Psephotus — Papagáj
Chov v zajatí:
Pomerne často, viac v Európe ako vo Veľkej Británii alebo USA.
Minimálna dĺžka voliéry:
3 metre
Hniezdna búdka:
15,2 cm x 15,2 cm x 40,6 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
0 0C
Veľkosť krúžku:
4,5 mm
Čas párenia:
Júl-december
Veľkosť znášky:
4-7 vajíčok
Doba inkubácie:
19 dní
Čas do opustenia hniezda:
4-5 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Žijú sa v suchých otvorených lesoch a rovinách s rôznymi druhmi vegetácie vrátane. Tiež je možné ich vidieť v močiarnych krovinách a v blízkosti poľnohospodárskych plôch a v suchých častiach riečnych lesov.
Spôsob života:
Kŕmia sa na zemi pod stromami, pozdĺž ciest. Potravu hľadajú často medzi listami. Vtáky kŕmia a pijú ráno a večer, odpočívajú v najhorúcejšej časti dňa.
Stav ohrozenia:
Bez ohrozenia. Stav populácie je neznámy ale klesajúci.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
CITES EU:
CITES B
Papagáj mnohofarebný patrí medzi tichšie austrálske parakíty. Jeho najčastejší zvuk je krátke, ostro stúpajúce pískanie „huweet!", ktoré opakuje v pravidelných intervaloch alebo v rýchlych sériách. Celkovo je pre okolie nenápadný a vhodný aj do obytných zón.
Papagáj mnohofarebný je v prírode ostražitý vták, čo sa prenáša aj do zajatia. Ručne odchované mláďatá si zvyknú rýchlejšie (2–3 týždne), rodičovský odchov vyžaduje trpezlivosť. Nie je to typický mazlíček — skôr sa naučí sedieť na ruke a brať pochúťky, ale aktívne mazlenie nevyhľadáva.
Prvých 5–7 dní nechajte vtáka v pokoji v priestrannej klietke alebo voliére. Hovorte na neho tichým hlasom, aby si zvykol na vašu prítomnosť. Klietku umiestnite do obývanej miestnosti.
Ponúkajte obľúbené semená (proso v klase, slnečnicové jadrá) cez mriežku alebo z dlane. Nepohybujte rukou, kým nezačne brať jedlo.
Keď berie jedlo z ruky, skúste jemne priblížiť prst k hrudníku. Príkaz „hop" + jemný dotyk naučí vtáka sadnúť si na prst.
Až keď spoľahlivo sedí na ruke, otvorte voliéru v bezpečnej miestnosti (zatvorené okná, žiadne ventilátory). Nechajte ho vrátiť sa sám.
Orientačná cena v SR/CZ (2024–2026). V Európe je tento druh pomerne bežný v chovoch, ale v bežných zverimexoch ho nájdete len výnimočne. Cena závisí od farebnej mutácie a veku.
| P. mnohofarebný | P. spevavý | Korela chochlatá | Barnard golierový | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 27–32 cm | 26–28 cm | 30–33 cm | 33–40 cm |
| Váha | 50–60 g | 54–70 g | 80–120 g | 120–200 g |
| Dožitie | 12–15 r. | 15–20 r. | 15–25 r. | 15–20 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | 100–200 € | 40–80 € | 30–80 € | 80–150 € |
| Povaha | Tichý, nezávislý, aktívny | Pokojný, spoločenský, melodický hlas | Priateľská, maznavá, pískavá | Inteligentný, zvedavý, hlučnejší |
| Areál | Menej bežný — u špecializovaných chovateľov | Bežný — obľúbený u chovateľov | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších papagájov | Menej bežný — u chovateľov austrálskych papagájov |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. Prevencia: testovanie nových vtákov pred zaradením do chovu, karanténa min. 30 dní.
Príznaky: Chudnutie, hnačka, nafúknuté perie, viditeľní paraziti v trusu
Časté u druhov, ktoré sa kŕmia na zemi. Papagáj mnohofarebný je obzvlášť náchylný — odčervenie každé 3 mesiace je nevyhnutné.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Prevencia: suché a vetrané prostredie, čistá podstielka bez plesní.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Povinné hlásenie veterinárovi.
Príznaky: Chudnutie pri normálnej chuti do jedla, nestrávené zrná v trusu, zvracanie
Kvasinkové ochorenie žalúdka. Liečba: antimykotiká (amfotericín B). U austrálskych parakítov pomerne časté.
Príznaky: Šupiny a krusty na zobáku, nohách a okolo očí
Ľahko liečiteľné ivermektínom. Prevencia: hygiena klietky a pravidelná kontrola zobáka a nôh.
Papagáj mnohofarebný dokáže v divočine prežiť dlhé obdobia bez pitnej vody — vlhkosť získava výhradne z potravy, čo je vzácna adaptácia medzi papagájmi.
Anglický názov „Mulga Parrot" pochádza od austrálskeho stromu mulga (Acacia aneura), v ktorého porastoch sa tento druh najčastejšie vyskytuje.
Samec je jedným z najfarebnejších austrálskych parakítov — kombinuje zelenú, žltú, modrú, červenú a škoricovú farbu, pričom každá časť tela má inú farbu.
Na rozdiel od väčšiny papagájov hniezdí niekedy aj v netypických miestach — v dierach v pieskových brehoch, útesoch alebo dokonca v ľudských stavbách.
Perie papagája mnohofarebného obsahuje špeciálny prášok (prachové perie), ktorý používa na preening a ochranu peria pred vlhkosťou.
Druh bol prvýkrát vedecky opísaný v roku 1810 anglickým prírodovedcom Georgom Shawom, ale dlho ho zamieňali s príbuzným papagájom spevavým.
Skôr pre mierne pokročilého chovateľa. Je tichý a nenáročný na stravu, ale vyžaduje priestrannú voliéru (min. 3 m) a nie je to typický mazlíček na ruku. Pre úplných začiatočníkov je vhodnejšia korela alebo andulka.
Patrí medzi najtichšie austrálske parakíty. Kontaktné volanie je jemné pískanie, ktoré susedia prakticky nepočujú. Je výrazne tichší ako napr. rozely alebo alexandry.
Áno, znáša teploty až do 0 °C. Vonkajšia voliéra musí mať chránený prístrešok proti vetru a dažďu. V extrémnych mrazoch pod -5 °C je vhodné zabezpečiť temperovaný úkryt.
Veľmi ľahko — papagáj mnohofarebný má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je pestrofarebný so smaragdovo zeleným chrbtom, žltým čelom, červeným bruchom a modrými krídlami. Samica je prevažne hnedozelená bez červenej farby.
Orientačne 100–200 € za jedinca. V bežných zverimexoch ho nenájdete — hľadajte u špecializovaných chovateľov austrálskych parakítov alebo na vtáčích burzách.
Nie, nepatrí medzi hovoriace druhy. Reč nenapodobňuje. Ak hľadáte hovoriaceho papagája, zvážte žaka sivého, aleksandru alebo amazonana.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: