Asio — Strigidae (sovovité)
Cramp 1985 BWP IV, Wijnandts 1984 — myšiarka ušatá tvorí zimné komunálne nocoviská, jeden z najfascinujúcich javov európskej ornitológie. 5–50 (max >100) jedincov pokojne sedí v hustých korunách ihličnatých stromov (smrek, borovica, cypruštek) priamo v mestských parkoch.
Najznámejšie SR lokality:
Pravidlá pozorovania: Dodržujte odstup >10 m, NIKDY nepoužívajte blesk, vyhnite sa pohybu pod stromom. Vyrušená myšiarka opustí nocovisko a hľadá nové — v silných mrazoch to môže ohroziť jej prežitie.
6 diagnostických znakov: (1) najdlhšie „ušá" v Európe — perové chocholky 2,5–4 cm; (2) oranžovo-žlté oči; (3) štíhle telo 35–40 cm; (4) šedohnedá farba s tmavšími pruhmi; (5) tichý let s mäkkými perami; (6) komunálne nocoviská v zime v ihličnatých korunách.
Vlastné znaky druhu:
Spev samca je hlboké tiché „hú", opakované každé 2–4 s, frekvencia 250–400 Hz, počuteľné len 100–300 m (oveľa tichšie ako sova obyčajná). Najdiagnostickejším znakom je tlieskanie krídel (wing-clap) samca pri toku — leti nad teritóriom a tlieska krídlami pod telom, čo vytvára suché „klap-klap-klap". Samica volá vyššie tiché „bhúk". Mláďatá vydávajú vŕzgavé pískanie „chivvi" alebo „kvik-kvik" pri kŕmení — počuteľné z hniezda na 200–500 m, charakteristický zvuk maja–júna. Mimo hniezdenia (od septembra) je druh prakticky nemý.
Samec leti nad teritóriom a tlieska krídlami pod telom (wing-clap), volá tiché „hú". Samica odpovedá z hniezda. Vrchol koniec marca.
Vajcia biele, pretiahnuté, ~40 x 32 mm. V cyklických rokoch hrabošov sa znáška môže zvýšiť na 7–8 vajec. Znáška marec/apríl v starom hniezde vrany alebo straky.
Sedí výhradne samica, samec donáša korisť. Inkubácia začína 1. vajcom, mláďatá sa líhnu asynchrónne (10–14 dní rozdiel).
Mláďatá pokryté bielym semipuhom, hmotnosť pri liahnutí ~17 g. Prvé 2 týždne zahrieva samica. Mláďatá majú výrazne vystupujúcu masku okolo očí.
Mláďatá opúšťajú hniezdo už pred dokončením perí — „branching" (preliezanie vetiev). Plne lietajú v 5–6 týždňoch. Vŕzgavé pískanie „chivvi" v máji–júni je charakteristický zvuk.
Juvenily sa rozptyľujú (priemer 50–200 km, niekedy >1 000 km). Pohlavná zrelosť v 1. roku. EURING longevity 27–28 r vo voľnej prírode, v zajatí >30 r.
| Myšiarka ušatá | Sova obyčajná | Výr skalný | Plamienka driemavá | Kuvik obyčajný | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 35–40 cm | 37–46 cm | 60–75 cm | 33–39 cm | 21–23 cm |
| Váha | 210–370 g | 380–680 g | 1 500–4 200 g | 250–480 g | 160–230 g |
| Dožitie | 4–10 r. (max ~28 r) | 5–10 r. (max ~22 r) | 10–20 r. (max ~27 r) | 2–4 r. (max ~17 r) | 3–7 r. (max ~15 r) |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 4/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | Chránená (500 €) | Chránená (500 €) | Chránený (2 000 €) | Chránená (2 000 €) | Chránený (500 €) |
| Povaha | Dlhé „ušá", oranžové oči, štíhla, wing-clap | Okrúhla hlava, čierne oči, dva morfy | Najväčšia EU sova, „ušá", oranžové oči | Srdcovitá biela tvár, dlhé nohy | Malá, plochá hlava, žlté oči |
| Dostupnosť v SR | Hraničné lesy, polia, zimné nocoviská | Listnaté lesy, parky, sady | Skalné lesy, lomy, údolia | Kostoly, stodoly, otvorená krajina | Otvorená krajina, sady, kameňolomy |
Príznaky: Krvácanie, slabosť, ataxia, smrť do 2–7 dní
Najvýznamnejšia príčina úhynu v Európe. Myšiarka loví hraboše požívajúce návnady s bromadiolone/brodifacoum. V poľnohospodárskych oblastiach SR a CZ je dokumentovaná v >50 % uhynulých jedincov.
Príznaky: Otvorené zlomeniny, otras mozgu, smrť pri náraze
Myšiarka loví nízko nad poľami popri cestách. Najmä jeseň a zima — v SR často hlásená v okolí D1 a D2 (Žitný ostrov, Záhorie).
Príznaky: Strata mláďat alebo dospelých na nocovisku
Výr je hlavný predátor myšiarky vo voľnej prírode. Kuna skalná predáva mláďatá v hniezdach. V mestách aj sokol myšiar.
Príznaky: Strata zimných nocovísk
Mestské parky stratujú staré smreky, borovice a cyprušteky. Pre podporu komunálnych nocovísk sú dôležité husté ihličnaté koruny blízko otvorených polí.
Príznaky: Opustenie tradičného nocoviska, zvýšený energetický výdaj
Vyrušenie fotografmi, psami alebo deťmi spôsobí opustenie nocoviska. V silných mrazoch môže priemerná myšiarka stratiť 5–10 % hmotnosti za noc nezbavenej zelenej spotreby.
