Tyto — Tytonidae (plamienkovité — vlastná čeľaď)
Payne 1971 (Journal of Experimental Biology) — plamienka má najpresnejší sluchový aparát zo všetkých vtákov. Asymetricky umiestnené uši (ľavé vyššie ako pravé) + srdcovitý facial disc fungujúci ako paraboloický reflektor + perá s eliminovanou turbulenciou = 3D lokalizácia zvuku s presnosťou ±1°. V úplnej tme uloví hraboša pod 30 cm snehom len podľa zvuku.
6 anatomických zvláštností:
Bunn, Warburton & Wilson 1982 (The Barn Owl), Taylor 1994 — plamienka driemavá je najlepší prirodzený regulátor hrabošov v poľnohospodárskej krajine Európy. Jeden pár s mláďatami skonzumuje ročne 2 000–4 000 hrabošov. V Izraeli sa od 80. rokov realizuje národný „Barn Owl Project" — farmy dostávajú dotácie na inštaláciu búdok namiesto rodenticídov.
Pre poľnohospodárov: Plamienka je výborná alternatíva rodenticídov. Inštalujte búdku F (vstup 11 x 22 cm) na stodole a vyhnite sa otráveným návnadám. Plamienka obsadí búdku v 1.–3. roku, pri dobrých rokoch hneď.
Plamienka nehuká — namiesto klasického „hú-hú" má dlhé chrapľavé syčanie „šššíík", strašidelné výkriky podobné kňučaniu a hlasné klapanie zobákom. Spev samca pri toku je dlhý kĺzajúci „kíššíššíí" (1,5–2 s). Pri obrane hniezda zaznieva syčanie, kymácanie a klapanie. Mláďatá pri kŕmení vydávajú nepríjemné chrapľavé „šššš". V noci nad poľami pôsobí ako desivý zvuk, kvôli ktorému mnohí ľudia plamienku omylom asociovali s duchovi a strašidlami.
Samec syčí v stodole alebo kostole, samica ho odpovedá. Dvorenie zahŕňa donášanie koristi (courtship feeding) a spoločné prelety nad hniezdiskom.
Vajcia biele, pretiahnuté, ~40 x 31 mm. V cyklických rokoch hrabošov sa znáška môže zvýšiť až na 10 vajec a vznikajú aj 2 znášky za rok. Vajcia kladie priamo na holú podlahu medzi starými peletami.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína 1. vajcom, mláďatá sa líhnu vo veľkých rozdieloch (až 14 dní medzi najstarším a najmladším).
Mláďatá pokryté bielym pierkovitým semipuhom, hmotnosť pri liahnutí ~15 g. Prvé 3 týždne zahrieva samica. Najmladšie mláďatá v slabých rokoch hladujú alebo sú zjedené staršími súrodencami (siblicide).
Mláďatá lietajú v 8–9 týždňoch, ale závislé od rodičov ešte 4–5 týždňov. V tomto čase sa učia lov v okolí hniezda.
Juvenily sa rozptyľujú (priemer 10–50 km, max >2 000 km dokumentovaný z UK do Španí). Pohlavná zrelosť v 1. roku. EURING longevity 17 r vo voľnej prírode, v zajatí >25 r.
| Plamienka driemavá | Sova obyčajná | Kuvik obyčajný | Myšiarka ušatá | Výr skalný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 33–39 cm | 37–46 cm | 21–23 cm | 35–40 cm | 60–75 cm |
| Váha | 250–480 g | 380–680 g | 160–230 g | 210–370 g | 1 500–4 200 g |
| Dožitie | 2–4 r. (max ~17 r) | 5–10 r. (max ~22 r) | 3–7 r. (max ~15 r) | 4–10 r. (max ~28 r) | 10–20 r. (max ~27 r) |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | Chránená (2 000 €) | Chránená (500 €) | Chránený | Chránená | Chránený (2 000 €) |
| Povaha | Srdcovitá biela tvár, dlhé nohy, čeľaď Tytonidae | Okrúhla hlava, čierne oči, dva morfy | Malá, plochá hlava, žlté oči | Dlhé „ušá", oranžové oči, štíhla | Najväčšia EU sova, „ušá", oranžové oči |
| Dostupnosť v SR | Kostoly, stodoly, otvorená krajina | Listnaté lesy, parky, sady | Otvorená krajina, sady, kameňolomy | Hraničné lesy, polia, zimné nocoviská | Skalné lesy, lomy, údolia |
Príznaky: Krvácanie z nosa, slabosť, ataxia, smrť do 2–7 dní
Najvýznamnejšia príčina úhynu v Európe. Plamienka loví hraboše, ktoré požerú návnady s bromadiolone/brodifacoum. V UK štúdie ukázali, že 70–90 % uhynulých plamieniek malo rodenticídy v pečeni.
Príznaky: Vyhladovanie pri snehu >15 cm — nemôže loviť hraboše
Plamienka má slabú izoláciu perí a vysokú spotrebu energie. Po krutej zime 1962/63 v UK klesla populácia o 50 %. V SR sa odporúča prikrmovanie pri stodolách počas snehovej pokrývky.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, otras mozgu, smrť pri náraze
Plamienka loví nízko nad poľami a popri cestách. V UK je najčastejšia príčina nálezu mŕtvych plamieniek. V SR pri rýchlostiach >70 km/h sova nestihne uniknúť.
Príznaky: Strata tradičných hniezdnych miest, opustenie sídel
Moderné rekonštrukcie kostolných veží a stodôl uzatvárajú prístupové otvory. Pre podporu plamienky sa ponechávajú „sovie okná" (15 x 30 cm) alebo inštalujú vnútorné búdky.
Príznaky: Biele povlaky v hltane, chudnutie, neschopnosť prehĺtať
Z konzumácie infikovaných holubov a hrdličiek v dedinách. V rehabilitácii sa lieči metronidazolom a flukonazolom.
Plamienka driemavá je najčastejšie zobrazovaná sova vo filmoch a fantasy — Hedwig z Harryho Pottera je sova snežná, ale v Európe sa za „Harrymu sovu" často mylne berie práve plamienka kvôli bielej tvári a krídlam.
Plamienka NEhuká — namiesto „hú-hú" má chrapľavé syčavé „šššíík" a strašidelné výkriky. To je dôvod, prečo ju v stredovekej Európe spájali s duchmi, smrťou a strašidlami. Plamienka v kostolnej veži v noci znela ako „bratstvo zatratených duší".
Plamienka patrí do vlastnej čeľade Tytonidae, odlišnej od všetkých ostatných európskych sov (Strigidae). Geneticky sa oddelila pred ~25 miliónmi rokov. Jej anatomické zvláštnosti zahŕňajú srdcovitú tvár, dlhšie nohy, jedinečnú štruktúru spánkovej kosti.
Plamienka má najpresnejší sluchový aparát zo všetkých vtákov — uši sú asymetricky umiestnené (ľavé vyššie), čo umožňuje 3D zameranie zvuku s presnosťou ±1°. V úplnej tme uloví hraboša pod 30 cm snehom len podľa zvuku (Payne 1971).
Jeden pár plamienok s mláďatami skonzumuje ročne 2 000–4 000 hrabošov. To je najúčinnejšia biologická regulácia hrabošov v poľnohospodárstve. V Izraeli sa od 80. rokov realizuje národný program „Barn Owl Project" — farmy dostávajú dotácie na inštaláciu búdok.
V dobrých rokoch hrabošov má plamienka 2 znášky za rok s celkovo až 14 vajcami. To je najvyššia reprodukcia medzi európskymi sovami — adaptácia na cyklické vzostupy hrabošov.
EURING longevity rekord vo voľnej prírode: 17 rokov 6 mesiacov (Holandsko). V zajatí (zoo, sokoliarstvo) dokumentovane >25 rokov. Priemerný vek vo voľnej prírode je však len 2–4 roky — vysoká mortalita najmä juvenilov.
Plamienka je najrozšírenejšia sova na svete — pôvodne sa za Tyto alba považoval kozmopolitný druh na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. V IOC v15.2 sa po split rozdelila na 3 druhy: T. alba (Európa, Afrika), T. furcata (Amerika), T. javanica (Ázia, Austrália) — celosvetovo zostáva najznámejšia sova.
Pretože tradične hniezdi v kostolných vežiach, stodolách a sýpkach. Pri novej architektúre dediny straca hniezdne miesta — preto sú dôležité „sovie okná" pri rekonštrukciách a inštalácia veľkých búdok F (vstup 11 x 22 cm). V slovenskej ľudovej tradícii bola plamienka v kostolnej veži „strážcom kostola" — chytala myši, ktoré ničili obilie a sviečky.
Nie. Plamienka nemá „hooting" ako iné sovy — namiesto toho má chrapľavé syčanie „šššíík" a strašidelné výkriky. To bolo dôvodom, prečo ju v stredoveku spájali s duchami. V skutočnosti len signalizuje teritórium a komunikuje s partnerom. Plamienka nikdy neútočí na človeka mimo bezprostrednej obrany hniezda.
Najlepšie lokality sú Podunajská nížina (Žitný ostrov, Komárno), Východoslovenská nížina, Záhorie a Hornádska kotlina. Vyhýba sa lesom a vysokým horám. Populácia v SR: ~350–600 hniezdiacich párov (atlas.vtaky.sk). Stretnúť ju môžete v noci nad lúkami a poľami pri dedinách.
Tri kroky: (1) Nahláste „sovie okno" pri rekonštrukcii kostola alebo stodoly (15 x 30 cm otvor). (2) Inštalujte búdku F (vstup 11 x 22 cm, hĺbka 50 cm) na stodole alebo v sade 4–6 m vysoko. (3) Vyhnite sa rodenticídom — používajte mechanické pasce na potkany. Plamienka obsadí búdku v 1.–3. roku, pri dobrých rokoch hneď.
Nie. Plamienka je striktne špecializovaná na drobné hlodavce (priemerná hmotnosť koristi 20–40 g). Nemá silu ani techniku na ulovenie kuriatka alebo malého psa. V Európe nie sú dokumentované žiadne útoky na hospodárske zvieratá nad 100 g.
Vo voľnej prírode 2–4 roky v priemere (veľmi vysoká mortalita juvenilov a počas krutých zím). EURING longevity rekord: 17 rokov 6 mesiacov (Holandsko). V zajatí (zoo, sokoliarstvo) dokumentovane >25 rokov.
Druh popísal Giovanni Antonio Scopoli 1769 (talianský prírodovedec) v Annus Historico-Naturalis ako Strix alba. Rod Tyto definoval Billberg 1828. IOC v15.2 (2024) — split z pôvodne kozmopolitnej Tyto alba na 3 druhy: T. alba (Európa+Afrika), T. furcata (Amerika), T. javanica (Ázia+Austrália).
Etymológia: Tyto = gr. týtō „nočná sova" (Aristoteles); alba = lat. „biela" (Scopoli 1769); slovenské „driemava" odráža denný úkryt.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.
SR populácia: 350–600 hniezdiacich párov (atlas.vtaky.sk, biomonitoring.sk). Vyhýba sa lesom a vysokým horám. Citlivá na kruté zimy.
Plamienka nehuká — namiesto klasického „hú-hú" má chrapľavé syčanie „šššíík" a strašidelné výkriky podobné kňučaniu. To je dôvod, prečo ju v stredoveku označovali ako „posol smrti" alebo „strašidlo veže".
Monogamný s celoživotnou väzbou. Najvyššia reprodukcia medzi EU sovami.
Voľne žijúci chránený druh. Chytanie, chov, rušenie hniezd je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.
Kontaktné volania samice plamienky driemavej v popredí a kričiaci samec v pozadí
Chrapľavé syčanie a variácie volaní plamienky driemavej (žiadne klasické „hú-hú")
