vlnkovana
Dĺžka	12 cm	12 cm	12-13 cm	18-20 cm
Váha	28 g	20-28 g	28-36 g	30-40 g
Dožitie	10+ r.	15-25 r.	15-25 r.	5-10 r.
Hlučnosť	●●○○○	●●○○○	●●○○○	●●●○○
Stav IUCN	Nedostupny	30-100 EUR	40-120 EUR	10-25 EUR
Povaha	Tichy, vzacny, malo preskumany	Spolocensky, tichy, hravy	Odvazny, teritorialny, tichy	Hrava, spolocenska, stebotava
Areál	Nedostupny — v europskych chovoch sa nevyskytuje	Menej bezny — dostupny u specializovanych chovatelov	Bezny — najcastejsi forpus v SR/CZ	Velmi bezna — najpopularnejsi papagaj

Choroby a prevencia

PBFD (zobakova choroba)

vysoká

Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti

Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov pred zaradenim do chovu. U forpusov relativne zriedkave.

Megabakteria (AGY)

vysoká

Príznaky: Chudnutie pri normalnej chuti do jedla, nestravene zrna v truse, zvracanie

Kvasinkove ochorenie zaludka (Macrorhabdus ornithogaster). Liecba antimykotikami. U forpusov castejsie nez u vacsich papagajov kvoli rychlemu metabolizmu.

Psitakoza (chlamydioza)

vysoká

Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost

Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.

Aspergiloza

vysoká

Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia

Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: suche a vetrane prostredie, cista podstielka. Forpusy zo suchsich oblasti mozu byt citlivejsie na pliesne.

Tukova degeneracia pecene

stredná

Príznaky: Obezita, zltnutie kridiel, apatia, nadvaha

Najcastejsia choroba z nespravnej stravy — prilis vela tucnych semienok. Prevencia: kvalitna peleta ako zaklad, obmedziit slnecnicu a konope.

Vytrhavanie peria

stredná

Príznaky: Hole miesta na hrudi a chrbte, krvave perie

U forpusov casto sposobene nudou, stresom alebo nedostatkom socialneho kontaktu. Riesenie: viac interakcie, foraging hracky, parovy chov.

Prevencia Forpus kolumbijsky je v zajati extremne vzacny, preto su veterinarne skusenosti s timto druhom minimalnie. Vseobecne platia zasady pre rod Forpus — preventivna prehliadka 1x rocne, kvalitna strava na baze pelety a dostatok pohybu. Novy vtak by mal ist k vtaciemu veterinarovi do 48 hodin od prevzatia. V SR je siet vtacich veterinarov obmedzena — overte si dostupnost vopred.

Zaujímavosti

Forpus kolumbijsky je endemit severnej Kolumbie — jeho areal sa obmedzuje na udolie rieky Magdaleny od karibskeho pobrezia po departmenty Bolivar a Cesar.

Niekedy je povazovany za poddruh forpusa vrabcieho (Forpus passerinus), ale vacsina taxonomov ho uznava ako samostatny druh na zaklade odlisneho sfarbenia a izolovanieho arealu.

Anglicky nazov "Turquoise-winged Parrotlet" (tyrkysovokridly forpusik) odkazuje na napadne tyrkysove sfarbenie spodnej casti chrbta a kostrce samcov.

V divocine tvori krdele az 50 jedincov mimo obdobia hniezdenia — je to vysoko socialny druh, ktory sa krmi otvorene a niekedy aj na zemi.

Uprednostnuje suchsie biotopy — otvorene a pobrezne lesy, savany, palmove haje a polosuche kroviny, co je neobvykle pre rod Forpus, ktory vacsinou obyvava vlhsie prostredia.

Jeho biologia a prirodna historia su extremne malo preskumane — patri medzi najmenej studovane druhy v celom rode Forpus.

Taxonomická klasifikácia

Risa Animalia

Kmen Chordata

Trieda Aves

Rad Psittaciformes

Celad Psittacidae

Rod Forpus

Druh F. spengeli

Často kladené otázky

Nie, forpus kolumbijsky sa v europskych chovoch prakticky nevyskytuje a nie je dostupny ako domaci milacik. Ak vas zaujimaju forpusy, zvazite forpusa sivokridleho (Forpus coelestis) alebo vrabcieho (Forpus passerinus) — oba su bezne dostupne a vyborne sa hodia pre domaci chov.

Forpus kolumbijsky sa na slovenskom ani ceskom trhu prakticky nedostane. Ak by sa objavil u specializovaneho chovatela, cena by bola vyrazne vyssia nez u beznych forpusov (odhadom 100-300+ EUR). Pre porovnanie, forpus sivokridly stoji 40-120 EUR.

Nie, ide o samostatny druh, hoci niekedy byval povazovany za poddruh forpusa vrabcieho (Forpus passerinus). Lisia sa sfarbenim — samec forpusa kolumbijskeho ma tyrkysove kridla, zatial co forpus vrabci ma modre. Tiez maju odlisne arealy — kolumbijsky je endemit Kolumbie, vrabci sa vyskytuje sirsie v Juznej Amerike.

IUCN ho zaraduje ako Least Concern (LC), no jeho populacia ma klesajuci trend. Hlavnymi hrozbami su odlesovanie a fragmentacia biotopu v udoli rieky Magdaleny. Obmedizeny areal ho robi zranitelnejsim nez sirsie rozsirene druhy forpusov.

Samec ma napadne tyrkysove sfarbenie na spodnej casti chrbta, kostrci a spodnych krovkach kridlovych. Samicka je celkovo zelena bez modrych ci tyrkysovych znakov, ale ma vraznejsie zltozelene celo a tvar nez samec.

Nie, nepatri medzi hovoriace druhy. Podobne ako ostatne forpusy vydava jemne stitebotanie a pipanie, ale rec systematicky nenapodobnuje.