Myšiarka ušatá je sova s najdlhšími „ušami" v Európe — perové chocholky 2,5–4 cm, ktoré nie sú skutočné uši, ale vizuálne signály. Sklopené pri pokoji, vztýčené pri ohrození.
Charakteristické zimné komunálne nocoviská sú jedným z najfascinujúcich javov európskej ornitológie. 5–50 (max >100) myšiarok pokojne sedí v hustých korunách ihličnatých stromov v mestských parkoch (Sad Janka Kráľa v Bratislave, mestské cintoríny v Košiciach), niekedy aj na bytových sídliskách. Pelety hromadiace sa pod stromom prezradia ich prítomnosť.
Populácia myšiarky cyklicky koreluje s gradáciami hrabošov (3–4 ročný cyklus). V cyklických rokoch hrabošov je hojná, znáška do 7–8 vajec; v nízkych rokoch sa rozptyľuje a hniezdi menej.
Charakteristické tlieskanie krídel (wing-clap) samca pri toku — leti nad teritóriom a tlieska krídlami pod telom, čo vytvára suché „klap-klap-klap". Tento zvuk je počuteľný 200–500 m a je diagnostickým znakom druhu (chýba u sov obyčajnej, výrov a sov dlhochvostých).
Myšiarka nestavia vlastné hniezdo — obsadí staré hniezdo vrany obyčajnej, straky alebo sŕny. To z nej robí jediný druh sovy v Európe závislý od hniezd iných vtákov (secondary cavity-nester pre kavity, ale otvorené hniezda u myšiarky).
EURING longevity rekord vo voľnej prírode: 27 rokov 9 mesiacov (Holandsko) — najdlhšie žijúca stredne veľká EU sova. V zajatí dokumentovane >30 rokov.
Mláďatá majú vŕzgavé pískanie „chivvi" alebo „kvik-kvik" pri kŕmení — tento zvuk je v máji–júni jedným z najľahšie identifikovateľných sov v SR. Počuteľný z hniezda na 200–500 m, niekedy aj počas dňa.
V severnej Európe (Škandinávia, Pobaltie) je čiastočne migrujúca — niektoré jedince migrujú do SR na zimu. Tým sa zimná populácia v SR môže byť 2–3× väčšia než hniezdna. Krúžkovanie ukazuje pohyby do 1 500 km.
Najľahšie podľa dlhých „uší" — perové chocholky 2,5–4 cm, oveľa dlhšie ako u výra. Štíhle telo (35–40 cm, 210–370 g), oranžovo-žlté oči, šedohnedá farba s tmavšími pruhmi. V noci hlas hlboké tiché „hú" + tlieskanie krídel. V zime tvorí komunálne nocoviská — 5–50 jedincov v hustom strome.
V mestských parkoch a alejách s ihličnatými stromami. V Bratislave: Sad Janka Kráľa, Horský park, Slavičie údolie. V Košiciach: mestský cintorín a parky Sídliska Tahanovce. V Banskej Bystrici: Lazovná, mestský park. Hľadajte pod stromami hromady pelet (3–4 cm, šedé), to prezradí nocovisko. Pozorujte z odstupu >10 m, bez blesku.
Nie — sú to perové chocholky používané ako vizuálna komunikácia. Vztýčené pri ohrození alebo dvorení, sklopené pri pokoji a love. Skutočné uši sú skryté pod perím po stranách hlavy a sú asymetricky umiestnené (ľavé vyššie než pravé), čo umožňuje 3D zameranie zvuku v úplnej tme — rovnako ako u výra a plamienky.
Veľkostne sú extrémne odlišné. Myšiarka ušatá je malá štíhla sova (35–40 cm, 210–370 g, rozpätie 84–95 cm). Výr skalný je najväčšia EU sova (60–75 cm, 1 500–4 200 g, rozpätie 160–188 cm). Oba majú „uši" — ale myšiarka oveľa dlhšie a vztýčené priamo hore, výr má kratšie a častejšie do bokov.
Áno. V SR chránená podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 € (vyhláška 170/2021 Z. z.). Druh je chránený aj Bernským dohovorom (Príloha II). Pri náleze zraneného vtáka kontaktujte rehabilitačné centrum (Zázrivá, Hrabušice, Strážske).
Vo voľnej prírode typicky 4–10 rokov. EURING longevity rekord: 27 rokov 9 mesiacov (Holandsko) — najdlhšie žijúca stredne veľká EU sova. V zajatí (zoo) dokumentovane >30 rokov.
Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v Systema Naturae 10. vydaní ako Strix otus. Rod Asio stanovil Brisson 1760. Typová lokalita Švédsko. Etymológia: Asio = lat. „sova s uškami" (Plinius); otus = gr. „ucho" — referencia na perové chocholky.
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.
SR populácia: 4 000–8 000 hniezdiacich párov. V zime 2–3× viac jedincov vďaka prílevu zo Škandinávie a Pobaltia.
Vysoko špecializovaná na hraboša poľný — 70 % objemu potravy. Populácia cyklicky koreluje s gradáciami hrabošov (3–4 ročný cyklus).
Myšiarka NEstavia vlastné hniezdo — obsadí staré hniezdo vrany, straky alebo sŕny. Jediný druh sovy v Európe závislý od otvorených hniezd iných vtákov.
Voľne žijúci chránený druh. Chytanie, chov, rušenie hniezd je trestné podľa zákona 543/2002 Z. z.
Párovacie tiché „hú" volanie samca myšiarky ušatej
Volania mláďat „chvíľkajúce pískanie", lov dospelých a tlieskanie krídel (wing-clap)
