Ara modrokrká

Opis druhu

Sfarbenie dospelých jedincov:
Samec má horné partie tela, čelo a prednú časť temena modrej so svetlo zeleným nádychom. Belavá nahá lícna oblasť je menšia ako u ary ararauny a široký modrý pás okolo krku sa rozširuje smerom k ušiam. Malá pierka vo viacerých radoch smerom k uzdičke a lícam sú širšie ako u ararauny a tmavo zelená. Spodné partie tela a spodné krovky krídelné sú oranžovo žlté. Chvostové perá modrá, zospodu olivovo žltá, zobák šedočierny, nôžky tmavohnedé.  Samica je sfarbená rovnako ako samec.
Veľkosť:
85 cm
Hmotnosť:
750 gramov
Sfarbenie mladých jedincov:
Mláďatá sú tmavší než dospelí vtáci, dúhovku majú hnedastú.
Poddruhy:
Nemá
Krajina pôvodu:
Argentína, Brazília, Paraguaj
Biotop:
Oblasť v Bolívii, kde žije zvyšková populácie ary kanindy je70% tropická nížina s teplotami od 23-27 ° C a priemernými ročnými zrážkami 150-200 cm. Ide o rovinu v nadmorskej výške 150-300 m. Tu sa ary živia prevažne plodmi palmy Scheelea princeps.
Správanie a ekológia:
Prítomnosť v akejkoľvek oblasti závisí od dostupnosti palmového ovocia. Všeobecne sa vyskytuje v pároch.
Svetová populácia:
Kriticky ohrozený. Odhadovaný stav populácie je 130 jedincov. Lokality obývané arou kanindou sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve chovateľov dobytka. Tunajšie savany sú každoročne vypálené a požiare sa rozširujú do širokého okolia. Vlastníci ostrovných lesov je stále likvidujú a ponúkajú ako úžitkové drevo na palivo. Tak sa stáva, že dutín k hniezdenia árov ubúda a Ara modrokrká je často vypudený z dutiny, v ktorej chcela zahniezdiť, väčšími druhmi rodu ara a to predovšetkým arou araraunou alebo arou zelenokrídlym. Preto sa s vlastníkmi pôdy uzatvárajú dohody, aby ďalej neničili ich životné prostredie, najmä tam kde sa ary zdržujú alebo dokonca hniezdia, ďalej majú za povinnosť ohlásiť všetok pohyb lovcov na ich území. Dnes je známe, že nie mnohých miestach, kde ary hniezdia bola zastavená ťažba dreva, prestali sa vypaľovať savany a ochranári dostávajú pravidelne hlásenia o hniezdenia árov kanindy  pohybu vtákov. V roku 1980 existovala v tejto oblasti populácia ary v počte asi 500 až 1000 jedincov, pričom tento stav sa v 90 rokoch znížil na 100 až 130 jedincov. V súčasnosti je odhadovaný stav 300 – 400 papagájov tohto druhu. Vzhľadom na stupeň ohrozenia ho CITES ho zaradil do prílohy I.