_wiki comon.jpg)
Ara
Ara sivomodrá
Cyanopsitta spixii
Dĺžka
56 cm
Váha
360 gramov
Dožitie
30-40 rokov
Ara
Chov v zajatí:
Svetová populácia okolo 130, všetko v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
7 m
Hniezdna búdka:
80 x 30 x 30 cm.
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
November-marec.
Veľkosť znášky:
2 až 3 vajíčka
Doba inkubácie:
26 dní
Čas do opustenia hniezda:
8 týždňov
Hmotnosť pri narodení:
Pravdepodobne 10-12 g.
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
V prírode vyhynutý.
Spôsob života:
Nikdy nebol príliš rozšírený druh. V súčasnosti žije len v zajatí v ZOO po celom svete.
Stav ohrozenia:
Kriticky ohrozený. Vo voľnej prírode pravdepodobne vyhynutý. Populácia sa odhaduje na 100 jedincov, pričom všetci žijú v zajatí. Dôvodom tohto stavu je odchyt pre obchod s divokými vtákmi a strata biotopov.
CITES medzinárodný:
CITES I
CITES EU:
CITES A
Ara sivomodra vydavala opakujuce sa skripave volania typicke pre ary, ale menej silne ako u vacsich druhov (napr. ara hyacintova). Hlas bol popisany ako vysoko polozeny, chrcivy a opakovany v kratkcyh sekvenciach. V ranych rannych hodinach a pred zapdom slnka boli najaktivnejsie.
Posledny volne zijuci jedinec bol naposledy pozorovany v roku 2000 v Bahii (Brazilia). IUCN oficialneho vyhlasil druh za vyhynuty v prirode v roku 2019. V juni 2022 bolo 20 jedincov reintrodukovanych do prirody. Prve mlada sa uspecne vyliahnlo vo volnej prirode v roku 2024.
Znaska prebieha v novembri az januari. V zajati je priemerna znaska 4 vajicka, v divocine boli zaznamenane 2–3.
Inkubuje vyhradne samica. Samec ju pocas tohto obdobia krmi a strazi hniezdo.
Mladata sa liahnua v januari, aby ich rast pripadol na dazdive obdobie Caatinga (januar–april) s dostatkom potravy.
Mladata zostavaju v hniezde priblizne 8 tyzdnov. Obidvaja rodicia sa podielaju na krmeni.
V zajati dosahuju pohlavnu dospelosrt vo veku priblizne 7 rokov. V divocine to mohlo byt skor.
Ara sivomodra nie je urcena na chov ako domace zviera. V konzervacnych centrach je ludsky kontakt zamerne minimalizovany, aby si vtaky zachovali prirodzene spravanie a instinkty potrebne na prezitie vo volnej prirode. Reintrodukcny program vyzaduje, aby vtaky neboli navyknute na ludi.
V konzervacnom programe je prioritou zachovanie prirodzeneho spravania. Ludsky kontakt by znizil sance na uspesnu reintrodukciu do prirody.
Mladata su chovanemainne rodicmi alebo nahradnymi rodicmi rovnakeho druhu. Rucny odchov sa pouziva len v pripadd ohrozenia zivota.
Pred vypustenim do prirody prechadza vtaky specialnym treningom — navykanie na prirodnu potravu, lietanie na dlhe vzdialenosti a rozpoznavanie predatorov.
Vypustene jedince su sledovane pomocou telemetrie a denneho pozorovania. Prvych 12 mesiacov je kritickyych.
| Ara sivomodra | Ara hyacintova | Ara kobaltova | Ara modrozlta | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 56 cm | 100 cm | 75 cm | 86 cm |
| Váha | 295–400 g | 1200–1700 g | 950 g | 900–1300 g |
| Dožitie | 20–40 r. | 50–60 r. | 30–50 r. | 35–50 r. |
| Hlučnosť | 3/5 | 5/5 | 4/5 | 5/5 |
| Stav IUCN | NEDOSTUPNA | 10 000–15 000 EUR | NEDOSTUPNA | 1 500–3 000 EUR |
| Povaha | Konzervacny druh, EW | Jemna, inteligentna | Ohrozena, konzervacna | Spolocenska, hlucna |
| Areál | EW — reintrodukcia od 2022 | VU — zranitelny | EN — ohrozeny | LC — bezny druh |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaku a pazurov, strata hmotnosti, imunodeficiencia
V roku 2025 bolo 7 jedincov (vratane 1 divoko narodeného mladata) pozitivne testovanych na cirkovirus. Vysoko nakazlive, bez znamej liecby. Hlavna hrozba pre reintrodukcny program.
Príznaky: Nedostatok hniezdnych dutin a potravy
Vyrub stromov Caraibeira (Tabebuia aurea) pre palivove drevo a polnohospodarstvo znicil velku cast prirodzeneho biotopu. Program obnovy vysadzava tisice novych stromov.
Príznaky: Priamy ubytok populacie
Hlavna historicka pricina vyhynutia v prirode. V 70. a 80. rokoch 20. storocia boli posledne desiatky jedincov odchytene pre nelegalny obchod.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, apatia, strata chuti do jedla
Plesnova infekcia dychacich ciest. Riziko zejmena v zajati pri nedostatocnej ventilacii.
Príznaky: Znizena reprodukcna uspesnost, mensia odolnost
Cela populacia 364 jedincov pochadza z velmi maleho poctu zakladatelov. Geneticka diverzita je obmedzena, co zvysuje naachylnost na choroby.
Ara sivomodra je jediny druh v rode Cyanopsitta — je to monotypicky rod bez podruhov.
Druh bol inspirou pre animovany film Rio (2011) a jeho pokracovaie Rio 2 (2014) od studia Blue Sky Studios.
Pomenovana je podla nemeckeho prirodovedca Johanna Baptista von Spixa, ktory prvy exemplar ziskal v aprili 1819 pri rieke Sao Francisco.
Posledny volne zijuci jedinec (samec) bol naposledy pozorovany v oktobri 2000 v Bahii, Brazilia. Paroval sa so samicou ary modrokrkej.
V juni 2022 bolo 20 jedincov vypustenych do prirody v oblasti Curaca, Bahia — prva reintrodukcia v historii druhu.
Prvych 12 mesiacov po reintrodukcii prezilo 58,3 % vypustenych jedincov. Prvd divoko naroqene mlada sa uspecne vyliahnulo v roku 2024.
Celkova populacia vzrastla zo 53 jedincov v roku 2000 na 364 jedincov v januari 2025. ACTP v Nemecku drzi priblizne polovicu svetovej populacie.
V prirode boli uplne zavisle od stromu Caraibeira (Tabebuia aurea) — hniezdili v jeho dutinach a zivili sa jeho semenami.
Nie uplne. IUCN ju v roku 2019 klasifikoval ako Extinct in the Wild (vyhynuta v prirode). Posledny volne zijuci jedinec bol pozorovany v roku 2000. V zajati vsak zije 364 jedincov (stav k januaru 2025) a v roku 2022 zacala reintrodukcia do prirody v Bahii, Brazilia.
Absolutne nie. Akykolevk obchod s arou sivomodrou je trestny cin podla medzinarodneho prava (CITES I). Vsetky zijuce jedince su registrovane v medzinarodnom studbooku a su majetkom brazilskej vlady alebo akreditovanych konzervacnych organizacii.
K januaru 2025 je celkova populacia priblizne 364 jedincov. Z toho asi 52 bolo vypustenych do prirody v Bahii (Brazilia) od roku 2022. Zvysok zije v konzervacnych centrach — priblizne polovica v ACTP v Nemecku.
Animovany film Rio (2011) bol inspirovany pribehom ary sivomodrej. Hlavna postava Blu je ara sivomodra. Film zvysil povedomie o ohrozeni tohto druhu, ale paradoxne tiez zvysil zaujerm nelegalnych obcgodnikov.
Ciastocne ano. Po prvom roku prezilo 58,3 % vypustenych jedincov a v roku 2024 sa narodilo prve mlada vo volnej prirode. Avsak v roku 2025 bol u 7 jedincov detegovany cirkovirus (PBFD), co predstavuje vaznu hrozbu. Tiez doslo ku konfliktu medzi organizaciami zodpovednymi za program.
Kombinacie dvoch faktorov: (1) masovy odchyt pre nelegalny obchod s exotickymi vtakmi v 70. a 80. rokoch 20. storocia a (2) nicenie biotopu — vyrub stromov Caraibeira (Tabebuia aurea), ktore poskytovali potravu aj hniezdne dutiny. Oblast Caatinga v Bahii bola odlesnana pre polnohospodarstvo.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
.jpg)
.jpg.webp)
