Agapornis
Chov v zajatí:
Do Európy doteraz nebol nikdy dovezený, akékoľvek pokusy udržať ho pri živote v zajatí zlyhali. Príčinou je jednak stres odchytených vtákov, ale aj potravinové závislosti na semenách a čerstvých figách, ktoré rastú výhradne v jeho domovine.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Jún
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Našiel až 1800 m.n.m. Inak žije v nížinných dažďových pralesoch, v primárnom aj sekundárnom lese a občas v kultivovaných oblastiach.
Spôsob života:
Pobyty v korunách stromov, kde je veľmi ťažké zistiť ich prítomnosť. Všeobecne ich možno vidieť v malých kŕdľov 20 alebo viac vtákov.
Stav ohrozenia:
Neohrozený
CITES medzinárodný:
CITES II
CITES EU:
CITES B
Agapornis zelenohlavy vydava vysoke, diskordantne zvuky opisovane ako "sri-lee". V krdle je pomerne hlucny — skupiny 20 a viac vtakov neustale stebotu. Individualny vtak je vsak pomerne tichy, ozyva sa hlavne pri lete medzi stromami a pri kontakte s partnerom.
Agapornis zelenohlavy sa v zajati nechova a ochocovanie nie je mozne. Vsetky importovane jedince stresovali a uhynuli v priebehu kratkeho casu. Tento druh nie je vhodny kandidat na domaci chov — zaujemcom o agapornisy odporucame druhy, ktore sa v zajati daria (ruzovohrdly, Fischerov, skraboskovy).
Tento druh sa v zajati nechova. Vsetky historicke pokusy o dovoz a udrzanie pri zivote zlyhali kvoli extremnej potravinovej specializacii na cerstvé figy.
Pre zaujemcov o ochocene agapornisy odporucame ruzovohrdleho (Agapornis roseicollis) — najlahsie sa ochocuje, toleruje manipulaciu a je bezne dostupny v SR/CZ.
| Ag. zelenohlavy | Ag. ruzovohrdly | Ag. Fischerov | Ag. etiopsky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13 cm | 15–18 cm | 14–15 cm | 16–17 cm |
| Váha | 39–41 g | 46–63 g | 42–58 g | 40–55 g |
| Dožitie | 10–15 r. | 12–15 r. | 12–15 r. | 15–20 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●○○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny | 20–60 € | 25–50 € | 80–150 € |
| Povaha | Divoky, korunovy, figovy specialista | Vybusny, sebavedomý, hravy | Zvedavy, spolocensky, vesely | Tichy, plachy, aktivny lezec |
| Areál | Nechova sa v zajati — nie je v predaji | Bezny — najrozsírenejsi agapornis v SR | Bezny — druhy najcastejsi agapornis v SR | Vzacny — tazsie dostupny, specializovani chovatelia |
Príznaky: Apatia, odmietanie potravy, nafuknute perie, rychly uhyn
Hlavna pricina uhynu pri pokusoch o chov v zajati. Odchyteny divokych vtakov sposobuje fatalny stres.
Príznaky: Chudnutie, strata energie, degradacia peria, zlyhanie organov
Bez pristupuk figovym semienam a dreni (Ficus spp.) vtak nedokaze absorbovat potrebne ziviny. Ziadna nahradka sa dosial neosvedcila.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie. V divocine zaznamene u viacerych populacii agapornisov.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Riziko sa zvysuje pri nevhodnom ustajneni v zajati.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka. Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Agapornis zelenohlavy je jediny agapornis, ktoreho sa nikdy nepodarilo uspesne chovat v zajati — vsetky pokusy zlyhali kvoli jeho zavislosti na cerstych figach.
Zije vylucne v korunách tropickych pralesov, kde je takmer nemozne ho spozorovat — jeho zelene sfarbenie ho dokonale maskuje medzi listami.
V krdle sa pohybuje skupiny 20 az viac vtakov, ktore za usvitu spolocne lietaju k olejovym palmam za potravou.
Ma tri poddruhy, ktore sa lisia farbou goliera na krku: zlty (A. s. swindernianus), oranzovy (A. s. zenkeri) a cerveny (A. s. emini).
Bol opisany uz v roku 1820 nemeckym zoologom Heinrichom Kuhlom, no dodnes zostava najmenej prebadanym agapornisom.
Na rozdiel od vacsiny agapornisov nema vyrazny ocny kruh — jeho oci su jednoduche, zlte, bez bieleho kruhu.
Jeho zobak je tmavo cierny, co je medzi agapornismi neobvykle — vacsina druhov ma cerveny alebo oranzovy zobak.
Napriek tomu, ze sa nechova v zajati, je zaradeny do CITES II — medzinarodny obchod s nim je regulovany.
Jeho strava je takmer uplne zavisla na cerstych semenach a dreni divokych fig (Ficus spp.), ktore rastu len v tropickych pralesoch Afriky. Vsetky pokusy o nahradenie inými figovymi druhmi alebo inou potravou zlyhali — vtaky odmietaju jest a uhynu v priebehu tyzdnov az mesiacov.
Nie. Tento druh nie je v predaji nikde na svete. Do Europy nebol nikdy uspesne dovezeny. Ak narazite na takuto ponuku, pravdepodobne ide o zamenu s inym druhom agapornisa. Pre domaci chov odporucame ruzovohrdleho, Fischerovho alebo skraboskovho.
V divocine sa odhaduje dlzka zivota na 10 az 15 rokov, no presne udaje chybaju, pretoze tento druh je extremne tazke sledovat v hustych korunách tropickeho pralesa. V zajati prezil len kratke obdobie (tyzdne az mesiace).
Obýva nizinne tropicke dazďove pralesy západnej a strednej Afriky — od Liberie a Pobrezia Slonoviny cez Ghanu, Kamerun, Gabon az po Kongo a Ugandu. Zije prevazne v korunách stromov do nadmorskej vysky 700 m, vynimocne az 1 800 m.
Je jediny agapornis s ciernym zobákom (ostatne druhy maju cerveny alebo oranzovy). Ma cierny golier na krku, ktory mu dal meno. Ako jediny z rodu je uplne nezávislý na cloveku — nikdy sa ho nepodarilo domestikovat ani udrzat v zajati.
Podla IUCN je hodnoteny ako "Neohrozeny" (Least Concern). Jeho populacie su v divocine stabilne. Hlavnym rizikom je vsak vyrub tropickych pralesov, ktore su jeho jediny biotop.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: