Aratinga
Chov v zajatí:
Zriedkavé v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
2 m
Hniezdna búdka:
20,3 cm x 20,3 cm x 35,5 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
10 CO
Veľkosť krúžku:
5,5 mm
Čas párenia:
n/a
Veľkosť znášky:
4-6 vajíčok
Doba inkubácie:
25 dní
Čas do opustenia hniezda:
7 týždňov
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Vo svojej domovine obýva tento papagáj krajiny stepného rázu, porastené divokým krovím, húštinou a kaktusmi.
Spôsob života:
Aratinga kaktusový môže byť na prvý pohľad zamenený s Aratinga hnedohrdlým subsp. aeruginosa. Hlavným znakom pre rozlíšenie týchto druhov je sfarbenie zobáka, ktorý je u Aratinga kaktusového sfarbený rohové, u subsp. A. p. Aeruginosa šedohnedoe. Tento aratinga sa potuluje sa krajom v kŕdľoch, hlasné kričí a je pomerne plachý. Sú to typické vnútrozemské vtáky, ktoré zbadáme najčastejšie v ostnatých krovinách a kaktusoch. Živí sa bobuľami a plody rôznych krovín a kaktusu, mladými výhonkami konáre a inou rastlinnou potravou. Rozmery vajíčka 25,4 (25,2 - 25,5) x 19,6 (19,5 - 19,7) mm.
Stav ohrozenia:
CITES II
CITES EU:
CITES B
Aratinga kaktusova vydava ostre, pisklave volania typicke pre rod Eupsittula. V divocine je hlucna — krdel sa ozva ostrym krikom pri prelete nad krajinou. V zajati je hlasnejsia rano a vecer, cez den je relativne pokojnejsia.
Samica znasa 4–6 bielych vajicok do dutiny stromu alebo do budky. Znaska prebieha od februara do maja.
Inkubuje prevazne samica, samec ju krmi a strazi hniezdo. Oba rodicia sa mozu striedat.
Mladata sa liahnu hole a slepe, pokryte riedkym bielym paperim.
Mladata opustaju hniezdo vo veku priblizne 7 tyzdnov. Rodicia ich krmia este niekolko tyzdnov po opusteni hniezda.
Mladata su plne samostatne vo veku 10–12 tyzdnov. Pohlavnu dospelosť dosahuju v 1–2 rokoch.
Aratinga kaktusova je v prirode plachy a ostrazity druh. V zajati si buduje vazbu na cloveka pomaly a vyzaduje trpezlivy, pravidelny kontakt. Rucne odchovane mlade je vyrazne krotkejsie, ale aj tak nikdy nedosahne uroven maznavosti pyrury zelenolicej alebo korele.
Nechajte vtaka v pokoji v novej voliere. Hovorte na neho tichym hlasom, sedavajte v jeho blizkosti. Nenutte kontakt.
Ponukajte oblubene jedlo (kusky figov, proso) cez mriezu. Nechajte vtaka priblizit sa k vam — nikdy nenahrmujte.
Pomaly vkladajte ruku s pochutkou do voliery. Nehybte sa, kym si nezacne brat jedlo z dlane. Opakujte denne.
Ked berie jedlo z ruky, jemne priblizite prst k hrudniku. Prikaz "hop" + jemny tlak. Odmente pochutkou.
| Ar. kaktusova | Ar. modrocela | Ar. zlata | Pyrura zelenolica | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25 cm | 33–37 cm | 30 cm | 26 cm |
| Váha | 75–90 g | 140–190 g | 100–120 g | 60–80 g |
| Dožitie | 15–25 r. | 20–30 r. | 20–30 r. | 20–30 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●●○ | ●●●●● | ●●○○○ |
| Stav IUCN | 200–500 € | 80–200 € | 200–600 € | 50–200 € |
| Povaha | Placha, aktivna, krdlova | Zvedava, spolocenska | Hlucna, mazliva, zlta | Ticha, mazliva, hrava |
| Areál | Extremne vzacna v EU | Dostupna u chovatelov | Dostupna, oblubena | Velmi bezna v SR/CZ |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov PCR testom pred zaradenim do chovu.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, sipot
Plesnova infekcia dychacich ciest. Prevencia: suche a vetrane prostredie, cista podstielka.
Príznaky: Chudnutie pri normalnej chuti do jedla, nestravene zrna v truse, zvracanie
Kvasinkove ochorenie zaludka. Liecba: antimykotika (amfotericin B).
Príznaky: Hnacka, chudnutie, znizena vitalita, tucne perie okolo kloaky
Hlavne u divoko chytenych alebo vonkajsich chovov. Prevencia: pravidelne vysetrenie trusu 2x rocne.
Príznaky: Rozziarene krídla, otvoreny zobak, tazke dychanie, apatia
Hoci pochadzaju z tropu, v zajati bez moznosti ukrytu moze dojs k prehriatiu. Vzdy zabezpecit tien a cerstvy vzduch.
Aratinga kaktusova je jediny papagaj, ktory zije takmer vylucne v biome caatinga — jednom z najbardziej ohrozenych ekosystemov Brazilie.
V divocine sa zivi prevazne plodmi stlpcovitych kaktusov Cereus jamacaru, ktore dorastaju az do vysky 10 metrov.
Povodne bola zaradena do rodu Aratinga, no v roku 2013 bola na zaklade genetickych analyzov presunuta do rodu Eupsittula.
Na brazilskom vidieku je povazovana za skodcu kukuricnych a cirokových poli — krdne napadaju urodu, co vedia k konfliktom s farmármi.
Medzinarodny obchod s divoko chytenymi jedincami je zastaveny od roku 1997, co vyrazne znizilo tlak na divoke populacie.
V Europe je jednym z najzriedkavejsich chovanych papagajov rodu Eupsittula — vacsina chovatelov pozna len pribuznu aratingu modrocelu.
Nie je typickym domacim mazlicekom. Je to plachy, krdlovy druh, ktory je v Europe extremne zriedkavy. Pre bezneho chovatela su vhodnejsie pribuzne druhy ako pyrura zelenolica alebo korela chocholata.
Je extremne tazko dostupna. Jedina realisticka moznost su specializovani chovatelia v zapadnej Europe (Nemecko, Holandsko, Belgicko). Medzinarodny obchod s divokymi jedincami je zastaveny od roku 1997.
V zajati sa doziva 15–25 rokov, v idealnych podmienkach az 30 rokov. V divocine je dlzka zivota kratsia kvoli predatorom a podmienkam prostredia.
V divocine sa zivi prevazne plodmi kaktusov (Cereus jamacaru), figami, semenami, bobulami a kvetmi. V zajati ponukajte zmesi pre konury doplnene cerstvym ovocim (figy, hrusky, jablka), zeleninou a klicenymi semenami.
Je stredne hlucna — v porovnani s arami ci kakadu je tichsia, ale v porovnani s pyrurou zelenolicou ci korelou je hlasnejsia. V byte moze rusit susedov ostrym rannym a vecernym volanim.
Oba druhy patria do rodu Eupsittula a su si pribuzne. Aratinga kaktusova (E. cactorum) je mensia (25 cm), zije v caatinge a ma rohovy zobak. Aratinga modrocela (E. acuticaudata) je vacsia (37 cm), rozsirenejsia a ma tmavosedy zobak. Modrocela je v chove vyrazne dostupnejsia.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: