Chovateľské zariadenia:

Klietky:

Na chov papagájcov sa pouţívajú rôzne typy klietok. Klietka by mala byť obdĺţnikového tvaru, aby mali vtáky moţnosť preletu. V predajniach moţno zakúpiť celodrôtené klietky, ich veľkosť a tvar sú ale obmedzené. Mnohí chovatelia si preto klietky vyrábajú sami. Vhodné klietky pre jeden pár papagájcov vlnkovaných: dĺžka klietky 800 mm, výška 400 mm a šírka 400 mm; pravda, čím je klietka väčšia, tým je pre vtáky vhodnejšia. Ak nemáme možnosť zhotoviť si celokovové klietky, môţeme na konštrukciu použiť hranolček z tvrdého dreva. Na takúto kostru potom pripevňujeme pozinkované šesťuholníkové pletivo s okami veľkosti 8 – 10 mm. Nnajvhodnejší je jednoduchý typ klietky s kolmými stenami a výsuvným dnom. Je moţné si vybrať medzi pochrómovanou klietkou a klietkou s drôtmi potiahnutými umelou hmotou, ktorú však andulky radi ozobávajú a odhalené tmavé drôty začnú hrdzavieť. Obydlie pre vtáka má byť minimálne päťkrát dlhšie ako jeho obyvateľ, aby mohol vyuţiť krídla. Znamená to, že primeraným obydlím pre papagájca vlnkovaného je klietka dlhá 90 – 100 cm. Ppre papagájce súvhodné klietky s rozmermi 40 x 40 x 60 cm pre 1 pár, alebo 40 x 40 x 100 cm pre dva páry. Ak sú bidielka správne namontované, napríklad vysoko – nízko – vysoko, môže lietať ponad strednú tyč, letovú dráhu má potom síce krátku, ale postačujúcu. Ďalej je dôležité, aby klietka bola pravouhlá a pevne stavaná. Nemá mať nijaké závity a ozdoby, ale priame vodorovné mreže. Papagájec vlnkovaný môže v klietke šplhať do sýtosti, pričom do závitu by sa mu mohla zamotať noha, alebo by sa mohol inak zraniť. Jednoduché mrežované steny sú aj pre udržiavanie klietky v čistote oveľa vhodnejšie ako steny s ozdobami. Dobré je, keď sú mreže tmavé, nie biele či lesklé chrómované. Ak sú totiž tyče tmavé, vták a majiteľ sa navzájom lepšie vidia. Treba venovať pozornosť veľkosti dverí klietky, aby cez ne bolo možné vkladať a vyberať kŕmidlo, napájadlo, prípadne bazén na kúpanie. Okrem toho je dôležité, aby klietka bola vysoká a mala dobre fungujúcu zásuvku. Vtedy je čistenie veľmi jednoduché a zvyšky krmiva, pierka a piesok sa nedostanú do izby.

Desať nevyhnutných pravidiel týkajúcich sa vybavenia:

1. Klietka pre dve andulky by mala byť najmenej 70 cm dlhá, 40 cm široká a 50 cm vysoká.
2. Vodorovné mriežky v klietke majú byť bez plastikového krytu a náterov.
3. Dvierka klietky, ktoré sa otvárajú ako padacia brána, slúţia ako miesto vzlietania a pristávania.
4. Drevené bidielka na posed trénujú svaly na nohách. Môţu mať rôznu hrúbku, ale musia byť tak hrubé, aby ich vták neobomkol nohami.
5. Misky na krmivo, napájadlo na pitnú vodu a kameň na obrusovanie zobáka patrí k základnej výbave pre chov v klietke.
6. Andulky obľubujú hojdačky, rebríčky a kruhy na hranie. Takisto ich potešia výhonky a konáriky.
7. Menej hračiek, ale s neustále obmieňanou hernou náplňou – to tvojich operených priateľov zaujme.
8. Posýpaj podlahu klietky 1 až 2 cm hrubou vrstvou piesku.
9. Postaraj sa, aby klietka bola umiestnená dosť vysoko. Vtáky majú strach zo všetkého, čo prichádza zhora.
10. Stromček z prírodných konárikov sa stane pre vtáky lietajúce po izbe najobľúbenejším odpočívadlom.

Voliéry:

Chov vo voliérach praktizujú najmä chovatelia s väčším počtom vtákov. Výhodou je priestor na lietanie.

Rozoznávame dva typy voliér:

• vnútorné (izbové).
• vonkajšie (záhradné).

Konštrukcia izbovej voliéry môže byť drevená alebo kovová z profilového železa alebo rúrok. Konštrukcia sa vypĺňa pletivom z pozinkovaného drôtu – tzv. králikárske pletivo. Základ voliéry by mal byť aspoň 300 mm vysoký, aby z nej nevypadávali nečistoty a zvyšky krmiva. Papagájce vlnkované veľmi rady všetko obhrýzajú, preto na stavbu nemá byť použité mäkké drevo, ale plast, ľahký kov alebo tvrdé drevo. Mrežu nahradí presne zvarené pravouhlé alebo štvorcové pletivo. Podlaha vo voliére by mala byť z ľahko čistiteľného materiálu (betón, dlaţdice). Záhradné voliéry musia mať základ s hĺbkou minimálne pol metra, aby sa do obydlia papagájca vlnkovaného nedostali myši, potkany, lasice či kuny. Dno voliéry môţe pozostávať zo zeminy, piesku a/alebo trávnika. Osvedčila sa však betónová vrstva alebo úprava z dosiek. Každá z nich má určité výhody. Pri doskovej, resp. betónovej podlahe je údrţba jednoduchšia a voliéra ja lepšie chránená pred votrelcami. Vo voliére s prírodnou podlahou vtáky nájdu čerstvé trávy, klíčiace semená a zeminu. Zeminu vo voliérach treba však obnovovať minimálne raz ročne. Výbava klietok a voliér K základnej výbave patria hniezdne búdky, bidlá, kŕmidlá a napájadlá.

Hniezdne búdky:

Spočiatku sa používali vydlabané kokosové orechy a bútľavé pne, ktoré sa však neprakticky čistili a kontrola mláďat bola problematická. Neskôr začali vznikať rôzne typy drevených búdok. Stojaté búdky by mali mať pôdorys 120 x 150 mm, výšku 250 mm a vletový otvor asi 30 mm pod strieškou. Ležaté búdky by mali mať rozmery dna 250 x 150 mm a výšku iba 150 mm, vletový otvor s priemerom 40 mm by sa mal nachádzať 20 mm od stropu a 20 mm od vnútornej bočnej steny. Výhodou ležatých búdok je, že miskovitá priehlbinka je na opačnej strane ako sa nachádza vletový otvor. Striešky búdok musia byť otvárateľné, aby sa dali búdky ľahko čistiť a aby bolo možné kontrolovať mláďatá. Na hniezdne búdky vhodné materiály ako tenké doštičky, preglejka alebo drevotrieska. V každej búdke však treba vyfrézovať alebo vydlabať hniezdnu jamku s priemerom 100 mm a hĺbkou 20 mm. Búdka by mala mať výšku približne 200 mm, šírku 170 mm, dĺžku 260 mm a hrúbka dna by mala byť asi 40 mm. Vletový otvor má mať priemer 40 – 50 mm. Vašíček (2001) povaţuje za vhodné najmä búdky leţaté s rozmermi 15 x 25 x 15 cm, menej potom stojaté s rozmermi 15 x 15 x 25 cm a s vletovým otvorom veľkosti 4,5 až 5 cm.

Bidielka:

V súčasnosti sa klietky dodávajú s plastovými bidielkami, ktoré však väčšine vtákov nevyhovujú a papagáje si na nich nemôžu cvičiť zobák ako na drevených. Oštipkávanie bidielka im pomáha obrusovať si zobák a zamestnáva ich, takţe nemajú sklon vytrhávať si perie. Bidielka pre papagájce by mali byť oválneho tvaru s hrúbkou pribliţne 1,25 cm. Bidielka možno nahradiť konárikmi, ktoré však nesmú byť znečistené voľne žijúcimi vtákmi alebo chemickými postrekmi a pred vložením do klietky je nutné ich starostlivo očistiť. Odporúča sa, že ak je klietka dostatočne veľká, chovateľ môţe bidielka nahradiť alebo doplniť niekoľkými vetvičkami. Tie trocha perujú, čím sa šetria kĺby papagájcov. Do úvahy prichádzajú vetvičky ovocných stromov, vŕby, buka, topoľa, jelše, brezy, javora alebo bazy, ktoré vtáky rady ozobávajú. Pri upevňovaní bidielok a priečok dbajte na to, aby neboli umiestnené nad otvorenými miskami s potravou a vodou.

Kŕmidlá a napájačky:

Treba dbať na to, aby boli kŕmidlá aj napájačky riešené tak, aby sa dali ľahko a dobre čistiť a musia byť dostatočne ťaţké, aby ich vtáky nemohli prevrátiť. Najvhodnejšie sú porcelánové alebo kameninové misky. Vhodné sú aj poloautomatické alebo automatické kŕmidlá a napájadlá, do ktorých možno dať krmivo a vodu aj na pár dní do zásoby.

Krmivá rastlinného pôvodu: proso (žlté, červené, menej časté je zelené, strieborné, biele, alţírske, japonské, talianske a senegalské; senegalské proso je pre papagájce výborné krmivo a predkladáme ho aj v celých klasoch), lesknica kanárska, ovos, pšenica (naklíčená), kukurica, trávne semená (lipnica ročná, mätonoh trváci, reznačka laločnatá a iné), semená burín (hviezdica prostredná, púpava lekárska, pastierska kapsička, skorocel väčší, starček obyčajný).

Krmivá živočíšneho pôvodu: slepačie vajcia, mlieko (sušené), tvaroh, rybací tuk, rybacia alebo mäsovokostná múčka. Mlieko, tvaroh, rybací tuk a múčky podávame vţdy vo forme vajcovej zmesi, ktorá je potrebná pre papagájce najmä v období rozmnožovania a rastu mláďat. Zmes pripravujeme vždy čerstvú a musí byť sypká, nikdy nie mazľavá alebo príliš vlhká.

Zelené krmivo: podávame papagájcom počas celého roka – vo vegetačnom období čerstvé, v zime sušené. Používa hviezdica prostredná, žihľava, púpava, lucerna, špenát, šalát, kučeravý kel, vetvičky vŕby, liesky, topoľa, buka, brezy a ovocných stromov. V zimnom období alebo v čase hniezdenia moţno nahradiť zelené krmivo naklíčeným obilím alebo naklíčenými semenami.

Ovocie a okopaniny: jablká (ošúpané, strúhané do zmesí), hrušky, mrkva.

Minerálne látky a prísady: vápnik (vo forme rozomletých, teplom sterilizovaných vajcových škrupín, starej omietky alebo sépiovej kosti), piesok, špeciálne prísady a vitamínové doplnky pre papagájce. , , 10 pravidiel týkajúcich sa výživy:

1. Papagájce potrebujú denne čerstvú vodu, zrno, zelené krmivo, ovocie, zeleninu a kaţdé 2 až 3 dni klas prosa.
2. Zmes zrna, ktorá má už po záruke, neobsahuje takmer žiadne vitamíny.
3. So zeleným krmivom, ovocím a zeleninou sa andulky najlepšie zoznámia vo veku od 8 do 16 týždňov.
4. Ovocie a zeleninu rozkrájaj na kúsky. Zväzoček čerstvých tráv a bylín omy v teplej vode a nechaj oschnúť.
5. Zvädnuté zelené krmivo alebo nahnité ovocie a zeleninu večer odstráň.
6. Byliny i s koreňmi (napríklad púpava) podporujú trávenie.
7. Denné krmivo rozdeľ: časť daj napr. ráno a časť neskoro poobede.
8. Ponúkni vtákom vápenec a v zime pridaj multivitamínový preparát.
9. Počas prirodzeného pĺznutia je moţné ponúknuť kŕmny doplnok na obnovu peria.
10. Dávaj pozor na škodlivé rastliny a ich plody, ako je napr. avokádo, brečtan, tis alebo vianočná hviezda.

Zostavenie chovných párov:

Pri zostavovaní chovného páru treba dbať najmä na tieto zásady:

1. Do chovu zaraďovať len zdravé jedince požadovaných exteriérových vlastností.
2. Na chov nepoužívať príliš mladé vtáky, ktoré zaostávajú vo vývoji a ich telesný vývin nie je ukončený skôr neţ sexuálny.
3. Nepoužívať ani prestarnuté jedince, pretoţe nie sú zárukou vitálneho odchovu mláďat.
4. Do plemenitby nezaraďovať vtáky, ktoré sú fyziologicky vyčerpané nadmerným hniezdením a odchovom mláďat.

Tokanie a hniezdenie:

Pre každý pár pripravíme dve hniezdne búdky a umiestňujeme ich všetky v rovnakej výške, aby nedochádzalo k sporom, keďže papagájce si vždy vyberajú tie najvyššie miesta na hniezdenie. Búdku možno vystlať hoblinami, ale samička ich väčšinou aj tak povynáša von. Tokanie spravidla začína samček a je u papagájcov typické. Pri tokaní samček vyspevuje, kričí, poskakuje okolo samičky na koncoch prstov, pobehuje po bidielku sem a tam, rýchlo kýva hlavou i celým telom zo strany na stranu, hornou čeľusťou štuchá do vecí okolo seba aj do samičkinho zobáku a v krátkych intervaloch sa vracia k samičke, dvorí jej a kŕmi ju. Samička potom vyzve samčeka k páreniu – skrčí sa na bidle, roztiahne chvost a zvesí krídla. Samček jej na chrbát poloţí nohu, zboku na ňu vylezie a objíme ju krídlom. Takto dochádza ku kopulácii a samotné párenie trvá niekoľko minút. Hniezdenie začne niekoľko dní po párení – približne týždeň. Hneď po znesení prvého vajíčka začne samička hniezdiť, každý druhý deň pribudne v hniezde ďalšie vajíčko. Znášku zvyčajne tvorí 6 – 8 vajíčok. Po 18 dňoch od znesenia prvého vajíčka sa začínajú postupne liahnuť mladé papagájce, každý druhý deň, tak ako boli postupne znesené vajíčka. Samička počas hniezdenia z búdky vychádza len ak sa potrebuje vykaliť alebo napiť, inak jej aj potravu nosí samček. Po vyliahnutí kŕmi samička mláďatá kŕmnou kašou s tzv. hrvoľovým mliekom, ktoré vzniká pri tráviacom procese ako bielkovinový sekrét a je pre novovyliahnuté mláďatá nevyhnutné. Neskôr samička kŕmi už odrastenejšie mláďatá zrnitou potravou, ktorú im predtým zmäkčila v hrvole. Vyliahnuté mláďatá sú spočiatku holé a slepé, asi po 1 – 2 týždňoch im narastie riedke sivé páperie, až približne po piatich týžddňoch sú už dobre operené a začínajú vyletovať z hniezda. Obaja rodičia ešte asi 14 dní potom potomkov prikrmujú, ale potom je už nutné mláďatá od rodičov oddeliť a premiestniť ich do preletovacích voliér, kde sa dokonale preperia a dospejú. Búdku treba pravidelne každý deň počas hniezdenia kontrolovať, ak by sa tam náhodou vyskytlo nejaké odkotúľané alebo rozbité vajíčko, prípadne uhynuté mláďa. Po skončení hniezdenia treba hniezdnu búdku dôkladne vyčistiť a vydezinfikovať, najmä v prípade, ak by chcela samička druhý krát zahniezdiť. Pri krotkých papagájcoch sa nemusíme pri kontrole hniezda s vajíčkami alebo už vyliahnutými mláďatami obávať, že by samička opustila znášku. Ak majú z mladých papagájcov vyrásť zdravé a silné jedince treba začať prikrmovať chovný párik doplnkovou potravou uţ pred začatím hniezdenia. V obchode moţno zohnať už hotové krmivo pre odchov mláďat, ktoré môžme vylepšiť vareným žĺtkom, trochou tvarohu a postrúhanou mrkvou. Odporúčajú sa podávať aj rôzne vitamínové a minerálne zmesi v práškovej forme a taktiež naklíčená potrava.

Zdravé papagájce

, Pri kúpe papagájca je treba najprv pozorovať skupinku v klietke alebo voliére z väčšej vzdialenosti, tak aby z vás vtáky nemali strach a mohli sa prirodzene správať. Takto zistíte, ktoré jedince sú zdravé – už od pohľadu aktívne. Keď si vyberiete svojho papagájca, môžete poprosiť obchodníka alebo chovateľa aby vám ho vybral z klietky a vy ho potom môţete skontrolovať: Kontrola výživového stavu (po oboch stranách nôh musia byť na hrudi zreteľne hmatateľné prsné svaly); Oči a zobák musí byť bez akéhokoľvek výtoku; Análny otvor musí byť čistý; Starostlivo si prehliadnite okolie zobáka a očí. Ak spozorujete svetlošedé chrastavité nerovnosti, je to známka prítomnosti roztoča (Cnemidocoptes). Ďalej skontrolujte nohy, niekedy môže chýbať nejaký pazúrik, alebo celý prst. To však nie je žiadne veľké nešťastie, najviac ak vada krásy; Ak má andulka krúžok, bolo by dobré prekontrolovať vyrazený dátum – rok narodenia. To platí hlavne pre svetlo sfarbené samičky, u ktorých – ako už bolo povedané – zostáva sfarbenie ozobia po celý život rovnaké ako u mladého vtáka).

Typické prejavy v správaní

, Trepanie krídlami: mladým vtákom slúži ako svalový tréning, u dospelých vtákov môže ísť o náhradu za lietanie pri nedostatku možností na skutočné lietanie.

Čistenie: pre let je potrebné čisté perie a preto trávia papagájce každý deň veľa času jeho čistením. Pri čistení si zobákom preťahujú letky a chvostové perá, o spodné partie sa starajú pazúrikmi na prstoch.

Vzájomné čistenie: je prejavom vzájomnej náklonnosti. Pri tejto činnosti sa dva vtáky navzájom šteklia na hlave. ,
Odpočívanie: Pri odpočinku sedia papagájce pokojne s našuchoreným perím, oči majú zvyčajne zatvorené, jednu nohu majú prikrčenú a schovanú pod perím pri brušku. Ak však vták počas dňa takto odpočíva príliš často, môže to znamenať, že je chorý alebo sa cíti osamelo. Mali by sa striedať fázy odpočinku a aktivity, pričom fáza aktivity by mala byť dlhšia.

Spanie: vták sedí na bidielku s naklonenou hlavou a zobákom zasunutým do peria na chrbte, našuchorený, so zatvorenými očami a často, tak ako pri odpočinku, s jednou nohou prikrčenou k brušku. Kŕmenie v období tokania: samček kŕmi samičku, pričom sú zobáky oboch vtákov zakvačené do seba v pravom uhle. Občas sa osamelé jedince snaţia nakŕmiť aj svoj odraz v zrkadle, obľúbené hračku, alebo dokonca svojho ľudského spoločníka. Ide však potom uţ o poruchu správania. Útočenie: jeden papagájec sa vrhne na druhého s otvoreným zobákom a výkrikom, niekedy i s pouţitím nohy. Ak sa jedince správajú k sebe útočne, je treba ich oddeliť.

Olupovanie: najmä samičky v čase znášky rady olupujú všetky predmety, čo sa im dostanú do cesty, preto je dobré im dávať rôzne konáriky.

Spev: ak sú papagájce našuchorené, pritom majú privreté oči a švitoria, ide o prejav pocitu blaženosti.

Poplašné volanie: je krátke a prenikavé.

Volanie zo samoty: nepretržité jasné a prenikavé zvuky, ktoré vydávajú osamotené papagájce.

Ozobkávanie: ako prejav nežnosti – dva papagájce sediace tesne vedľa seba sa zakvačia zobáčikmi do pravého uhla .

Choroby papagájcov vlnkovaných

, Zdravý papagájec vlnkovaný je čulý, okamţite reaguje na vonkajšie podnety, oči má jasné, nozdry čisté, perie uhladené, lesklé a normálne prijíma potravu, zatiaľ čo chorý papagájec je nápadne krotký, málo pohyblivý, oči má matné, perie našuchorené, často spí, nevyvíja čistiacu aktivitu, nosové otvory má zalepené hlienom, trus má riedky, vodnatý a pri horúčkach často pije a trasie sa. , , Poranenia: Vták si môže spôsobiť zranenia v klietke na ostrých hranách mreží alebo pri voľnom lietaní po izbe. Najčastejšie dochádza k zraneniam čela, krídel a nôh. Malé ranky väčšinou netreba nijako špeciálne ošetriť, ale pri krvácaní treba priložiť na ranu vatu s chloridom železitým, aby krvácanie rýchlo zastavil. Pri vážnejších zraneniach treba ihneď vyhľadať pomoc veterinára.

Prechladnutie: Je zapríčinené najčastejšie prievanom, studenou vodou na pitie alebo poklesom teploty. Príznakmi sú časté kýchanie, výtok z nozdier a často aj zapálené oči. Najlepšou terapiou je teplo – napríklad zahrievanie lampou s infračerveným svetlom na 30 – 33 °C, prípadne podávame aj kamilkový čaj na pitie a odolnosť môžme zvýšiť podávaním vitamínov.

Francúzske pŕchnutie: Stáva sa, že mladý papagájec zrazu stratí letky a chvostové perá a nie je schopný takto lietať. Táto choroba sa nazýva Francúzske pŕchnutie, avšak toto ochorenie nie je doposiaľ veľmi preskúmané a nenašla sa naň zatiaľ ani vhodná liečba.

Pakostnica (dna): Objavujú sa hrudkovité nánosy na kĺboch prstov a tie pomaly strácajú ohybnosť. Postup ochorenia sa dá spomaliť znížením podielu bielkovín v potrave.

Psitakóza: Môže sa prejavovať neustupujúcou hnačkou, ťažkým dýchaním, výtokom z nozdier a hnisavým zápalom kože. Chorého papagájca je nutné zaniesť k veterinárovi, ktorý ochorenie s istotou určí na základe vyšetrenia trusu. Psitakóza je ochorenie prenosné aj na človeka a môže mať až smrteľný priebeh. Liečba prebieha s pomocou antibiotík.

Vnútorné parazity: Ak sa u vtákov prejaví nezáujem o potravu, hnačky, nechuť k pohybu alebo ďalšie príznaky slabosti môţe ísť aj o napadnutie čriev vtákov vnútornými parazitmi – napríklad kokcídie alebo hlístovce. V takom prípade je najlepšie v noci pod papagájca položiť čistý papier, na ktorý sa zachytí trus a ten potom odniesť k veterinárovi na rozbor a určil spôsob liečby. Na zdravie papagájcov môže nepriaznivo vplývať aj stres. Vtáky môţu byť pri chove v zajatí stresované rôznymi spôsobmi.

Stresové faktory: Majú fyzickú alebo psychickú podobu a treba ich eliminovať, lebo potláčajú imunitné schopnosti organizmu. Papagáje pod vplyvom stresu sú tak náchylnejšie na rôzne ochorenia. Stres môže byť spôsobený napríklad novým prostredím, nedostatočnou hygienou, nesprávnou výživou, parazitmi, veľkým počtom jedincov v malom priestore, ale môže byť zapríčinený aj poruchami správania sa.