Nestor
Chov v zajatí:
vzácny
Minimálna dĺžka voliéry:
5 metrov
Hniezdna búdka:
Veľký dutý kmeň stromu.
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Júla do januára
Veľkosť znášky:
3 až 4 vajíčka
Doba inkubácie:
28 dní
Čas do opustenia hniezda:
Asi 10 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Pôvodné lesy v strmých bočných údoliach hlavne od 600-3000 m.n.m.. Tiež sa našiel okolo ľudských sídiel. Často sa pohybuje i na snehu. V dobe hniezdenia zostupuje do nižších polôh okolo 800 až 1 300 metrov.
Spôsob života:
Väčšinu času trávi v skupinách približne 30 až 40 jedincov. V týchto skupinách existuje prísna a dosť zložitá hierarchia nadradenosti a podradenosti. Nemusí být vždy nutne lineárna. Môže sa stať, že niektorý mladší jedinec je nadradený staršiemu. Tým je sa v prírode stretávajú s nepriaznivými podmienkami, často sú nútení pri hľadaní potravy preskúmavať nové oblasti. Za potravou putujú v celých skupinách. Možno ich potom nájsť napríklad v okrajových častiach miest na parkoviskách, táboriskách a pod. Aktívny v ranných a neskorých popoludňajších hodinách.
Stav ohrozenia:
Ohrozený. Stav populácie sa odhaduje na 3300 jedincov. Zavedenie iných živočíchov ako sú kačice, mačky a iné výrazne ohrozilo a zdecimovalo ich populáciu.
CITES medzinárodný:
Dodatok II
Kea má hlasitý, prenikavý hlas, ktorý sa nesie cez horské údolia. Najcharakteristickejšie volanie je dlhé, zostupné „kee-ee-aa-aa", podľa ktorého dostal aj meno (z jazyka Maoriov). Výskumníci identifikovali 7 rôznych typov volaní — dva tiché a päť hlasitých.
Populácia kea dramaticky klesla v 20. storočí v dôsledku prenasledovania farmármi (odstreľovanie za poškodzovanie oviec), introdukovaných predátorov (stoky, mačky, potkany) a otravy olovom zo striech budov. Od roku 1986 je kea zákonom chránený.
Samice znášajú biele vajíčka do hniezd v podzemných dutinách, pod koreňmi stromov alebo v skalných štrbinách. Hniezdo vystlané rastlinným materiálom.
Inkubuje výhradne samica. Samec ju kŕmi regurgitáciou a stráži hniezdo.
Mláďatá sa liahnu pokryté bielym páperím, sú slepé a úplne závislé na rodičoch.
Mimoriadne dlhé obdobie v hniezde. Samica kŕmi mláďatá, samec zásobuje samicu. Mortalita mláďat je vysoká — menej ako 40 % prežije prvý rok.
Po opustení hniezda sa mláďatá pripojia k skupinám mladých kea a postupne sa učia hľadať potravu a riešiť problémy.
Kea je divoký a zákonom chránený druh, ktorý nie je určený na ochočenie. Hoci je prirodzene zvedavý a priblíži sa k ľuďom, nie je to domestikovaný papagáj. Privátny chov kea je na Novom Zélande aj vo väčšine krajín sveta zakázaný. V zoologických záhradách si kea vytvárajú vzťah s ošetrovateľmi, ale stále ide o divoké zvieratá s nepredvídateľným správaním.
Najlepší spôsob, ako zažiť kea, je návšteva Južného ostrova Nového Zélandu — Arthur's Pass, Fiordland alebo Milford Sound. Kea sami pristúpia k návštevníkom.
V Európe možno kea vidieť v niekoľkých ZOO — napríklad Schönbrunn (Viedeň), ZOO Praha, Wuppertal. V NZ prevádzkuje Kea Conservation Trust záchranné programy.
Pri stretnutí s kea v divočine ho nikdy nekŕmte ľudskou potravou a nedotýkajte sa ho. Zabezpečte si batožinu — kea dokáže otvoriť zipsy a rozložiť batohy.
Kea je chránený a ohrozený druh, ktorý nie je dostupný na komerčný predaj. Privátny chov je vo väčšine krajín zakázaný. Kea sa chovajú výhradne v akreditovaných zoologických záhradách v rámci medzinárodných záchranných programov (EEP/SSP).
| Kea | Kaka | Norfolk kaka | Kakapo | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 46–50 cm | 45 cm | ~38 cm | 58–64 cm |
| Váha | 800–1 000 g | 400–560 g | ~400 g | 2–4 kg |
| Dožitie | 30–50 rokov | 20–25 rokov | Neznámy | 40–80+ rokov |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●●○ |
| Cena (SK) | Nie je na predaj | Nie je na predaj | Vyhynutý | Nie je na predaj |
| Povaha | Zvedavý, hravý, deštruktívny | Spoločenský, lesný | Krotký, dôverčivý | Pokojný, nočný, nelietavý |
| Dostupnosť v SR | EN — Ohrozený | EN — Ohrozený | EX — Vyhynutý (1851) | CR — Kriticky ohrozený |
Príznaky: Ataxia, kŕče, ochrnutie krídel, zvracanie, apatia, smrť
Najčastejšia príčina úhynu kea v blízkosti ľudských sídiel. Kea žujú olovené klince a oplechovanie striech horských chát. DOC aktívne vymieňa olovené materiály za bezpečné alternatívy.
