Loriculus — Lorík
Lorík zlatochrbtý
Loriculus sclateri
Dĺžka
15 cm
Váha
n/a
Dožitie
n/a
Loriculus — Lorík
Chov v zajatí:
Takmer neznáme v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
Osadená voliéra 2,5 x 1,0 x 2 m vonku, vo vnútri veľmi priestranný priestor s priestorom na let.
Hniezdna búdka:
12 cm x 30 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
15 0C
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Nie je k dispozícií
Veľkosť znášky:
Asi 3 vajíčka
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené až do 450 m.n.m. Všeobecne sa vyskytuje v primárnych a sekundárnych lesoch, najmä na okraji lesa, vo zvyškovom lese a na obhospodarovaných plochách a plantážach.
Spôsob života:
Nájdené samostatne v pároch alebo malých skupinách.
Stav ohrozenia:
Bez ohrozenia. Stav populácie neznámy ale stabilný. Medzi možné hrozby patrí fragmentácia a strata biotopov a aj obchod s voľne žijúcimi vtákmi.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Lorík zlatochrbtý vydáva jemné, vysoké pípanie a krátke cvrlikavé zvuky. Pre okolie je prakticky nerušivý. Hlasnejší býva za svitania a pri kontakte s ďalšími jedincami vo voľnej prírode. Celkovo patrí medzi najtichšie papagáje.
Lorík zlatochrbtý je divoký ostrovný druh, ktorý sa v zajatí prakticky nevyskytuje. Ochočenie nie je realistickým cieľom — tento druh je vhodný výhradne pre zoologické záhrady a záchranné chovné programy, nie ako domáce zviera.
Lorík zlatochrbtý nie je vhodný na ochočovanie. Je to extrémne vzácny ostrovný endemit, ktorý by nemal byť chovaný ako domáce zviera.
Ak vás zaujímajú loriky, zvážte loríka korunkatého (Loriculus galgulus) — najbežnejší druh v zajatí, pri trpezlivom prístupe sa dá čiastočne ochočiť.
| L. zlatochrbtý | L. korunkatý | L. modrobradý | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 14–15 cm | 13–14 cm | 14 cm | 30–33 cm |
| Váha | ~28 g | 25–35 g | 24–36 g | 80–120 g |
| Dožitie | neznáma | 15–20 r. | 15–20 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Nedostupný | 100–250 EUR | 80–200 EUR | 30–80 EUR |
| Povaha | Plachý, skrytý, nektárivor | Hravý, aktívny, pomerne krotký | Živý, aktívny, spoločenský | Priateľská, maznavá, pískavá |
| Dostupnosť v SR | Nedostupný — v európskom chove sa nevyskytuje | Vzácny — dostupný u špecializovaných chovateľov | Vzácny — občas na vtáčích burzách | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších papagájov |
Príznaky: Biely povlak v zobáku a hrdle, ťažkosti s prehĺtaním, nechutenstvo, zvracanie
Veľmi časté u nektárivorov kvôli cukrom bohatej strave. Prevencia: prísna hygiena kŕmidiel, meniť nektár 2x denne.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Loriky sú náchylné kvôli vlhkej strave. Prevencia: vetrané prostredie, čistá podstielka.
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. Prevencia: testovanie nových vtákov, karanténa.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Povinné hlásenie veterinárovi.
Príznaky: Apatia, zväčšená pečeň, dýchacie problémy, tekutina v brušnej dutine
Nadmerné ukladanie železa v pečeni — časté u nektárivorov. Prevencia: ovocie s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa krmivám obohateným o železo.
Príznaky: Vodnatý trus (viac ako obvykle), nechutenstvo, nafúknuté perie, slabosť
U nektárivorov častejšie kvôli rýchlo sa kaziacej strave. Prevencia: hygiena kŕmidiel, čerstvá strava.
Lorík zlatochrbtý spí zavesený hlavou nadol ako netopier — tento unikátny spôsob spánku je charakteristický pre celý rod Loriculus a je ojedinelý medzi papagájmi.
Je endemitom malých indonézskych ostrovov Sula (Taliabu, Mangole, Sanana), Peleng, Banggai a Labobo — jeho celkový areál výskytu je mimoriadne obmedzený.
Druh opísal v roku 1881 holandský zoológ Hermann Schlegel a pomenoval ho na počesť britského zoológa Philipa Lutleya Sclatera.
Na rozdiel od väčšiny papagájov má kartáčovitý jazyk prispôsobený na zber nektáru z kvetov — rovnaký typ jazyka majú aj lórie (Loriinae).
Samce od samíc možno rozlíšiť podľa sfarbenia — samec má výraznejšiu karmínovú škvrnu na hrudníku a jasnejšie žltooranžový chrbát.
V divočine sa vyskytuje do nadmorskej výšky 450 m n.m. v primárnych a sekundárnych lesoch, na plantážach a okrajoch lesa.
Nie, lorík zlatochrbtý nie je vhodný ako domáce zviera. Je to extrémne vzácny ostrovný endemit z Indonézie, ktorý sa v európskom chove prakticky nevyskytuje. Jeho chov je doménou špecializovaných zoologických záhrad.
Je to nektárivor — v divočine sa živí prevažne nektárom, peľom, mäkkým ovocím (najmä figy a guava), kvetmi a púčikmi. V zajatí vyžaduje špeciálnu lóri zmes, čerstvé ovocie a kvety.
Všetky druhy rodu Loriculus (loriky) spia zavesené hlavou nadol ako netopiere. Tento unikátny spôsob spánku im poskytuje lepšiu ochranu pred predátormi — zavesení v hustom lístí sú prakticky neviditeľní.
Je endemitom indonézskych ostrovov Sula (Taliabu, Mangole, Sanana), Peleng, Banggai a Labobo. Vyskytuje sa v primárnych a sekundárnych lesoch, na plantážach a okrajoch lesa do 450 m n.m.
Podľa IUCN je klasifikovaný ako Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia je považovaná za stabilnú, ale medzi potenciálne hrozby patrí strata biotopov a odchyt pre obchod s vtákmi.
Najbežnejší lorík v zajatí je lorík korunkatý (Loriculus galgulus) — krásny malý papagáj s modrou korunkou, dostupný za 100–250 EUR. Ďalšou možnosťou je lorík modrobradý (Loriculus vernalis).
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
