Hapalopsittaca — Amazóniky
Amazónik čiernokrídly
Hapalopsittaca melanotis
Dĺžka
24 cm
Váha
120 gramov
Dožitie
Neznámy
Hapalopsittaca — Amazóniky
Chov v zajatí:
Vzácny
Minimálna dĺžka voliéry:
Vnútorné voliéra 3 x 2 x 2 m
Hniezdna búdka:
25,4 cm x 25,4 cm x 61cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
N/a
Veľkosť krúžku:
N/a
Čas párenia:
Neznámy
Veľkosť znášky:
Neznámy
Doba inkubácie:
Neznámy
Čas do opustenia hniezda:
Neznámy
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
Neznámy
Biotop:
Našiel až v nadmorskej výške 1500-3500 m.n.m. vo vlhkom horskom lese v horných častiach subtropického až mierneho pásma.
Spôsob života:
Sociálny, videný v pároch alebo malých skupinách, občas vo veľkých kŕdľoch. Zdržuje sa predovšetkým v horných častiach stromov kde je ho ťažké odhaliť medzi listami.
Stav ohrozenia:
Neohrozený. Stav populácie je neznámy a stabilný
CITES medzinárodný:
CITES II
Amazónik čiernokrídly má pomerne tichý, kŕkavý hlas typický pre rod Hapalopsittaca. V porovnaní s väčšími juhoamerickými papagájmi (ary, amazóňany) je výrazne tichší. Hlasnejšie sa ozýva za svitania a pri vzrušení, keď vydá krátke, ostré volanie. V kŕdli komunikuje jemnými kontaktnými zvukmi.
Populácia amazónika čiernokrídleho nie je presne zmapovaná, no odhaduje sa na 6 600 až 67 000 dospelých jedincov. Trend je stabilný, no lokálne môže klesať kvôli odlesňovaniu andských lesov. IUCN ho hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený).
Samica kladie vajíčka do dutiny stromu alebo používa opustené hniezda iných vtákov. Hniezdo je vystlané drevným prachom.
Inkubujú obaja rodičia. Inkubačná doba je približne 24–28 dní podľa podmienok.
Mláďatá sa liahnú holé a slepé, postupne pokryté páperím. Obaja rodičia sa starajú o kŕmenie.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po približne 6–8 týždňoch. Detaily odchovu sú málo preskúmané kvôli vzácnosti druhu.
Rodičia ešte niekoľko týždňov dokrmujú mláďatá mimo hniezda. Presný priebeh osamostatnenia nie je dostatočne zdokumentovaný.
Amazónik čiernokrídly nie je druh vhodný na ochočovanie. V zajatí sa vyskytuje mimoriadne zriedkavo a nie sú známe prípady úspešného ručného odchovu pre účely spoločenského zvieraťa. Akékoľvek pokusy o domestikáciu by boli kontraproduktívne pre zachovanie druhu.
Tento druh nie je určený na chov ako domáci maznáčik. Je to divoko žijúci horský papagáj, ktorý vyžaduje špecifické podmienky andských yungas lesov.
Najlepší spôsob ako sa s týmto druhom stretnúť je ornitologická expedícia do peruánskych Ánd (Manu National Park) alebo bolívijských yungas.
Niekoľko európskych zoo drží tento druh — návšteva je ďalšia možnosť ako ho vidieť zblízka.
Ak vás zaujímajú juhoamerické papagáje podobnej veľkosti, zvážte amazónikov rodu Pionus, ktoré sú dostupnejšie a lepšie sa prispôsobujú zajatiu.
| Am. čiernokrídly | Am. Fuertesov | Am. čiernosluchý (Pionus) | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 24 cm | 24 cm | 27–28 cm | 30–33 cm |
| Váha | ~120 g | ~120 g | 200–260 g | 80–120 g |
| Dožitie | Neznámy | Neznámy | 25–40 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupný | Nedostupný | 300–600 € | 30–80 € |
| Povaha | Plachý, horský, sociálny | Kriticky ohrozený, extr. vzácny | Pokojný, stredne hlučný, priateľský | Priateľská, maznavá, píšťavá |
| Areál | Nedostupný — len zoo/chovné programy | Nedostupný — kriticky ohrozený druh | Zriedkavý v SR — dostupný v EU | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších |
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest, obzvlášť nebezpečná u horských druhov presadených do nížinatých podmienok s nedostatočným vetraním.
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. V zajatí je kľúčová karanténa nových vtákov a testovanie pred zaradením do chovného programu.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Povinné hlásenie veterinárovi.
Príznaky: Chudnutie, hnačka, nestrávené zrná v truse, apatia
Divoko chytené vtáky môžu mať vnútorné parazity (škrkavky, pásomnice). Pravidelná deparazitácia je nevyhnutná u nových jedincov.
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, vytrhávanie peria, agresivita
Horské druhy sú obzvlášť citlivé na zmenu prostredia. Presun z vysokých nadmorských výšok (2000–3500 m) do nížin spôsobuje výrazný stres.
Príznaky: Chudnutie pri normálnej chuti do jedla, nestrávené zrná, zvracanie
Kvasinkové ochorenie žalúdka. Liečba: antimykotiká (amfotericín B). U dovážaných vtákov obzvlášť dôležitá diagnostika.
Amazónik čiernokrídly sa živí prevažne bobulami imela rodu Gaiadendron — tým pomáha šíriť túto poloparazitickú rastlinu po andských lesoch a plní dôležitú ekologickú úlohu.
Existujú dva poddruhy s oddelenými areálmi: H. m. melanotis v bolívijských yungas (1500–2500 m) a H. m. peruviana vo východných peruánskych Andách (2800–3400 m).
Rod Hapalopsittaca obsahuje len 3 druhy — všetky sú endemitmi juhoamerických Ánd a patria medzi najmenej prebádané papagáje na svete.
V angličtine sa druh nazýva aj „Black-eared Parrot" (čiernoušný papagáj) podľa výrazných čiernych škvŕn v oblasti uší, ktoré sú jeho najcharakteristickejším znakom.
Druh vedecky opísal v roku 1847 francúzsky ornitológ Frédéric de Lafresnaye, ktorý ho pôvodne zaradil do rodu Pionus. Do rodu Hapalopsittaca bol preradený až neskôr.
Vo vysokých častiach Manu National Park v Peru je amazónik čiernokrídly jedným z najčastejšie pozorovaných papagájov — v hustých andských lesoch ho je však ťažké objaviť medzi listami.
Nie, tento druh nie je vhodný na chov v domácnosti. Je to vzácny horský papagáj z andských yungas lesov, ktorý sa v zajatí prakticky nevyskytuje. Pre domáci chov zvážte prístupnejšie juhoamerické druhy ako pyrury, pionusy alebo amazóňany.
Vyskytuje sa vo vlhkých horských lesoch (yungas) východných svahov Ánd v Peru a Bolívii, v nadmorských výškach 1500 až 3500 m. Preferuje hornú časť subtropického až mierneho pásma s plodiacimi stromami.
Má dva poddruhy: Hapalopsittaca melanotis melanotis v bolívijských yungas (1500–2500 m) a H. m. peruviana vo východných peruánskych Andách (2800–3400 m). Poddruhy sú geograficky oddelené.
Prevažne ovocím a bobuľami — hlavnou zložkou stravy sú bobule imela rodu Gaiadendron. Doplnkovo sa živí semenami, kvetmi a púčikmi horských stromov. Potravu hľadá v korunách stromov, kde ho je ťažké spozorovať.
Podľa IUCN je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený). Populácia sa odhaduje na 6 600 až 67 000 jedincov a trend je stabilný. Hlavnou hrozbou je odlesňovanie andských lesov pre poľnohospodárstvo.
Najlepšie miesta na pozorovanie sú Manu National Park v Peru a cesta Yungas Road v Bolívii. V Európe ho drží niekoľko zoologických záhrad. V bežnom obchode s papagájmi sa nevyskytuje.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg)
.jpg.webp)