Príznaky: Úhyn dospelých jedincov a mláďat v hniezdach
Stoky sú najvážnejším introdukovaným predátorom kea. Napádajú hniezda v podzemných dutinách a zabíjajú samice počas inkubácie.
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka, imunosupresia
Cirkulovírus zistený u niektorých divokých populácií kea. Nevyliečiteľné, prevencia spočíva v monitoringu populácií.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, apatia, strata hmotnosti
Plesňová infekcia dýchacích ciest. V zajatí (ZOO) bežnejšia ako v divočine kvôli suboptimálnym podmienkam.
Príznaky: Traumatické poranenia, zlomeniny, úhyn
Kea sa často zdržiavajú na parkoviskách a cestách, kde sú zranení autami. Vodiči v horských oblastiach by mali jazdiť obozretne.
Príznaky: Kŕče, srdcové zlyhanie, smrť
Jed používaný na kontrolu posumov a stokov na NZ. Napriek opatreniam sa kea príležitostne otrávia. DOC vyvíja technológie na ochranu kea pri operáciách 1080.
Kea je jediný alpínsky papagáj na svete — žije vo výškach 600 až 3 000 m n. m. v Južných Alpách Nového Zélandu, kde teploty klesajú pod -10 °C.
V roku 2020 vedci preukázali, že kea chápe koncept pravdepodobnosti — schopnosť, ktorá bola dovtedy známa len u ľudoopov. Kea si vedeli vybrať nádobu s vyšším podielom „výherných" žetónov.
Kea má unikátne „hracie volanie" — warbling zvuk, ktorý funguje ako nákazlivý smiech u ľudí a podnecuje hru u ostatných kea v okolí.
V 19. a 20. storočí boli kea masovo odstreľovaní farmármi, ktorí ich obviňovali z útokov na ovce. Odhaduje sa, že bolo zabitých vyše 150 000 jedincov, kým bol lov v roku 1970 obmedzený.
Kea je prvým voľne žijúcim papagájom, u ktorého bolo zdokumentované habituálne používanie nástrojov — vkladanie paličiek do pascí bolo zaznamenané na území 27 km.
Na rozdiel od väčšiny papagájov kea hniezdi pod zemou — v dutinách pod koreňmi stromov, v skalných štrbinách alebo v norách. Toto je adaptácia na drsné horské podnebie.
Meno „kea" pochádza z jazyka Maoriov a je onomatopoické — napodobňuje jeho charakteristické volanie „kee-ee-aa-aa".
Nie. Kea je chránený a ohrozený druh (IUCN: Endangered). Privátny chov je na Novom Zélande aj vo väčšine krajín sveta zakázaný. Kea sa chová výhradne v akreditovaných zoologických záhradách v rámci záchranných programov.
Útoky na ovce sú veľmi vzácne a týkajú sa jednotlivých jedincov, nie celého druhu. Väčšina kea sa živí rastlinnou potravou, hmyzom a zdochlinami. Napriek tomu bol tento mýtus dôvodom masového odstreľovania — odhaduje sa, že bolo zabitých vyše 150 000 kea, kým bol lov zakázaný.
Kea patrí medzi najinteligentnejšie vtáky na svete. Dokáže riešiť viacstupňové problémy, používať nástroje, učiť sa pozorovaním a dokonca chápať pravdepodobnosť — schopnosť, ktorá bola dosiaľ preukázaná len u ľudoopov. V testoch flexibility riešenia problémov sa kea vyrovná vraniem novokaledonskému.
Hlavné hrozby sú: 1) introdukovaní predátori (stoky napádajú hniezda a zabíjajú samice), 2) otrava olovom zo striech horských budov, 3) historický lov (150 000+ zabitých), 4) strata biotopu a 5) kolízie s autami. Populácia sa odhaduje na 3 000–7 000 jedincov.
Kea žije výhradne na Južnom ostrove Nového Zélandu. Najlepšie lokality sú Arthur's Pass (pri parkovisku Otira Viaduct), Homer Tunnel (Milford Road), skiareál Remarkables a národný park Fiordland. Kea sú zvedaví a často sami pristúpia k turistom.
V divočine sa kea dožíva okolo 30 rokov, najstarší zdokumentovaný kea v zajatí žil 50 rokov. Mortalita mláďat je však vysoká — menej ako 40 % prežije prvý rok života.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: