Chovateľské zariadenia:
Loríky môžeme chovať v priechodných voliérach rovnako ako v závesných klietkach. Zadná časť ubikácie by mala byť krytá, aby vtákom zabezpečovala pokojné miesto k odpočinku.
Vnútorné ubikácie - klietky:
Pre jeden až dva páry týchto vtákov bohato postačí klietka s rozmermi 1,2 x 0,6 x 0,6 m (d x š x v). Lowová odporúča minimálnu dĺžku výletu 1,5 m s možnosťou úkrytu do krytého záletu.
Voliéry:
Schroeder choval skupinu štyroch párov v ubikácii s veľkosťou 1,2 x 2,4 x 3,6 m (d x š x v), ktorú vysadil fikusmi a rastlinou Tecomaría capensis.. Pokorný zas choval skupinu siedmich loríkov v celoročnej voliére, ktorej vnútorná časť mala rozmery 1 x 3,5 x 2,2 m (d x š x v) a vonkajšie 4 x 2,5 x 2,5 m (d x š x v) .
Hniezdne búdky:
Loríkom sa predkladajú kmeňové búdky (prevažne z duba), ktoré majú vnútorný priemer cca 10cm a sú vysoké okolo 150cm. Vhodné rozmery búdky sú 11 x 11 x 15 cm (d x š x v). Nie je však od veci použiť ešte hlbšie dutinu, ktorá umožní vtákom nanosiť dovnútra viac materiálu.
Vybavenie:
Loríky je vhodné chovať na rozdiel od iných druhov v osádzaných voliérach. V zásade je možné použiť akékoľvek netoxické druhy rastlín. Ideálne sú však invazívne, respektíve rýchlo rastúce druhy, ktoré dokážu rýchlo po likvidácii niektorých listov regenerovať napr. pavinič (Parthenocissus quinquefolia), známy ako psie víno ale aj krušpán, breza a pod.
Vzhľadom k tomu, že loríky si zachovávajú svoju prirodzenú plachosť aj v zajatí, je nevyhnutné dostatočné a vhodné vybavenie priestoru ubikácie aj voliéry. Vtáky pri vyrušení bezhlavo vyletia, narážajú do stien a stropu, pričom si spôsobujú zranenia najmä na čele a hrudníku, preto sa osvedčilo bohaté vybavenie voliéry popínavými rastlinami. Pri vyrušení so zachytia v hustom poraste a nenarazia tvrdo na pletivo.
V chovnej miestnosti je dôležité po celý rok udržovať teplotu medzii 20-23 ° C.
Zdroj: Tony Silva a kol. , Prúvodce chovom papouškú

Už od polovice 20. storočia je známe, že výživa lorírokov je  prechodom medzi kŕmením Lori a loríčkov. Niektorí chovatelia ich kŕmia úplne rovnako ako Lori, čo je však chyba. Na rozdiel od nich totiž vyžadujú oveľa viac semien (ovsené vločky, proso a malá zrna slnečnice). Ďalším doplnkom potravy sú granule, zelenina a ovocie. Dôležité sú predovšetkým pôvodné druhy, pretože majú vysokú nutričnú hodnotu.
Ak chceme s loríkmi dosiahnuť dobrých chovateľských výsledkov, musíme dodržať dve základné podmienky. Jednou z nich je vysoký obsah proteínu v potrave. Ten zaistíme už larvami, popr. inú živočíšnou potravou. Ďalej musíme vtákom predkladať vetvy s listami, z ktorých si budujú hniezdo. Ideálne je bambus, vŕba alebo fikus.
Pokiaľ ide o rozdeľovanie potravy, sú loríky sebecké a voči svojim druhom až agresívni. Dominantný jedinec si obvykle bez problémov pred ostatnými uháji svoju obľúbenú potravinu. Akonáhle sa dominantný vták nakŕmi do sýtosti, začne zvyšné kusy hádzať na zem, aby ich nemohli mať ostatní. Z tohto dôvodu je ideálne misky s kŕmením rozmiestiť na viac miest vo voliére. Na to, ako sú títo vtáci malí, dokážu zjesť naozaj veľa, a preto nezabudnime predkladať vždy dostatočné porcie.
Zrniny:
Loríky majú pomerne slabé zobáky, väčšie semená im preto ponúkame iba v máčanom, popr. naklíčenom stave. Ak predkladáme ovocie vcelku, je potrebné ho nakrájať, aby sa vtáky dostali k obsahu. Najprv vysajú stekajúci šťavu a potom v zobáku vymačkajú dužinu.
Ovocná a zeleninová zložka:
Chovateľ Pokorný celoročne kŕmi loríky kašou vlastnej receptúry. Najskôr si pripraví "polotovar", ktorý skladuje v mrazničke. Do mixéra naleje 3 litre vody, pridá 2 kávové lyžice medu, 7 lyžičiek Glukopuru, 4 tablety Pangaminu, 80 g ovsených vločiek, 33 ks piškót, 1 varný sáčok ryže, 3 lyžice uvarenej maizeny. Všetko rozmixuje na kašu. Tento polotovar rozdelí na denné dávky a dá zmraziť. Podľa potreby vyberie 1 dávku a nechá ju prirodzene rozmraziť. Potom ju naleje do mixéra, pridá 2 lyžice jogurtu, ovocia (spravidla jablká) a vodu, aby výsledná zmes po namixovaní mala hustotu hrachovej polievky. Takto pripravené krmivo dáva do misiek, kde vydrží 24 hodín. Počas hniezdenia Loríky konzumujú aj varenú ryžu, kúsky ovocia, nedozretú pšenicu, kukuricu a predovšetkým slnečnicu.
Sušené ovocie:
Chovatelia pochádzajúce z krajín s chladnejšou klímou môžu používať sušené ovocie, ktoré pred skrmením namočí na niekoľko hodín vo vode.
Živočíšna potrava:
Vo voľnej prírode konzumujú tieto vtáky často plody guavy, ktoré po dozretí navyše obsahujú larvy parazitických osičiek. Tie sú veľmi vítaným a pre úspešné vyhniezdenie kľúčovým doplnkom proteínov. Niektorí chovatelia preto nechajú, aby do zmeknutého ovocia (nie zhnitého) nakládli vajcia octomilky, a potom ho kŕmia aj s obsiahnutými larvami. Vtákom sa bežne predkladajú tiež múčne červy, ktoré loríky bez problémov prijímajú. Pri konzumácii vysávajú z larvy iba mäkké tkanivá. V Európe sa používajú tiež mušie larvy. Avšak bez ohľadu na to, v akých sterilných podmienkach sa muchy chovajú, hrozí veľké riziko botulizmu. S úspechom sú používané aj mravčie alebo termitie vajíčka.

Podľa skúseností chovateľov nehniezdia loríky pravdepodobne sezónne. Vo vonkajších priestoroch nezahniezdia len v chladných alebo naopak extrémne teplých obdobiach.
Dvorenie:
Pytačky loríkov sú naozaj impozantné. Samec sa predvádza celoročne, avšak v období rozmnožovania je ich tok oveľa intenzívnejší. U lorikov korunkatých sa začínajú samci ozývať atypickým hlasovým prejavom. Potom roztiahnu krídla a vystrčia kostrč. Farebná pierka na hrdle sú pritom našuchorené. Vtáky zbesilo pobiehajú po bidle a na konci sa vždy rýchlo zastavia. Samci navyše neustále prehĺtajú svoje sliny a zase ich vracajú do zobáka, čím si vytvoria akúsi penu. Tú potom samec ponúkne v kvapke na zobáku svojej partnerke. Samička môže prijať výzvu a kvapku nasať. Počas toku loríkov som nikdy nespozoroval, že by si vtáky vzájomne preberali perie.
Párenie:
Po tomto predstavení spravidla nasleduje párenie. Pri ňom samec striedavo pojíma samicu z oboch strán. V prípade, že odmietne, skúsi samec šťastie u ďalšej samice vo voliére (samozrejme len ak tu nejaká ďalšia je).
Vajíčka:
Veľkosť znášky sa u loríkov pohybuje medzi 3-4 vajcami.
Inkubačná doba:
Inkubácia, ktorá trvá zvyčajne 20 dní, zaisťuje ich sama samica. Niektoré čakajú zo zasadnutím až po znesení druhého vajcia.
Mláďatá:
Mláďatá pripomínajú malé Alexandre. Liahnu sa spravidla bez primárneho prachového peria. Sekundárny páperie je sivé.
Opustenie hniezda:
Vtáčatá opúšťajú hniezdo po 35-40 dňoch a po ďalších 2-3 týždňoch sú úplne samostatné. Od rodičov sa v tomto veku líšia predovšetkým matnejším vyfarbením a čiernymi znakmi na inak červenom zobáku.
Sfarbenie dospelých jedincov
Do šatu dospelých plne preperia po prvom roku života. Pohlavnej dospelosti dosahujú v druhom roku.

Tieto vtáky je totiž veľmi ťažké skrotiť. Na druhú stranu sú to vtáky s prekrásnym sfarbením a kľudnou povahou. Možno ich bez ťažkostí chovať vo vysadených voliérach, a preto by mohli byť vhodným doplnkom skleníka. Obe pohlavia nie sú na seba nijako viazané, samota im teda nevadí. Je veľmi zaujímavé sledovať ich atypické správanie.