Pyrilia — Amazóniky
Amazónik zlatohlavý
Pyrilia pyrilia
Dĺžka
24 cm
Váha
103 gramov
Dožitie
Údaj nie je k dispozícii
Pyrilia — Amazóniky
Chov v zajatí:
Častý
Minimálna dĺžka voliéry:
3 x 2 x 2 m
Hniezdna búdka:
25 cm x 25 cm x 60 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
Čas párenia:
Od marca do júna
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Žije vo vlhkom alebo mokrom nížinnom ale nižšom horskom lese, vrátane lesných okrajov od nadmorskej výšky 150 a 1700 m.n.m.
Spôsob života:
Zdržuje sa pravdepodobne len na veľmi obmedzenom teritóriu. Nájdený v malých skupinách. Počas kŕmenia je ticho alebo odpočíva v korunách stromov takže nie je veľmi viditeľný.
Stav ohrozenia:
Takmer ohrozený. Stav populácie je asi 7000 jedincov. Dôvodom je strata stanovíšť.
CITES medzinárodný:
Amazonik zlatohlavy je pomerne hlucny papagaj. Najcastejsie pocutelny za letu, ked vydava prenikave skriekave volania "cureek" alebo "queek". Z bidielka vydava aj chraplive, ostro znejuce zvuky. Krdliky su pocutelne na velku vzdialenost v tropickom lese.
Populacia pomaly klesa kvoli strate biotopu (odlesnovanie vlhkych tropickych lesov). IUCN povodne hodnotila druh ako Vulnerable, v roku 2007 presunula na Near Threatened. Odhadovany pocet je pod 20 000 dospelych jedincov s klesajucim trendom.
Samica kladie vajicka do stromovych dutin. Presna velkost znasky nie je zdokumentovana.
Odhadovane na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrilia. Inkubuje prevazne samica.
Mladata sa liahnu slepe a pokryte riednucim paperim.
Predpokladana doba pobytu v hniezde na zaklade analogie s pribuznym Pyrilia barrabandi.
Mladata sa po opusteni hniezda este niekolko tyzdnov zdrzuju v blizkosti rodicov.
Amazonik zlatohlavy je divoky druh, ktory sa v zajati prakticky nechova. Neexistuju zaznamy o uspesnom ochoceni tohto druhu. Je to plachy vtak zijuci v korunach vysokych tropickych stromov, ktory sa vyhyba ludom. Akykolvek pokus o odchyt alebo chov by bol v rozpore s ochranarrskymi zasadami.
Amazonik zlatohlavy patri medzi druhy, ktore nie su urcene na chov v domacnosti. V zajati sa prakticky nevyskytuje.
Namiesto chovu v zajati je dolezite podporovat ochranu jeho prirodzeneho biotopu -- vlhkych tropickych lesov Panamy, Kolumbie a Venezuely.
Najlepsou moznostou je ekoturizmus v severnej Kolumbii alebo vychodnej Paname, kde ho mozno s trochou stastia pozorovat pri prelete nad korunami stromov.
| Am. zlatohlavy | Am. zlatolici | Am. ruzovolicy | Am. supi | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 22-24 cm | 25 cm | 23 cm | 23 cm |
| Váha | ~103 g | 140-170 g | 203-208 g | 130-165 g |
| Dožitie | Nezname | 25-30 rokov | Nezname | 25-30 rokov |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | Nedostupny | 500-1000 EUR | Nedostupny | 600-1200 EUR |
| Povaha | Plachy, socialny, divoky | Hravy, zvedavy | Plachy, socialny, divoky | Plachy, vzacny |
| Areál | NT -- zriedkavy v obchode | LC -- obcasne v zajati | LC -- zriedkavy v obchode | VU -- ohrozeny |
Príznaky: Ubytok populacie, fragmentacia uzemia, izolacia skupin
Hlavna hrozba pre druh. Vlhke tropicke lesy v jeho areali su odlesnovane pre polnohospodarstvo, tazbu dreva a rozsirenie pastvin. IUCN povodne hodnotila druh ako Vulnerable.
Príznaky: Priamy ubytok divokej populacie, narusenie socialnych struktur
Historicky bol odchyt pre obchod vyznamnou hrozbou. Dnes je menej rozsirreny vdaka CITES ochrane, ale stale sa obcas vyskytuje.
Príznaky: Priama mortalita dospelych jedincov
V niektorych oblastiach Kolumbie a Venezuely byva prilaezitostne loveny miestnymi komunitami.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Bakterialne ochorenie, ktore moze postihnut divoke populacie papagajov. Prenosne na cloveka.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku, strata hmotnosti
Virusove ochorenie dokumentovane u viacerych druhov divokych papagajov v Juznej a Strednej Amerike.
Amazonik zlatohlavy bol povodne zaradeny medzi ohrozene druhy (Vulnerable), no v roku 2007 IUCN prehodnotila jeho status na Near Threatened po zisteni, ze jeho areal je vacsi, nez sa predpokladalo.
Jeho napadna zlta hlava kontrastuje s celkovo zelenym telom -- v korunach stromov vsak posobí ako maskovanie medzi listami a slnecnymi lucmi.
Druh je extremne plachy a tazko pozorovatelny -- pri krmeni je tichy a nehybny v korunach stromov, takze ho casto prezrieme aj skuseni pozorovatelia vtakov.
Najcastejsie je zaregistrovany sluchom, nie zrakom -- jeho prenikave "cureek" volanie za letu je jediny spolahlivy sposob detekcie v hustom tropickom lese.
Vyskytuje sa v nadmorskych vyskach od 150 do 1 700 m n. m., co je neobvykle siroky vyskovy rozsah pre druh z rodu Pyrilia.
Na rozdiel od vacsiny papagajov je o jeho biologii znamo velmi malo -- presna dieta, velkost znasky, doba inkubacie ani dlzka zivota nie su s istotou zdokumentovane.
Jeho areal zahrnuje tri krajiny (Panama, Kolumbia, Venezuela), pricom najvacsia populacia zije v Kolumbii v oblasti severnych And a udolia rieky Magdalena.
Nie. Amazonik zlatohlavy je divoky druh, ktory sa v zajati prakticky nechova. Je chraneny CITES (priloha II) a v krajinach povodu je prisne chraneny zakonom. Ak vas zaujimaju papagaje z rodu Pyrilia, zvazre amazonika zlatoliceho (Pyrilia barrabandi), ktory sa v europskej avarikulture obcas vyskytuje.
Vyskytuje sa od vychodnej Panamy cez severnu Kolumbiu az po severozapadnu Venezuelu (Sierra de Perija). Zije vo vlhkych a mokrych nizinnych az nizsich horskych lesoch vrartane lesnych okrajov v nadmorskej vyske 150 az 1 700 m n. m.
Presna dlzka zivota nie je znama. Na zaklade pribuznych druhov rodu Pyrilia sa odhaduje na 20-30 rokov, ale tento udaj nebol vedecky potvrdeny v terennych podmienkach.
O jeho diete je znamo malo. Prevazne sa zivi ovocim a plodmi tropickych stromov, semenami a kvetmi. Prilezitostne navstevuje okraje plantazi, kde konzumuje kukuricu a banany. Krmi sa vo vrcholcoch vysokych stromov, co stazuje pozorovanie.
IUCN ho hodnotí ako Near Threatened (takmer ohrozeny). Populacia sa odhaduje na 10 000 az 20 000 dospelych jedincov s klesajucim trendom. Hlavnou hrozbou je strata biotopu kvoli odlesnovaniu, historicky aj odchyt pre obchod.
Velmi nepravdepodobne. Druh sa v zoologickych zahradach prakticky nechova. Najlepsou moznostou je ekoturizmus v severnej Kolumbii alebo vychodnej Paname, kde ho mozno s trochou stastia zaslisnut ci pozorovat pri prelete nad lesom.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
