Amazóniky

 

V tejto časti sú popísaný zástupcovia nasledovných druhov: Pionus, Pionites, Pionopsitta, Graydisascalus, Hatalopsittaca, Pyrilia.

Pionus:  Vzhľadom sú títo vtáci veľmi podobní amazoňanom. Obzvlášť pri lete si siluety a spôsob letu u oboch zástupcov môžete ľahko pomýliť. V mimo hniezdnom období sa rovnako ako amazoňany zhromažďujú do väčších skupín. Jedná sa o papagáje s robustnou postavou a krátkym chvostom. Niektoré rozdiely však medzi oboma skupinami predsa len nájdeme. Amazónci rodu Pionus majú napr. Červené spodné krovky chvostové, ďalej sú pre ne charakteristické biele znaky na hlave a ich hlasový prejav zahŕňa ostré a vysoké tóny. Väčšina týchto amazónikov má aj veľké oči, čo naznačuje, že žijú v nižších stromových poschodiach pralesa, kde nie je intenzita slnečných lúča tak veľká . Od Amazoňan sa líšia aj v správaní, ktoré je u nich ďaleko predvídateľnejšie a menej impulzívne. Pokiaľ ide o správanie, sú si všetci Amazónci tohto rodu veľmi podobní.

Pionites: Tento rod obsahuje dva druhy a to: Tepuj bielobruchý a Tepuj čiernohlavý. Areály výskytu oboch druhov Amazonikov rodu Pionites sa neprekrývajú Tepuj čiernohlavý obýva povodia Amazonky na sever od koryta rieky, zatiaľ čo Tepuj bielobruchý na juh. Oba areály sa pritom rozkladajú na území južnej Kolumbie, Venezuely, Guyany a Francúzskej Guyany južné po Amazonku a na západ po Ekvádor a severovýchodné Peru. Vtáky obývajú tropický prales, savany, sekundárne porast, ale aj otvorenú krajinu. Živia sa predovšetkým ovocím, ďalej potom semenami drevín rodu Caraipa, Hevea, Guarea, Pourouma a Micropholis. Vyhľadávajú i kvety drevín rodu Eschweiler a Inga. Hniezdia v stromových dutinách, zvyčajne vysoko v korunách.

Pionopsitta: Zahŕňa celkom dva druhy a to Amazónika červenohlavého a červenosluchého.

Graydiscalus:  Zahŕňa jeden druh a to Amazónika krátkochvostého.

Hapalopsittaca: Tento rod počíta celkom 3 druhy. Tieto sú veľmi pestro sfarbený s veľkým podielom červenej farby. Často majú veľmi malé areály výskytu a veľa o ich spôsobe života nie je známe. Živia sa ovocím a hniezdia v dutinách stromov. Preírodné prostredie tćhto papagájov je neustále narúšané činnosťou človeka a tak je ich budúcnosť neistá. O tohto rodu chýba pohlavný dimorfizmus.

Pyrilia: U tohto rodu nájdeme zástupcov celkom 4 druhy a pokiaľ sem zaradíme aj Amazónika supieho (Pionopsitta vulturina) tak 5. Tento papagáj je veľmi zvláštny a to vďaka svojmu vzhľadu nakoľko dospelý jedinci nemajú na hlave perie takže vyzerajú ako supy. Avšak je hlavne k Amazónikovi kajanskému a zlatolícemu natoľko príbuzný, že patrí do tohto rodu. S pohlavným dimorfizmom sa stretneme len u jedného druhu a to u Amazónika červenohlavého. Samec má temeno červené a u samice je táto časť tela zelená.  Všetky druhy tohto rodu nájdeme v Južnej Ameriky až na Amazónika červenosluchého ktorého nájdeme žiť v Strednej Amerike. Zástupcovia tohto rudu sa živia hlavne ovocím.

Chovateľské zariadenia:
Klietky:
Amazonky rodu Pionus môžu byť umiestnené v obytných zariadeniach s rozmermi 1,8 x 0,9-1,2 x 0,9-1,2 m (d x š xv). Ponúkame im však väčší výlet, aby sme sa mohli vyhnúť budúcim problémom s obezitou. Lowová odporúča zariadenie o rozmeroch až  2-3 m., U rodov Pionites, Pionopsitta, Graydiscalus sa odporúča klietka o rozmeroch 2 x 0,9 x 1,2 m (d x š x v).
Hniezdne búdky:
Hniezdne búdky pre rod Pionus by mali mať základňu 25 x 25 cm s výškou 60 cm. Lowová používa rozmery 23 x 23 x 41 cm (d x š x v) , Pre rody Pionites, Pionopsitta, Graydiscalus sa odporúča hniezdna búdka o rozmeroch 25 x 25 x 45cm (d x š x v).
Teplota:
V európskych podmienkach musia mať vtáci temperovanú miestnosť minimálne 10 ° C.
Zeleň:
Amazóniky všetku zeleň čoskoro zlikvidujú okrem niektorých popínavých rastlín. Vo vnútornom zariadení zeleň zvyšuje vlhkosť čím sa dostávame k problému aspergiózy.

Kŕmenie týchto papagájov je viac či menej zhodné s kŕmením agapornisov. Základom je zmes pre malé papagáje tvorená rôznymi druhmi prosa (35%), lesknice (tá by mala tvoriť asi objemu 20%), ovsom (20%), semencom (asi 10%) malozrnnou slnečnicou, (až do 15%). Tak isto ďalšie drobné semená podľa uváženia., Zo zeleniny podáva mrkva, menšie jablká, v je na jeseň kukurica v mliečnej zrelosti. Celý rok sa papagájov podávajú rôzne vetvičky kvôli okusu a to vŕbové ale aj z ihličnatých stromov. , Chovatelia pripravujú tzv. miešaninu, tvorený troma zložkami:  strúhanou mrkvou, , natvrdo uvarenými vajcami strúhankou a bielym pečivom. Výsledná zmes by mala byť spíše sypká, ale nie suchá.

ROD PIONUS:
Odchov Amazonikov je vo všeobecnosti jednoduchší ako v prípade Amazoňanov. Prakticky nikdy sa tu nestretneme agresivitou samcov Rovnako a  len málokedy riešime problém s neoplodnenosťou znášky. Ak chováme amazóniky vnútri, zahniezdi nám kedykoľvek počas roka, a väčšinou viackrát. V prípade vonkajšieho chovu začína sezóna už v jarných mesiacoch a hrozí teda prechladnutiu vajec. Počas hniezdenia sú páry často agresívne, nikdy nie však v takej miere ako amazoňan.

Dvorenie:
Pri dvorení sú samce hlasnejšie a aktívnejšie ako obvykle. V tomto období sa tiež zvýrazňuje ich sfarbenie. Samce v toku často vztyčujú obrysové perá na hlave a roztvárajú chvost do vejára. Zreničky sa im sťahujú, čoho si však len ťažko všimneme, pretože dúhovka u týchto papagájov je čierna. Ak chováme viac Amazonikov pohromade, vtáky rovnakého pohlavia sa v tomto období snažia navzájom zastrašovať výhražnými pozíciami.

Parenie:
Bezprostredne pred párením začne samec naťahovať krídla a pomaly pochoduje po bidle. Pokiaľ má samica nápadníka záujem, začne jeho správanie kopírovať na protiľahlom bidle. Obaja sa snažia dať v obdiv svoje červená pierka v okolí kloaky. Pred samotným párením dochádza k vzájomnému kŕmeniu. Kopuláciu do- sprevádza atypická vokalizácia, ktorá však nie je príliš hlasná. Párenie prebieha zo strany, kedy sa samec jednou nohou opiera o bidlo a druhú má na chrbte samice. Podľa skúsenosti Lowovej niektorí jedinci kopulujú aj v klasickej polohe.

Vajicka:
Amazónici majú v porovnaní so svojim telom pomerné veľká vajíčka (ich hmotnosť predstavuje 10% hmotnosti jedinca. Znáška číta priemerne 3-4 vajcia.

Inkubacná doba:
Inkubačná doba trvá 25-28 dní, v priemere 26 dní. Zvyčajne začína po znesení druhého alebo tretieho vajíčka.

Mláďatá:
Mláďatá sa liahnu s bielym páperím. U druhov vyskytujúcich sa vo vyššej nadmorskej výške je táto izolačná vrstva hustejšia. Vzhľadom sa mladí Amazónici v búdke veľmi podobajú amazoňanom. Sekundárny prachové perie je sivé.

Opustenie hniezda:
Mladé vtáky opúšťajú hniezdo vo veku 8-9 týždňov a osamostatňujú sa za ďalšie 2-4 týždne. Po vyletení z hniezda sú vo všeobecnosti o niečo matnejšie vyfarbení ako dospelé jedince.

 

Sfarbenie dospelých jedincov
Do šatu dospelých Amazónci preperujú do konca druhého roka života. Sexuálne vyspelí sú vo veku 20 mesiacov. V niektorých prípadoch to však môže byť až omnoho neskôr.

RODY PIONITES, PIONOPSITTA, HAPALOPSITTACA a GRAYDIDASCALUS:
Niektorí predstavitelia uvedení v tejto kapitole sú sezónne hniezdia, zvyčajne na jar alebo v lete, iní sú schopní rásť kedykoľvek, dokonca viac ako raz v priebehu roka. , Nasleduje náhľad veľkosti šnupavého tabaku pre každý rod obsiahnutý v tejto kapitole:

Dvorenie:
Amazóniky rodu Pionites sa v priebehu toku neobjavujú žiadnymi špeciálnymi prvkami ich správania. Napriek tomu je to zaujímavé predstavenie, v ktorom je postavená koruna, mávajú krídlami, skákajú atď. Amazónik krátkochvostý pred párením sťahujú zorničky, roztvárajú chvostové pera do vejára čím upozorňujú na červenú spodnú stranu rysovacích pier a sú značne hlasný. U amazónikov rodu Hapalopsittaca nepoznáme prejavy chovania pri dvorení.

Vajicka:
Znášky vajíčok sú o rodov nasledovné: Pionites 3 – 4 vajíčka, Pionopsitta 2 až 5 vajíčok, Graydidascalus 3 vajíčka, Hapalopsittaca 2 až 5 vajec. U všetkých týchto zástupcov inkubuje samička a to spravidla hneď po znesení prvého vajca.

Inkubacná doba:
U Amazonku rodu Pionites sedí samička na vajciach 25-26 dní, u amazonka červenohlavého 24-25 dní. u amazónika krátkochvstého 24-25 dní

Mláďatá
Mláďatá majú nasledovné prachové operenie: Rod Pionites primárne biele a sekundárne riedke a biele, Pionopsitta primárne biele, sekundárne šedé a krátke, Hapalopsittaca primárne biele, sekundárne šedé a husté, Graydidascalus primárne žlté, sekundárne šedé.

Opustenie hniezda
Mladé papagáje rodu Pionites opúšťajú hniezdo vo veku 9-10 týždňov a osamostatňujú sa za ďalšie 3-4 týždne. Po vyletení majú vo všeobecnosti o niečo matnejšie sfarbenie ako dospelé jedince.

Pionus: Ak porovnáme tieto vtáky s amazoňanmi, jedná sa o papagáje s lepšími predpokladmi stať sa dobrým domácim miláčikom. Ručne odchovaní jedinci majú miernu povahu, prehnane sa nefixujú na svojho majiteľa a ku spánku sa ukladajú skôr než ostatné papagáje. Celkové sa dá poznamenať, že sa jedná o pokojnejšie vtáky. Ak máme iba jedného amazónka, chová sa ticho. V prípade, že je v jednom priestore viac často spolu pomerne hlasno komunikujú. V porovnaní s Aratingou alebo kakadu sa však stále jedná o úplne tiché papagáje. Imitácia ľudskej reči je ich slabou stránkou. Väčšina jedincov sa naučia opakovať len niekoľko slov Samce sú hlasnejšie, teda sa dá predpokladať, že majú lepšie vlohy napodobňovanie ľudského hlasu.

