Chovateľské zariadenia:
Voliéry:
Pre chov papagája červenotemenného odporúča klasická priechodná voliéra s minimálnou dĺžkou 4,5 m. Dobré skúsenosti chovatelia majú s rozmermi výletov 3,6 x 1,2 x 1,8 (d x š x v) m. Vhodné rozmery búdok činia 30 x 30 x 60 cm.
Barnardi:
Tieto papagáje predstavujú pomerne veľkých zástupcov papagájov. Dosahujú dĺžku 38 cm a hmotnosti 150 gramov.  Niet teda divu, že potrebujú tiež viac priestoru. Lowová uvádza, že by dĺžka výletu nemala byť kratšia ako 4,5 m.
Rod Psephotus:
Pre papagája červenobruchého, papagája žltoramenného a papagája žltokrídleho v Austrálii s úspechom používajú voliéry s rozmermi 2,4 x 0,9 x 2,1 m (d x š x v). Medzisteny by mali byť zhotovené z pevného nepriehľadného materiálu, ktorý zabráni rušeniu susedných párov. V prípade papagája spevavého odporúča Lowová  klasickú priechodná voliéru o minimálnej dĺžke 2m. Uvádza, že sa títo vtáci dajú chovať aj v klietke, ktorej dĺžka by však nemala byť kratšia ako 2m. V Európe sa s úspechom pre chov papagájov spevavých a najmä mutácií používajú klietky s dĺžkou 1 m. Pre zostávajúce zástupca rodu Psephotus sú vhodné priechodné voliéry s dĺžkou 3 m. Podľa Martina sú pre rody Neophema a Psephotus ideálne rozmery výletu 2-3 x 0,75-1 x 2 m a záletu 1,2 x 0,8 x 1,8 m (d x š x v).
Rod Aprosmictus:
Papagáje rodu Aprosmictus veľmi radi lietajú, a preto by sme im podľa mojich skúseností mali poskytnúť výlet o minimálnej dĺžke 3,5 m.
Rod Alisterus:
Zástupcovia rodu Atisterus potrebujú priestrannú ubikáciu, ktorej dĺžka dosahuje aspoň rovnakých rozmerov ako v predchádzajúcom prípade teda 3,5 m. Niektorí chovatelia chovajú tieto papagáje v celoročnej voliére s murovanou ubikáciou, kde sa v zime prikuruje na 12-15 ° C. Výletové okná do vonkajšej časti sú na zimu zatvorené. Vnútorná časť má rozmery 1 x 2 x 2 m (d x š x v), vonkajšie potom 1 x 4 x 2 m (d x š x v). Papagájom kráľovským vyhovuje, ak je viac stien z pevného materiálu. V otvorených voliérach sú totiž evidentne nervózny.
Hniezdne búdky:
Barnardi:
Čo sa týka veľkosti búdky, Read uvádza ako vhodné rozmery základne 20 x 20cm s výškou 90cm. Vletový otvor by mal mať priemer aspoň 8 cm v prípade Barnarda límcového južného a 6 cm u Barnard límcového väčšieho. Podľa skúseností austrálskych chovateľov vtáky uprednostňujú prírodné kmene pred klasickými búdkami. Priemer dutiny by mal byť 25-30cm a výška až do 1,8m.
Rod Psephotus:
Druhy rodu Psephotus sa uspokojí ako s klasickou búdkou, tak aj s prírodným kmeňom. Odporúča sa základňa 25 x 25 cm a výška 45 cm.
Rod Aprosmictus:
V prípade papagája timorského by búdka mala mať rozmery základne 25 x 25 a výšku 60-90 cm. U papagája červenokrídleho môžeme použiť aj hlbšie dutinu.
Pri všetkých troch druhov je pre úspešný odchov kľúčový správny výber búdky. Nemožno povedať, ktorý konkrétny typ im vyhovuje, všeobecne však platí, že uprednostňujú vysoké búdky, ktoré stoja na dne voliéry. Tento zvyk majú zrejme prenesený z prirodzeného prostredia.

Zdroj: Tony Silva a kol. , Prúvodce chovom papouškú

Správne a dostatočné kŕmenie je nesmierne dôležité pre zdarný chov a odchov všetkých druhov živočíchov, papagáje nevynímajúc. Austrálske druhy papagájov, ktorými sa v tejto kapitole zaoberáme, patria medzi tie "najvďačnejšie". Prakticky prijmú všetko, čo im chovateľ predloží. V dnešnej dobe je možné zakúpiť kompletné kŕmnej zmesi od renomovaných firiem, ktoré miešajú dietetický vyvážené krmivo pre každú skupinu papagájov. Okrem toho si niektorí chovatelia pripravujú vlastné kŕmnej dávky, ktoré sa im za roky praxe osvedčili. Ako príklad Vám uvádzame kŕmne dávky od niektorých chovateľov:
Zeman, ktorý úspešne odchováva papagáje amboinské a kráľovské ich, kŕmi týmto spôsobom: základom kŕmnej dávky je zmes semien pre veľké papagáje, ďalej v osobitnej miske sú tri druhy prosa a takisto zvlášť lesknica. K tomu denne dostávajú na malé kúsky krájané ovocie a zeleninu, a to vždy najmenej dva či ešte lepšie tri druhy, Milujú hroznové víno, majú radi kivi, s banánmi je to zložitejšie. Inak sa jedná o celkom bežne dostupné ovocie - podľa sezóny radšej zo záhradky či z prírody. V čase odchovu mláďat dostávajú navyše natvrdo uvarené vajcia a komerčné vaječnú-ovocnú zmes s chilli papričkami, do ktorej ešte pridáva zmes pre hmyzožravé vtáky.
Pavlech kŕmi papagáje karmínové zmesou nasledujúcich semien: pásikavá a biela slnečnice, kardy, pestrec mariánsky, tekvicové semienka, pistácie, rozpolený vlašský orech, biele a červené senegalské proso v klasoch. Ďalej podáva naklíčenú slnečnicu, koreň a kostrnky púpavy, hviezdicu prostrednú, obilniny v mliečnej zrelosti, slnečnicu, kukuricu. Zo zeleniny je to mrkva, brokolica, karfiol, tekvica, cuketa, patizón, z ovocia jablká, čerešne, višne. Vtáky si veľmi obľúbili maliny, černice, hrozno, , čierne ríbezle, jarabiny, šípky a hloh.
Poláček kŕmi tieto papagáje  lesknicou, rôznymi druhmi prosa, nigerom, olúpaným ovsom, pohánkou, kardi a ponúka trochu slnečnicových semien. Počas odchovu a v zimných mesiacoch zvyšuje podiel slnečnice, pretože vtáky tou dobou potrebujú stravu s vyšším obsahom tuku. Dva týždne pred zahniezdením pridáva do zmesi semien semenec, aby vtáky podnietil k hniezdeniu. Naklíčené semená v tomto období podáva trikrát týždenne. Denne obmieňa zmes ovocia a zeleniny, pozostávajúce z jabĺk, pomarančov, uhoriek, mrkvy, papriky, banánov, kivi, orechov, červenej repy, šípok a púpav. Príležitostne zavesí do voliéry BER a vetvičky z ovocných stromov s púčiky. V zimnom období papagájom predkladá na okus borovicové šišky.
Pokiaľ ide o minerálne látky, papagáje Austrálie vtáky majú mať po celý rok k dispozícii vápenec a grit. Niektorí chovatelia pridávajú do vody na okyslenie jablkový ocot.

Austrálske papagáje hniezdia sezónne, väčšina zástupcov na jar, prípadne v lete - závisí to na druhové príslušnosti. V Európe austrálske papagáje hniezdia od marca do júla a plne sa prispôsobili striedaniu ročných období. Iba niektorí napr. papagáje žltokrídli a žltoramenní začínajú hniezdiť na jeseň, ale to súvisí s ich menšou mierou domestifikácie.
Pri nákupe jedincov je potom nutné brať na zreteľ, z akých chovných párov mláďatá pochádzajú, či z párov, ktoré hniezdia cez zimu alebo z tých, čo hnízdia na jar. Takto je nutné skladať tiež nové páry. Nikdy nekombinujte vtáky hniezdiace na jar s tými, čo hniezdia v zime, pretože pár sa "v toku nestretne" - každý jedinec bude v hniezdnej kondícii v inom ročnom období a výsledkom bude čistá znáška, v horšom prípade útoky tokajúceho samca na samicu.
Väčšina druhov sa v zajatí množí veľmi dobre. Obvykle za jednu sezónu vyvedú iba jednu znášku. Nie je tajomstvom, že sa austrálski papagáje dožívajú pomerne dlhého veku takže za svoj život by mali vychovať veľké množstvo mláďat.
Dvorenie:
Pytačky u druhov uvedených v tejto kapitole sú si veľmi podobné. Vtáky pochodujú po bidle, sťahujú pritom zorničky a rozťahujú chvost do vejára. Celé predstavenie sprevádza hlasná vokalizácia. Práve podľa tohto správania ľahko rozpoznáme obdobie, kedy vtáky začnú mať záujem o hniezdenie. Papagáje červenokrídle majú obdobný prejav. Okrem toho však ešte šuchorí pierka na lícach a rozťahujú krídla, čím upozorňujú na svoju farebnú kostrč.
Vajíčka:
Veľkosť znášky je nasledovná: (rod, min a max počet vajec, priemer)
Platycercus   2-9 vajec       5 vajec
Barnardius    2-6 vajec       3-5 vajec
Psephotus     3-7 vajec       4-5 vajec
Northiella      3-6 vajec       4-5 vajec
Aprosmictus  3-6 vajec       4 vajce
Alisterus scapularis 4-6 vajec       5 vajec
Alisterus chloropterus, amboinensis       3-5 vajec       3-4 vajcia
Polytelis        3-6 vajec       4 vejce
Purpureicephalu s   3-7 vajec       6 vajec
Inkubačná doba:
Jednotlivé druhy sa líšia aj v dĺžke inkubácie. Inkubácia začína spravidla až po znesení viacerých vajec. Znášku zahrieva iba samička.

D´l6ka inkubácie je nasledovná: (rod, priemer, min a max počet dní)
Platycercus   20 dní 19-21 dní
Barnardius    20 dní 19-21 dní
Psephotus     19 dní 19-23 dní7
Northiella      20 dní 19-21 dní
Aprosmictus  21 dní 20-2 dní
Alisterus scapularis 20 dní 19-23 dní
Alisterus chloropterus, amboinensis       21 dní 19-23 dní
Polytelis        20 dní 19-21 dní
Purpureicephalus    20 dní 20-21 dní

Najdlhšiu inkubační dobu majú papagáje žlutoramenné.

Mláďatá: Opustenie hniezda: Sfarbenie dospelých jedincov:

Mláďatá Barnardov sa liahnu s bielym páperím, ktoré je čoskoro nahradené šedým páperím. Prvý, niekedy aj druhý deň leží hlavne na chrbte. Mladé vtáky opúšťajú hniezdo vo veku piatich týždňov a za ďalšie tri týždne sú už úplne samostatní. Ich matné sfarbenie vystrieda šat dospelých asi 12-18 mesiacov po opustení hniezda. Pohlavnej dospelosti dosahujú medzi 15. a 24. mesiacom života.
Papagáje rodu Northiella a Psephotus sa liahnu s bielym páperím. Vďaka tomu, že tento druh odchováva mladé vo vyhriatych termitištiach, je páperie tiež pomerne riedke. Sekundárne páperie má šedé sfarbenie u všetkých zástupcov. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 4,5-5 týždňoch. K osamostatneniu dochádza po ďalších dvoch až troch týždňoch. Mladé papagáje žltoramenné sú až do prvého preperenie pomerne chúlostiví. Nemali by byť preto vystavovaní nízkym teplotám ani zbytočnému stresu a ich potrava by mala obsahovať vyšší obsah bielkovín. Pohlavie mláďat možno rozlíšiť už v búdke, samce majú výraznejšie sfarbenie
Určenie pohlavia mláďat je u všetkých zástupcov rodu Psephotus relatívne jednoduché. Mladí vtáci všetkých týchto druhov majú spoločný pruh na spodných krovkách krídelných, zároveň majú vždy matnejší sfarbenie ako rodičia. Pohlavnej dospelosti dosahujú najskôr papagáje spevavý a najneskoršie papagáje žlutoramenní. Papagáj žltoramenný môže začať s reprodukciou vo veku 12-16 mesiacov.
Papagáje rodu Aprosmictus majú po vyliahnutí biele páperie, ktoré ich čoskoro nahradené šedým páperím. Mláďatá zostávajú v búdke 5-6 týždňov a k úplnému osamostatneniu dochádza za ďalšie dva až štyri týždne. Mladí vtáci pripomínajú sfarbením samice. Samcom sa začínajú objavovať čierna farba na chrbte vo veku 17-20 mesiacov a v troch rokoch sú už úplne vyfarbené. Samice môžu začať znášať vajcia po dosiahnutí prvého roku života, samci je však dokážu oplodniť až potom, kedy sú preperení.
Aj u zástupcov rodu Alisterus majú mláďatá primárne páperie bielej a sekundárne šedej. Šedá je však v tomto prípade tmavšia. Vtáčatá sú po otvorení očí neuveriteľne čulé a aktívne. Papagáj kráľovský opúšťa hniezdo vo veku piatich týždňov, jeho blízki príbuzní – papagáj karmínový a amboinský - však až o dva týždne neskôr. Ďalšie tri týždne po vyletení je potreba mláďatá nechať spoločne s rodičmi.
Pohlavné dospelosti však dosahujú títo vtáci vo veku 30 mesiacov resp. 3 -4 rokov. Mladí papagáje rodu Polytelis majú biele primárne prachové perie, sekundárne je opäť šedej. Hniezdo opúšťajú vo veku 5-6 týždňov a závislosť na rodičovskej starostlivosti končí za ďalšie dva až tri týždne. Mláďatá pripomínajú sfarbením samicu, majú však nápadne kratšie chvost. Do šatu dospelých vtáky preperujú vo veku 12 mesiacov, niektorí potrebujú aj tretie preperovanie, ku ktorému dôjde za ďalších šesť mesiacov. Mladé samce poznáme podľa vokalizácie niekoľko mesiacov po opustení hniezda. Pohlavnej dospelosti dosahujú po prvom roku života, je však vhodnejšie vtáky nechať dovyvinúť a reprodukciu im umožniť až nasledujúci rok. Úplnej pohlavnej dospelosti dosahujú oba druhy vo veku 16-24 mesiacov.
Je potrebné spomenúť, že mláďatá všetkých austrálskych papagájov, teda aj tých, ktorí nie sú uvedení v tejto kapitole, sú po opustení hniezda veľmi plachá. Nezabúdajme teda, že zavesenie vetiev na čelné steny, ktoré budú tlmiť prípadný náraz vtákov, je kľúčové. Dobrú službu odvedú tiež jutové vrecia alebo husté smrekové konáre, ktoré zavesíme na čelnú stenu voliéry.

Druhy zahrnuté v tejto kapitole sa k ochočeniu príliš nehodia, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade nemajú radi priamy kontakt s ošetrovateľom. Radšej poletujú alebo sledujú okolie z diaľky na bidle. Od chovateľa si každopádne udržujú odstup. Na druhú stranu sú však veľmi populárne u chovateľov hlavne v Európe, kde sa jedná o jedny z najbežnejších voliérových papagájov. Ideálni domáci miláčikovia sú často ručne odchovaní. Tieto papagáje sa však dokážu o svoje mláďatá väčšinou spoľahlivo postarať, a preto nie je potrebné k umelému odchovu pristupovať. Vtáčatá vychované pod rodičmi potom nie sú zvyknuté na bezprostrední kontakt s človekom a už nikdy nemusia ku svojmu ošetrovateľovi dostatočne priľnúť. Takí vtáci potom často štípu alebo sa u nich prejavia iné agresívne rysy. Ak sa teda rozhodneme tieto vtáky chovať  ako mazlíčkov, je potreba ich ručne odchovať a poskytnúť im tiež dostatočne veľký výlet. Asi najmiernejšiu povahu z celej skupiny majú papagáje Alexandriny a papagáje Amboiskéí. Naopak napríklad papagáj žltoramenný je veľmi temperamentný a dokonca aj počas umelého odchovu agresívny voči ošetrovateľom.
Papagáj kráľovský vyžaduje pri ručnom dokrmovaní neustálu pozornosť chovateľa, inak neskrotný. Títo vtáci sa dokážu naučiť hovoriť, nikdy však nebudú mať tak zreteľnú výslovnosť ako napr. žakovia.
Papagáj nádherný je austrálskymi chovateľovi prezentovaný ako perfektný domáci maznáčik so schopnosťou imitovať ľudský hlas, čo platí obzvlášť pre samcov, ktorí boli ručne chovaní. Nelson opisuje celý rod Polytelis ako papagáje s dobrými vlohami pre ochočenie. Podľa autora vtákom bezprostredný kontakt s ošetrovateľom nevadí. Dokonca majú radi, keď je škrabkáme na hlave alebo za krkom. Rovnako dobrým miláčikom je tiež papagáj červenokrídly.