Veľkou výhodou skupinového chovu tirikov je fakt, že ak pridáme do kolónie nového jedinca, bude ostatnými členmi rýchlo prijatý. Pri ostatných druhov papagájov je pritom rozširovanie kŕdľa vždy veľkým problémom a môže končiť vážnymi úrazmi.
Ich chov či už v skupine alebo v páre nie je príliš zložitý. Akonáhle sa dočkáme prvého odchovu, väčšinou sa môžeme tešiť aj z ďalších. Tieto vtáky nemajú príliš veľké nároky a nie sú ani príliš deštruktívne. V prípade, že chováme tiriky po pároch, je vhodné im umožniť vzájomný vizuálny a akustický kontakt. Rovnako ako napr. u anduliek ich táto komunikácia stimuluje k hniezdeniu.
Vďaka malej veľkosti môžeme druhy zahrnuté v tejto časti chovať v klietkach. S úspechom sú používané ubikácie o veľkosti 1,2 x 0,9 x 0,9 m (d x š x v). Pokiaľ ale máme k dispozícii viac priestoru, určite ho vtákom ponúknime. Hlavným argumentom pre chov týchto vtákov v menších zariadeniach je fakt, že radšej šplhajú, než lietajú. Ak im navyše doprajeme dostatok bidel a konárov, sú veľmi aktívne. Lowová odporúča klietku alebo voliéru o minimálnej dĺžke 2 m.
Tirikům vyhovujú búdky o veľkosti 20 x 30 x 30cm (d x š x v). Ďalej im môžeme ponúknuť aj búdky kmeňové s vnútorným priemerom 18cm, prípadne vysoké búdky z dosiek, určené pôvodne pre pyrury, so základňou 16 x 16 cm. Na dno dáme vrstvu hrubých hoblín. Tirikovia väčšinou nenosia do búdky žiaden materiál, len nadrvia predloženej hobliny a časť vyhadzujú, ale sú známe prípady, keď samica do búdky nosila kúsky kôry a vietičiek. Búdku by mal mať pár tirikov zavesenú neustále, vtáky v nej totiž celoročne nocujú. Cez deň sa však zdržujú prevažne mimo nej, a to až do začiatku hniezdenia.
Párom tiriků, ktoré sa neuspokoja s klasickými búdkami, môžeme dovnútra umiestniť korkovou výplň. Dlabanie potom motivuje vtáky k hniezdenia. V skupinovom chovu je potrebné udržovať vyvážený pomer pohlaví a ponúknuť dostatočný počet búdok.

Chovatelia uvádzajú, že zmes semien pre tiriky by mala obsahovať proso, dostatok lesknice, lúpaný ovos, kardy, menší diel semenca, slnečnicu vôbec alebo len stopové množstvo. Pochopiteľne špičkové zmesi (napr. Versele- -Laga pre agapornisov) sú ďaleko bohatšie a sú s nimi tie najlepšie skúsenosti. Rozmanitosti pri príprave dennej dávky sa medze nekladú, avšak niektoré vtáky (najmä staršie jedince) sú často konzervatívne. Zo zmesi semien aj po rokoch berú výhradne slnečnicu. Niektoré páry sa nikdy nenaučia prijímať senegalské proso v klasoch, neokusujú čerstvé vetvičky, zo zmesi ovocie starostlivo vyradia všetko, čo nepoznajú, čo im bolo podané ako nové. Vedľa suchej zmesi zrnín sa tirikom ponúka máčané a naklíčené zrniny, najrôznejšie ovocie a plody vrátane sezónnych, šúľky nedozretej kukurica, nedozreté klásky obilia, na malé kúsky pokrájaného ovocie a zeleniny (najlepšie v zmesi s piškótami, ktoré od ovocia zvlhnú), klasickú vaječnú miešaninu alebo vaječnú zmes sa strúhanou mrkvou, umyté vetvičky ovocných stromov a iné zelené kŕmenie a podobne.

V Loro Parque v období hniezdenia dostávajú papagáje 3-4x týždenne hustú kašu, ktorá je pripravená zo vločiek, trochy vaječného krmiva pre papagáje (Orlux) a hmyzu (Insect-Pate) - všetko je rozmiešanú s trochou vody. Popoludňajší krmivo sa skladá zo suchej zmesi obilia (Versele-Laga). Každý pár dostáva ešte väčší kus ovocia, napr. štvrť jablka, pomaranče, kúsok banánu alebo hrušky. Ak sú vo voliére aj mladí vtáci, kŕmna dávka je patrične navýšená, navyše sa podáva aj mäkká mliečna kukurica. Často si tiež radi pochutnajú na čerstvých kvetoch. Všetky druhy tirikov tak pravidelne dostávajú kvety ibišteka, ktoré sú nimi starostlivo "opracované" a zbavené peľu a nektáru.

Pytačky tirikov sú charakteristické hlasnou vokalizáciou, preberaním peria medzi partnermi a kŕmením. Tirika ohnivokrídly tiež mávajú krídlami, aby upozornili na svoje oranžové spodné krovky krídelné. K pareniu dochádza u všetkých troch rodov zo strany, kedy samec necháva jednu nohu na bidle a druhú na chrbte samice. Veľkosť znášky sa u tirikov pohybuje okolo 3-6 vajec. Najmenej vajec znáša tirika zlatokrídly, naopak najviac tričká tovi. Inkubáciu zabezpečuje iba samica. U tirikov trvá 23-26 dní. Presný údaj sa samozrejme odvíja od toho, od ktorého vajcia je inkubačná doba počítaná. Pri všetkých tirikoch sa zdá, že od druhého, výnimku predstavuje tirika žltočelý, kde samička zahrieva znášku už po znesení prvého vajca. Mláďatá majú biele, respektíve žltobiele primárne páperie. Sekundárne prachové perie je sivé. Vtáčatá rastú veľmi rýchlo. A platí, že hniezdo opúšťajú po 6-7 týždňoch a úplnej nezávislosti na starostlivosť rodičov dosahujú za ďalšie 2-3 týždne. Mladí tirikovia majú čierny zobák a matnejšie sfarbenie než ich rodičia. Dospievajú vo veku 12 mesiacov.

Tirikovia, ktorých ručne dokŕmime, sú v domácnosti ideálnymi spoločníkmi. Je pravda, že dokážu byť pomerne hluční a to vďaka ich hyperaktivite, zvedavosti, akrobatickým kúskom k absolútnej bezprostrednosti si ich však čoskoro obľúbime. Sú výraznými osobnosťami a teda nedokážeme predpovedať presne ako sa budú správať. Niektoré z nich sa naučia opakovať niekoľko slov. Fyzický kontakt s chovateľom im nevadí, dokážu ležať hodiny v jeho náručí. Voči ostatným vtákom a na akéhokoľvek teritoriálneho na votrelca okamžite zaútočia. O skvelých vlohách k ochočeniu tirikov vedeli už v dávnych dobách Indiáni, ktorí vyberali mláďatá hniezd a mali ich potom ako domácich miláčikov. Medzi chovateľov sa tento papagáj dostal v hojnejšom počte až v 80. rokoch 20. storočia. V Spojených štátov amerických sa vzápätí stal veľmi populárnym a boli ich importované obrovské množstvá.