Charmosyna — Lori
Hlasovy prejav Charmozina diademoveho nebol nikdy zaznamenany ani opisany. Na zaklade pribuznych druhov rodu Charmosyna (C. pulchella, C. papou, C. josefinae) mozno predpokladat, ze vydaval jemne pisklave kontaktne hlasy a tiche cvrlikanie typicke pre male lori druhy. Druhy rodu Charmosyna su vseobecne tichsie nez vacsie lori (Lorius, Trichoglossus).
Charmozin diademovy je klasifikovany IUCN ako Critically Endangered (Possibly Extinct). Posledny potvrdeny zaznam pochadza z roku 1913 — odvtedy existuju len neoverene hlasenia (1950, 1976). Cielene expedicie v roku 1998 druh nenasli. Hlavnymi pricnami upadku boli nicenie nizinnych poloopadavych lesov (klucovy biotop), zavlecene predatory (potkany, mucky) a mozne aviarne choroby (malaria).
Na zaklade pribuznych druhov rodu Charmosyna — kladenie 2 bielych vajicok do dutiny stromu.
Odhad na zaklade C. papou a C. pulchella. Inkubuje prevazne samica.
Na zaklade odchovu pribuznych druhov v zoologickych zahradach.
Male druhy rodu Charmosyna dospievaju relativne rychlo.
Charmozin diademovy nikdy nebol chovany v ludskej starostlivosti. Dva jedine zname exemplare boli preparovane muzealnych vzorky z roku 1859. O spravani v zajati neexistuju ziadne zaznamy. Pribuzne druhy rodu Charmosyna (napr. C. papou, C. pulchella) su v zajati plache a narocne na chov, vyzadujuce specializovanu nektarovu dietu a specificke podmienky.
| Charmozin diademovy | Charmozin krasny | Charmozin modrocelý | Charmozin papuansky | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 19 cm | 15 cm | 17 cm | 36-42 cm |
| Váha | nezname | 25-35 g | 25-30 g | 160-260 g |
| Dožitie | nezname | 15-20 rokov | nezname | 20-30 rokov |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | nedostupny | 300-800 EUR | nedostupny | 500-1 500 EUR |
| Povaha | CR (PE) — mozno vyhynuty | Nektarivor, cerveno-zeleny | CR — endemit ostrova Buru | Najvacsi Charmosyna, dlhy chvost |
| Areál | CR | LC | CR | LC |
Príznaky: Apatia, strata chuti do jedla, anemie, dychavicnost
Predpoklada sa, ze aviarna malaria prenesena zavlecenymi komarmi mohla byt jednou z hlavnych pricin upadku C. diadema. Ostrovne druhy papagajov bez predchadzajucej expozicie su obzvlast nachylne — podobna situacia zdecimovala vtactvo na Havaji.
Príznaky: Deformacie zobaku a pier, strata peria, imunodeficiencia
Cirkovirus ohrozuje vsetky papagaje. U izolovanej ostrovnej populacie bez imunity mohol mat devastujuci ucinok. Tento faktor je teoreticky — neexistuju priame doklady pre C. diadema.
Príznaky: Vytok z nosa, hnacea, apatia, nafuknute perie
Bakterialna infekcia prenosna na ludi (zoonoza). Teoreticke riziko pre malu izololvanu populaciu — zavedenie choroby by mohlo zlikvidovat poslednych jedincov.
Charmozin diademovy je znamy len z dvoch muzealnych exemplarov zozbieranych pred rokom 1860 — obidva su samice. Samec tohto druhu nikdy nebol vedecky opisany a jeho sfarbenie zostava uplyine nezname.
Posledny potvrdeny zaznam pochadza z roku 1913, ked bol jeden jedince zostrelenya na severe Grande Terre. Odvtedy existuju len neoverene hlasenia z rokov 1950 a 1976.
Nova Kaledonia je francuzske zamorske uzemie v juhozapadnom Tichomori — izololvany ostrov s obrovskou mierou endemizmu. Asi 80 % rastlin a 44 % vtakov sa vyskytuje len tu.
V roku 1998 bola organizovana cielena expedicia na hladanie tohto druhu v potencialnych biotopoch Novej Kaledonie — bez uspechu. Rod Charmosyna je vsak notoricke tazko detekovatelny, pretoze tieto male zelene papagaje su tiché, nomadne a zdrzuju sa vysoko v korunach stromov.
Meno "diadema" (diadem, korunka) odkazuje na napadnu modro-fialovu farbu temena samice, ktora pripomina kralovsky diadem.
Taxonomia tohto druhu je komplikovana — niektore autority ho radia do rodu Vini (ako Vini diadema), ine ho ponechavaju v rode Charmosyna. Geneticke analyzy neboli mozne kvoli veku a stavu muzealnych exemplarov.
Ak C. diadema este preziva, bol by jednym z najvzacnejsich vtakov na svete. Jeho znovuobjavenie by bolo porovnatelne s nálezom nocoviaka (Rhynochetos jubatus) — dalsiehho endemita Novej Kaledonie, ktory bol tiez povazovany za vyhynuteho.
IUCN ho klasifikuje ako Critically Endangered (Possibly Extinct). Posledny potvrdeny zaznam je z roku 1913. Neoverene hlasenia z rokov 1950 a 1976 naznacuju, ze mozno prezival dlhsie, ale cielene expedicie v roku 1998 ho nenasli. Druh nie je formalne vyhlaseny za vyhynuty, pretoze male lori druhy rodu Charmosyna su notoricky tazko detekovatelne — su tiché, zelene a zdrzuju sa v korunach stromov v nedostupnych oblastiach.
Kombinacia faktorov: (1) rozsiahle nicenie nizinnych poloopadavych lesov — klucoveho biotopu s kvetmi Erythrina, (2) zavlecene predatory (potkany Rattus rattus, mucky) loviace dospele vtaky, vajcka a mladata v dutinach, (3) mozne aviarne choroby (malaria) prenesene zavlecenymi komarmi. Ostrovne druhy bez predchadzajucej expozicie su obzvlast zranitelne.
Znamy je len popis samice — celkovo zelena s modro-fialovym temenom (diadem), zltkastou tvarou a krkom, modrou na kridlach a stehnach. Chvost zeleny s modrou a cervenou, konce pier zlte. Zobak oranzovy. Velkost 19 cm. Samec nikdy nebol vedecky opisany — jeho sfarbenie zostava uplyne nezname.
Nie. Tento druh nikdy nebol chovany v zajati a nie je k dispozicii. Akykolvek obchod by bol prisne ilegalny (CITES II, francuzska legislativa). Ak vas zaujimaju male nektarove lori, v europskych chovoch sa ojedinele vyskytuju Charmozin krasny (C. pulchella) alebo Charmozin papuansky (C. papou).
Existuju len dva znamy muzealnych exemplare, obidva samice, zozbierane pred rokom 1860 na Novej Kaledonii. Jeden je ulozeny v Prirodovedeckom muzeu v Parizi (MNHN), druhy v muzeu v Janove (Museo Civico di Storia Naturale di Genova).
Ano, viacero. Charmozin modrocelý (C. toxopei) z ostrova Buru je tiez Critically Endangered. Charmozin Wilhelmin (C. wilhelminae) z Novej Guiney je Vulnerable. Cely rod Charmosyna je ohrozeny stratou biotopu a zavlecenymi predatormi na tropickych ostrovoch Melanézie a Polynézie.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: