Nannopsittaca — Tepui
Tepui modrolohlavý
Nannopittaca dachillae
Dĺžka
:
Váha
Nie je k dispozícií
Dožitie
Nie je k dispozícií
Nannopsittaca — Tepui
Chov v zajatí:
Nenašiel sa v oblasti vtáctva.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Možno júl-september
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené až do 300 metrov n.m. v nížinných lesoch v blízkosti riek a tokov a bambusových hájoch.
Spôsob života:
Sociálne a aktívne. Tvoria kŕdle až 12 jedincov.
Stav ohrozenia:
Blízo stavu ohrozenia. Na svete zostáva asi 10 000 jedincov. Dôvody tohto stavu sú ťažba ropy, dreva a následný ľudský zásah.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Tepui modrohlavy je pomerne tichy papagajik. Jeho hlas je jemny a nenaspadny — v hustom amazonskom lese je casto skrr pocutelny, nez viditelny. Hlasnejsie sa ozyva pri prelete v krdle alebo pri pristani na hlinenych lizoch.
Populacia tepuiho modrohlavho je mala a klesajuca. Druh je viazany na nizinne lesy pozdlz riek v zapadnej Amazonii (juhovychodni Peru a severozapadna Bolivia). Hlavnymi hrozbami su tazba dreva, ropy, rozsirenie polnohospodarstva a strata biotopu — najma bambusovych haiov rodu Guadua, ktore su pre tento druh klucovym zdrojom potravy.
Presny pocet vajicok nie je dokumentovany. Na zaklade pribuzneho druhu N. panychlora sa odhaduje 4-5 bielych vajicok.
Presna doba inkubacie nie je znama. Odhaduje sa na zaklade pribuznych druhov rodu Nannopsittaca.
Mladata sa liahnu sliepe a nahe. Dalsi vyvoj v hniezde nie je detailne popisany.
Doba pobytu mladat v hniezde nie je presne znama. Odhaduje sa podla analogie s pribuznym tepuim zelenym.
Po opusteni hniezda su este dokrmovane rodicmi. Pohlavna dospelost nastupuje pravdepodobne v 10-12 mesiacoch.
Tepui modrohlavy sa v zajati prakticky nechova, preto neexistuju skusenosti s jeho ochocovanim. Je to divoky druh viazany na specificke biotopy Amazonie a nie je urceny na chov v domacnosti.
Jedina realisticka moznost kontaktu s tymto druhom je pozorovanie v prirode — najlepsie na hlinenych lizoch v Narodnom parku Manu (Peru).
Specializovane ornitologicke zajazdy do juhovychodneho Peru ponukaju moznost vidiet tento druh v jeho prirodzenom prostredi.
Najlepsie, co mozete pre tento druh urobit, je podpora ochranny programov — World Parrot Trust a BirdLife International aktivne chrannia jeho biotop.
| Tepui modrohlavy | Tepui zeleny | Forpus vrabci | Forpus sivokridly | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 12-14 cm | 13-14 cm | 12 cm | 12-13 cm |
| Váha | 38-46 g | 42-52 g | 20-28 g | 28-36 g |
| Dožitie | Nezname | Nezname | 15-25 r. | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny | Nedostupny | 30-100 EUR | 40-120 EUR |
| Povaha | Plochy, ostrazity, socialny | Plochy, horsky druh, tichy | Spolocensky, tichy, hravy | Odvazny, teritorialny, tichy |
| Areál | Nedostupny — nechova sa v zajati | Nedostupny — nechova sa v zajati | Dostupny u specializovanych chovatelov | Bezny — najcastejsi forpus v SR/CZ |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti
Virusove ochorenie postihujuce vsetkych papagajov. U divokych populacii tepuiho modrohlavcho nie je dokumentovane, ale predstavuje potencialnu hrozbu.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka. U divokych populacii papagajov v Amazonii je dokumentovane, moze sa sirit kontaktom na hlinenych lizoch.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plisnova infekcia dychacich ciest. Vlhke prostredie Amazonie moze predisponovat k tejto chorobe, najma u oslabecnych jedincov.
Príznaky: Chudnutie, hnacka, nafuknute perie, znizena aktivita
Bezny problem divokych vtakov v tropickych lesoch. Predpoklada sa vyssi vyskyt kvoli kontaktu na spolocnych hlinenych lizoch.
Príznaky: Znizena kondicia, stres, neuspesne hniezdenie
Najvacsia hrozba pre druh — tazba dreva a ropy, rozsirenie polnohospodarstva niccia nizinne lesy a bambusove haje, na ktorych je druh existencne zavisly.
Tepui modrohlavy bol objaveny a vedecky opisany az v roku 1991 — je to jeden z poslednych druhov papagajov, ktore boli objavene v 20. storoci.
Nazov druhu "dachilleae" pocti Barbaru D'Achille, peruansko-taliansku environmentalnu novinarku, ktora bola v roku 1989 zavrazdena pri reportazi o ilegalom obchode s kokkou v oblasti Manu.
Kazdy den travi priblizne 30 minut na hlinenych lizoch (clay licks), kde konzumuje mineraly a neutralizuje toxiny z potravy — toto spravanie je typicke pre papagaje Amazonie.
Je uzko specializovany na semena bambusu rodu Guadua — ked bambus nekvitne alebo nesemeni, presunuje sa na alternativne zdroje potravy ako plody Cecropia a Coussapoa.
Patri do rodu Nannopsittaca, ktory obsahuje len 2 druhy — tepui modrohlavy a tepui zeleny (N. panychlora). Latinsky nazov rodu znamena "trpasliici papagajik".
Oblast jeho vyskytu (extent of occurrence) je odhadovana na 474 000 km2, ale skutocne obyvany biotop je ovela mensi — viaze sa len na nizinne riecne lesy s bambusovymi hajmi.
Nie, rozhodne nie. Tepui modrohlavy sa v zajati prakticky nechova a nie je dostupny na trhu. Je to divoky druh viazany na specificke biotopy Amazonie. Ak hladate maleho papagajika, zvazyte forpusa vrabcieho alebo forpusa sivokridleho.
Ma male a fragmentovane arealy vyskytu viazane na nizinne riecne lesy s bambusovymi hajmi v juhovychodnom Peru a severozapadnej Bolivii. Tazba dreva, ropy a rozsirenie polnohospodarstva niccia jeho biotop. Populacia sa odhaduje na 2 500 — 10 000 dospelych jedincov s klesajucim trendom.
Najlepsie miesta su Narodny park Manu a Rezervacia Tambopata v juhovychodnom Peru. Specializovane ornitologicke zajazdy ponukaju moznost pozorovat ho na hlinenych lizoch, kde sa kazde rano zhromazduje.
Hlavnou zlozkou potravy su semena bambusu rodu Guadua, doplnene plodmi stromov Cecropia a Coussapoa, semenami epifytickych kaktusov (Rhipsalis) a kvetmi. Pravidelne navstevuje hlinene lizy, kde prijima mineraly.
Tepui modrohlavy (N. dachilleae) ma modre celo a temeno, zije v nizinnych lesoch Amazonie (Peru, Bolivia) a bol opisany az v 1991. Tepui zeleny (N. panychlora) je cisto zeleny, zije v horskych lesoch And (Venezuela, Kolumbia, Ekvador, Peru) a bol opisany uz v 1862.
IUCN ho klasifikuje ako Near Threatened (blizko ohrozenia). Populacia klesa kvoli strate biotopu. Hlavnymi hrozbami su tazba dreva a ropy, rozsirenie polnohospodarstva a fragmentacia nizinnych lesov. Ochrana jeho biotopu je klucova.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
