Opis druhu:
Celkovo je bledo olivovo zelený, na hlave a krku je zelená jasnejšia. Na čele, temene a príušíe je červené. Rovnakej farby sú aj malé krídelné krovky a ohyb krídla. Nahé líca sú oproti iným druhom árov ružovej až mäsovej farby s radmi hnedočiernych pierok. Zobák je tmavosivý až čierny. Samica je rovnako sfarbená ako samec. Dĺžka:
60 cm Váha:
525 až 550 gramov Vek dožitia:
40 rokov Opis mladých jedincov :
Mláďatá majú čelo a temeno menej červenej alebo len s červeným nádychom, malé krovky krídelné, ohybe krídla a okraj krídla zelené s nádychom oranžovej. Poddruhy:
Nemá
Chov v zajatí:
Nezvyčajný Minimálna dĺžka voliéry:
15 m Hniezdna búdka:
40,6 cm x 40,6 cm x 122 cm Minimálna požadovaná teplota pre chov:
Veľkosť krúžku:
11 – 11,5 mm
Čas párenia:
V októbri až novembri. Veľkosť znášky:
1 až 3 vajíčka Doba inkubácie:
26 dní Čas do opustenia hniezda:
12 týždňov Hmotnosť pri narodení:
n/a Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdené v suchomilných tŕnistých krovinách a medzi kaktusmi a medzi rozptýlenými stromami a kríkmi. Tiež sa vyskytujú v kultivovaných oblastiach. Spôsob života:
Hniezdia jednotlivo alebo v uvoľnených kolóniách. Stav ohrozenia:
Ohrozený. Svetová populácia sa odhaduje na 1.000 až 4.000 jedicov. Približne 40% pôdy z ich prirodzených stanovísk bolo premenené na poľnohospodárske využitie v roku 1991. Znehodnotenie územia spásaním domácich zvierat, ťažba stromov.
Ponuku tvoria takmer výhradne ara ararauna, marakana, tmavočelá a žltokrká. Vzácnejšie a podstatne drahšie ary — arakanga či zelenokrídla — sa v slovenskej inzercii objavujú len výnimočne, takže v tomto čísle nie sú.
Tento druh patrí do prílohy A (CITES I) — predaj je možný len s výnimkou od MŽP SR a s preukazom pôvodu, takže bežná inzercia sa ho spravidla netýka.
Tip od odborníka
Ara cervenoslucha v divocine obýva suché, polosuchomilné údolia centrálnej Bolívie vo výškach 1 000–2 700 m n. m. Živí sa prevažne semenami, kukuricou, plodmi kaktusov a orieškami miestnych stromov. V zajatí by strava mala obsahovať 50–60 % kvalitných peliet, 20–30 % čerstvého ovocia a zeleniny a 10–20 % orechov a semien. Na rozdiel od väčšiny veľkých árt obýva suchší biotop, preto jej strava v prírode obsahuje menej tropického ovocia a viac semien a obilnín — túto skutočnosť je vhodné zohľadniť aj v zajatí.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Hlucna ara s prenikavym krikom typickym pre velke ary — v porovnani s arou arakangou o nieco tichsia, ale stale vyrazne hlucna, najma rano a vecer
Priľnavosť
Jedna z najmaznavejsich a najpriatelskejsich strednych ar — rucne odchovane mladata su velmi anhanklivy, vyhladavaju kontakt s majitelom a rady sa tulenia
Aktivita
Velmi aktivny a hravy vtak — potrebuje velky priestor na lietanie a splhanie, bez dostatocnej stimulacie sa nudí a moze si vytrhat perie alebo nicit vybavenie
Reč
Recove schopnosti su obmedzene — dokaze sa naucit niekolko slov a jednoduchych fraz, ale rec je menej zretelna ako u vacsich ar ci zaka siveho. Lepsie napodobnuje zvuky prostredia.
Hlasový prejav a reč
Ara cervenoslucha je hlucny papagaj typicky pre rod Ara, aj ked mierne tichsi ako najvacsie druhy (arakanga, zelenokridla). Jej krik dosahuje priblizne 90 dB. Hlasnejsie sa ozyva rano a vecer, pri vzruseni a ked vola partnera. V porovnani s inymi arami je jej hlas o nieco menej prenikavý.
Dokáže hovoriť?
Recove schopnosti su obmedzene — dokaze sa naucit 10–20 slov a jednoduchych fraz, ale vyslovovanie je chrcivy a menej zretelne ako u zaka siveho ci amazonanov. Lepsie napodobnuje zvuky prostredia — smiechu, piskania, zvonenia. Nie je vhodna volba pre tych, ktori hladaju primarne hovoriaceho papagaja.
Typické zvuky
Prenikave „RAAK" volanie — hlavne kontaktne volanie, typicke rano a vecer
Chrcivy mrmlanie — spokojnost, oddych, pri manipulacii s hrackou
Ostre varovne vykriky — pri strachu alebo vyruseni
Tlmeny kontaktny hlas — komunikacia s partnerom v pare
Napodobnenie jednoduchych zvukov — menej zretelne, ale rozpoznatelne
Sezónny kalendár
Hniezdenie (okt-mar, Bolivia)
Odchov mlad. (jan-jun)
Pelichanie (maj-aug)
Populačný trend
Populacia Ara rubrogenys dramaticky klesla z odhadovanych 5 000 jedincov v 80. rokoch na priblizne 1 000 v sucasnosti. Narodny cenzus z marca/aprila 2021 potvrdil len nieco cez 1 000 jedincov na celom svete. Druh je chraneny CITES I a v Bolivii prebieha ochrana cez rezervaciu Red-fronted Macaw Reserve spravovanu organizaciou Armonia.
~1 000
Odhad populacie (2021)
CR
IUCN status
CITES I
Ochrana CITES
Klesajuca
Trend populacie
Vhodný pre teba?
SkúsenosťExpert
PriestorVonkajsia voliera minimalne 5 x 2 x 2,5 m pre par — stredne velka ara, ktora potrebuje denne lietat. Voliera musi mat odolnu konstrukciu, pretoze ma silny zobak.
Deti v domácnostiMoze byt vhodna do domacnosti so starsimi detmi — je maznavejsia a miernejsia ako velke ary, ale stale ma silny zobak schopny sposobit bolestive uhryznutie
HlučnosťNevhodna do bytov a panelakov — hlucnost je nizsia ako u ary arakangy, ale stale vyrazna (okolo 90 dB). Vhodna pre rodinne domy s tolerantnymi susedmi.
Verdikt odborníka
Ara cervenoslucha je jednou z najmaznavejsich a najpriatelskejsich strednych ar, co z nej robi oblubenu volbu medzi skusenymi chovatelmi. Je vsak kriticky ohrozeny druh (CITES I) s populaciou priblizne 1 000 jedincov v divocine, preto je legalny chov v zajati mozny len od registrovanych chovatelov s platnym CITES certifikatom. Pred kupou je nevyhnutne zvazit, ze ide o dlhoveky druh (30–50 rokov) vyzadujuci velky priestor, denne interakciu a odbornu starostlivost. Na druhu stranu, spravne socializovana ara cervenoslucha je mimoriadne oddany a kontaktny spolocnik, ktory si vytvori silnu vazbu na majitela.
Prostredie a požiadavky
Priestor
Voliera min. 5 x 2 x 2,5 m
Stredne velka ara, denne musi lietat, voliera z odolneho materialu
Teplota
15–30 °C
Pochádza zo suchých andských údolí, toleruje širší teplotný rozsah ako tropické ary, min. 10 °C
Vlhkost
40–60 %
Suchomilný druh, nevyžaduje vysokú vlhkosť ako tropické ary
Svetlo
12 hodin denne
Denny druh, vyzaduje pravidelny svetelny rezim
Hniezdenie
Budka 40 x 40 x 120 cm
V divocine hniezdi v skalnych stenach a utesoch, v zajati pouzit vertikalnu hniezdnu budku z tvrdeho dreva
Spolocnost
Parovy druh
V divocine zije v paroch a malych skupinkach, v zajati idealne chovat v pare
Rozmnožovací cyklus
Znaska
1–3 vajicka
Samica znasa 1–3 biele vajicka v intervale 2–3 dni. V divocine hniezdi v skalnych utesoch a trhlinach, nie v stromovych dutinach ako vacsina ar.
Inkubacia
26 dni
Inkubuje prevazne samica, samec ju krmi a strazi hniezdo. Teplota inkubacie 37,2–37,5 °C.
Liahnutie
Den 26
Mladata sa liahnu slepe a hole. Liahnu sa asynchronne, preto su vekove rozdiely medzi surodencami.
Mlada v hniezde
12 tyzdnov
Mladata opustaju hniezdo po priblizne 12 tyzdnoch. Rodicovska starostlivost je intenzivna.
Osamostatnenie
6–8 mesiacov
Mladata zostavaju s rodicmi niekolko mesiacov po opusteni hniezda, nez sa uplne osamostatnia.
Ochočenie a kontakt
Stredne narocneTrvanie: 2–4 tyzdne (rucne odchovane), 2–4 mesiace (rodicovsky odchov)
Ara cervenoslucha je jedna z najlepsie ococitelnych strednych ar. Rucne odchovane mladata su od zaciatku priatelske, anhanklivy a vyhladavaju ludsky kontakt. Rodicovsky odchov vyzaduje viac casu a trpezlivosti, ale aj tieto vtaky sa dokazu vytvorit silnu vazbu na majitela. Klucovym faktorom je ranná socializacia.
1
Adaptacia
Prvych 5–7 dni nechajte vtaka v pokoji v jeho novej voliere. Hovorte na neho tichym, pokojnym hlasom. Nikdy ho nenútte do kontaktu.
2
Budovanie dovery
Ponukajte oblubene pochutky (orechy, kukuricu) cez mriezku voliery. Ked zacne brat jedlo, ponukajte z otvorenej dlane.
3
Kontakt a trening
Naucte ju prikaz „hop" na prst. Ara cervenoslucha je prirodzene maznavy druh, takze po ziskani dovery bude sama vyhladavat kontakt a hladkanie.
4
Socializacia
Pravidelne vystavujte aru roznym ludom a situaciam. Aj ked je maznavy druh, moze si vytvorit silnu vazbu len na jednu osobu a byt ziarlivy na ostatnych.
Cena a kde kúpiť
2 000 – 5 000 EUR
Cena za rucne odchovane mlada v SR/CZ/EU (2024–2026). Ara cervenoslucha je vzacny druh zaradeny v CITES I (EU: priloha A), preto je legalny obchod mozny len s platnymi dokladmi. Cena zavisi od veku, socializacie a chovatela. V USA sa ceny pohybuju okolo 1 500–3 500 USD.
Registrovani chovatelia s CITESJediny legalny a bezpecny sposob — vzdy vyzadujte CITES certifikat, kruzok a rodokmen
Specializovane chovne staniceVacsie zariadenia s chovnymi parmi, lepsie dostupnost, ale vyssie ceny
ZOO so zachrannymi programamiNiektoré ZOO zapojené do EEP (European Endangered Species Programme) ponukaju prebytocne mladata registrovanym chovatelom
Medzinarodny obchodV ramci EU mozny s CITES A certifikatom — mimo EU prakticky nemozny kvoli zakazu vyvozu z Bolivie
Na čo si dať pozor
Ara cervenoslucha je kriticky ohrozeny druh zaradeny v CITES I (EU: priloha A) — najprisnejsi stupen ochrany. Komercny obchod s odchytenymi vtakmi z prirody je prisne zakazany. Kupujte vylucne od registrovanych chovatelov s platnym CITES certifikatom. Na Slovensku musite chov nahlasit na prislusnom krajskom urade zivotneho prostredia. Nelegalne drzanie je trestne a podporuje odchyt z prirody, ktory je jednou z hlavnych pricin kritickeho ohrozenia tohto druhu.
Casta pri sedavom zivotnom style a nadmernom krmeni orechmi. Prevencia: vyvazena strava, denne lietanie.
Prevencia
Preventivna veterinarna prehliadka 1x rocne je zaklad zdraveho chovu. Novy vtak by mal ist k vtaciemu veterinarovi do 48 hodin od kupy — testy na PBFD, psitakozu a bornavirus su nevyhnutne. Ara cervenoslucha pochadzá zo suchého prostredia, preto je dolezite zabranit nadmernej vlhkosti v chovnom priestore, ktora zvysuje riziko aspergilozy. V SR je siet vtacich veterinarov obmedzena — overte si dostupnost vopred.
Zaujímavosti
1
Ara cervenoslucha je jednym z mala druhov ar, ktore hniezdia v skalnych stenach a utesoch — vacsina ar hniezdi v dutinach stromov.
2
Je endemitom Bolivie a jej celkovy areal nepresahuje 5 000 km2, co z nej robi jednu z najuzsiech endemitov medzi arami.
3
Narodny cenzus z roku 2021 potvrdil len nieco viac ako 1 000 jedincov v divocine — je to jeden z najvzacnejsich papagajov na svete.
4
Obyvany areal v andskych udoliach je suchomilny a polosuchomilny, co je neobvykle pre ary — vacsina druhov zije v vlhkych tropickych pralesoch.
5
Miestni bolivijski farmari ich povazuju za skodcov, pretoze nalietavaju na kukuricne polia a arasidove plantaze — tento konflikt je jednou z hlavnych pricin ich prenasledovania.
6
Organizacia Armonia spravuje Red-fronted Macaw Reserve v Bolivii — jedinu chranenu oblast specificky vytvorenu pre tento druh.
7
V zajati je znama ako jedna z najmaznavejsich a najpriatelskejsich strednych ar, co paradoxne prispieva k dopytu na ciernom trhu.
8
Hniezdi v koloniach na skalnych utesoch podla riek Grande, Mizque a Pilcomayo vo vyskach 1 000–2 700 m n. m.
Taxonomická klasifikácia
RisaAnimalia
KmenChordata
TriedaAves
RadPsittaciformes
CeladPsittacidae
RodAra
DruhA. rubrogenys
Často kladené otázky
Nie. Napriek tomu, ze je to jeden z najmaznavejsich druhov ar, ide o kriticky ohrozeny druh (CITES I) vyzadujuci skusenosti s chovom velkych papagajov, velky priestor a odbornu starostlivost. Zaciatocnikom odporucame korelu, agapornisa alebo pyrruru.
Rucne odchovane mlada stoji 2 000–5 000 EUR. K tomu pripocitajte naklady na volieru, veterinarnu starostlivost a potravu. Na legalny chov potrebujete CITES certifikat a registraciu na krajskom urade zivotneho prostredia.
Je hlucna, aj ked o nieco tichsia ako najvacsie ary (arakanga, zelenokridla). Krik dosahuje priblizne 90 dB. Do bytu nie je vhodna — potrebuje rodinny dom alebo vonkajsiu volieru.
V zajati pri spravnej starostlivosti 30–50 rokov. Kupa ary je dlhodoby zavazok — vtak vas moze prezit.
Recove schopnosti su obmedzene. Dokaze sa naucit 10–20 slov, ale vyslovovanie je menej zretelne ako u zaka siveho. Lepsie napodobnuje zvuky prostredia. Ak hladate primarne hovoriaceho papagaja, zvazite zaka siveho alebo amazonana.
Je endemitom malej oblasti v Bolivii (cca 5 000 km2). Hlavne hrozby su strata biotopov kvoli polnohospodarstvu, prenasledovanie farmarmi (povazuju ju za skodcu) a nelegalne odchyty pre obchod s domacimi mazlickami. Populacia klesla na priblizne 1 000 jedincov.
Pozri aj iné druhy vtákov na LePet.sk
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Používame cookies nevyhnutné na fungovanie webu a — len s vaším súhlasom — na analytiku a reklamu (Google Analytics, AdSense). Viac v zásadách ochrany súkromia.
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