Pionites: Amazóniky rodu Pionites sú oproti predchádzajúcemu druhu dokonalými domácimi miláčkami. K svojmu majiteľovi si vytvoria silný vzťah. Naučia sa hovoriť niekoľko slov aj keď väčšinou pískajú.  Ich aktívna povaha si vyžaduje obstarať pre ne veľké množstvo hračiek na rozptýlenie. Dokážu však byť aj agresívny a stretávame sa u nich s prerastaním drápkov ktoré je nutné zastrihávať., Amazóniky sú už odnepamäti obľúbenými spoločníkmi domorodých Indiánov v Latinskej Amerike. V dnešnej dobe ich môžete vidieť tiež v domácnostiach civilizovaného sveta a ich popularita stále naberá na intenzite. Ich veľkou výhodou je tichý hlasový prejav, prakticky nulové deštruktívne sklony a malá veľkosť. Tieto vlastnosti im však nie neubrali na vysokej inteligencii, schopnosti hovoriť a hravosti. V podstate sa teda dá povedať, že sa jedná o malých miláčikov, ktorí majú temperament veľkého papagája. Na to, ako sú malí, vyžadujú pomerne objemnú dennú kŕmnu dávku, čo zodpovedá ich veľkej aktivite. Majú v obľube rôzne druhy hračiek. Väčšina prechádza obdobím, kedy si radi "uhryznú" do ruky ošetrovateľa. Stáva sa to najmä pri vtákovi, ktorým boli zastrihnuté letky a ktorí sú teda trocha frustrovaní., Bez ohľadu na to, aký druh si nakoniec vyberiete, nikdy nechovajte zmienených zástupcov v páre. Ľahko k sebe totiž priľnú a vzťah k majiteľovi ochabne. Vo všetkých prípadoch sa odporúča ručne odchované jedince.

Ak sa rozhodneme pre chov papagájov rodu Pionus odporúča sa obstarať si jedincov chovaných predtým v zajatí. Vtáky pochádzajúce z odchytu z prírody často trpia na infekciu poxviry alebo rôzne baktérie ochoreniach.  Môžeme sa stretnúť aj s aspergilózou.  Mortalita je v takto značná. Obzvlášť citliví sú jedinci odchytení vo vyšších nadmorských výškach, náhly presun do teplejšieho a vlhkého prostredia umocňuje pravdepodobnosť nákazy., Pôvodca aspergilózy je huba Aspergillus fumigatus. Vyskytuje sa obzvlášť vo vlhkých, nevetraných priestoroch a roznáša sa prachovými časticami. K infekcii sú náchylní predovšetkým jedinci s oslabenou imunitou.  Príznaky sú dobu ťažko odhaliteľné, a preto často toto ochorenie zistíme, keď už je neskoro. Aby sme tomu predišli, je dôležité strážiť vlhkosť vnútri zariadenia a pravidelne vetrať (za jednu hodinu by sa mal celý objem vzduchu v miestnosti vymenit 8-10x), nepestovať vo vnútorných priestoroch žiadne rastliny. V poslednej dobé sa dajú zakúpiť čističky vzduchu, ktoré zredukujú množstvo spór a pliesní. Nezabúdajme, že takáto prevencia je vždy lacnejšia a jednoduchšia než liečenie vtáctva, ktoré býva zdĺhavé a nákladné., Amazónci rodu Pionus sú rovnako ako ostatný papagáje náchylní k obezite. Ich potrava by preto mala obsahovať dostatok listovej zeleniny a mrkvy, ktorá je bohatá práve na vitamín A. Tučné zložky by mali byť zastúpené maximálne v 20% kŕmnej dávky


ZDROJ: www.parrots.org, www.hbw.com, www.avibase.com, www.birdlive.com,