Cyanoramphus — Kakariki
Kakariki tahitský
Cyanoramphus zeelandicus
Dĺžka
Neznáma
Váha
Neznáma
Dožitie
Neznámy
Cyanoramphus — Kakariki
Chov v zajatí:
n/a
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
n/a
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Lesný vták
Spôsob života:
Neznámy
Stav ohrozenia:
Pravdepodobne stratený kvôli vyhubeniu introdukovanými druhmi, poľovníctvu a strate biotopov.
CITES medzinárodný:
neznámy
Kakariki tahitsky mal pravdepodobne jemny, vysoko ladeny hlas typicky pre rod Cyanoramphus. Presny hlasovy prejav nie je detailne zdokumentovany, pretoze druh vyhynul v 19. storoci pred erou zvukovych nahravok.
Kakariki tahitsky bol endemit ostrova Tahiti vo Francuzskej Polynezii. Prvy raz ho zaznamenal Georg Forster pocas druhej plavby Jamesa Cooka v roku 1773, kedy bol este pomerne bezny. Populacia rychlo klesala v dosledku odlesovania pre polnohospodarstvo, lovu a predacie introdukovanymi druhmi (macky, europske potkany). Posledny spolahlivy zaznam pochádza z roku 1844, druh bol oficialne vyhlaseny za vyhynuty.
Presny pocet vajicok nie je zdokumentovany. Na zaklade analogie s pribuznyimi druhmi (C. novaezelandiae klady 4-9 vajicok) sa predpoklada podobna velkost znásky.
Presna doba inkubacie nie je znama. Odhad vychádza z inkubacnej doby pribuznych druhov rodu Cyanoramphus (19-22 dni).
Detaily o liahnutí a vyvoji mlad at nie su historicky zaznamenane.
Na zaklade analogie s C. novaezelandiae, kde mladata opustaju hniezdo po 5-6 tyzdnoch.
Presne udaje o osamostatneni mlad at nie su zachovane. Druh vyhynul skor, nez bola jeho biologia systematicky studovana.
Kakariki tahitsky je vyhynuty druh — posledny zaznam pochádza z roku 1844. Zaujimave vsak je, ze povodne obyvatelstvo Tahiti ho chovalo ako domaceho mazlicka, co naznacuje, ze bol pomerne prispôsobivy k ludskej spolocnosti. Cervene peria papagajov boli na Tahiti vysoko cenene v tradicnom umeni, ale kakariki tahitsky nemal dostatocne kvalitne cervene peria, a tak museli Tahitania obchodovat so Samoancami.
Kakariki tahitsky vyhynul okolo roku 1844. Ak mate zaujem o kakariki ako domaceho papagaja, zvazne kakariki cervenoceleho (C. novaezelandiae) alebo zltoceleho (C. auriceps) — oba su dostupne v chove a vhodne pre zaciatocnikov.
| Kakariki tahitsky (†) | Kakariki cervenocely | Kakariki zltocely | Korela chocholata | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25 cm | 27 cm | 25 cm | 30-33 cm |
| Váha | Neznama | 50-113 g | 40-52 g | 80-120 g |
| Dožitie | Neznamy | 10-20 r. | 10-15 r. | 15-25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Vyhynuty | 30-100 EUR | 40-80 EUR | 30-80 EUR |
| Povaha | Tropicky lesny druh, vyhynuty ~1844 | Hyperaktivny, zvedavy, pozemny | Aktivny, menej pozemny | Priatelska, maznava, piskava |
| Dostupnosť v SR | Vyhynuty — len 3 muzejne exemplare | Bezny — dostupny u chovatelov | Menej bezny — vzacnejsi v chove | Velmi bezna — jeden z najpopularnejsich |
Príznaky: Priama usmrt dospelych vtakov, znicenie hniezd, pozeranie vajicok a mlad at
Hlavna pricina vyhynutia. Europske potkany (Rattus norvegicus), macky a psy zavlecene na Tahiti europskymi kolonizatormi decimovali populaciu. Povodne potkany kiore (Rattus exulans), privezene Polynezanmi, boli menej skodlive.
Príznaky: Znizenie populacie, strata hniezdnych a krmnych moznosti
Rozsiahle odlesovanie pre polnohospodarstvo znicilo velku cast povodnych tropickych lesov Tahiti. Bez lesa kakariki stratil prirodzene hniezd iska a zdroje potravy.
Príznaky: Priame znizenie populacie
Tahitania lovili papagaje pre perie pouzivane v tradicnom umeni. Hoci kakariki tahitsky nemal tak cenene cervene perie ako ine druhy, lov prispel k jeho upadku.
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka, imunodeficiencia
PBFD je dokumentovana u viacerych druhov Cyanoramphus. Nie je potvrdene, ci postihla aj kakariki tahitskeho, ale je pravdepodobne, ze virusove ochorenia prispeli k jeho upadku.
Kakariki tahitsky bol objaveny pocas prvej plavby Jamesa Cooka v roku 1769 — bol to jeden z prvych papagajov, ktore europski vedci na Tahiti zaznamenali.
Georg Forster, nemecky prirodovedec na Cookovej druhej plavbe (1772-75), namaloval akvarel tohto druhu s poznamkou „Psittacus pacificus" — je to jedna z mala historickych ikonografickych zaznamov druhu.
Na celom svete existuju iba 3 zachovane muzejne exemplare — dva v World Museum Liverpool a jeden v Natural History Museum v Tringu (UK), povodne zbierka Waltera Rothschilda.
Povodne obyvatelstvo Tahiti chovalo kakariki tahitskeho ako domaceho mazlicka, ale cervene peria papagajov, vysoko cenene v tahitskom umeni, museli dovazat od Samoancov — sfarbenie tohto druhu nebolo dostatocne.
Druh meral priblizne 25 cm — bol teda podobne velky ako dnesny kakariki cervenocely (C. novaezelandiae), s ktorym zdielal spolocneho predka.
Posledny spolahlivy zaznam tohto druhu pochádza z roku 1844. Do roku 1850 bol pravdepodobne uz uplne vyhynuty — obet odlesovania, lovu a introdukovanych predatorov.
Tahiti kedysi obyvali dva endemicke druhy papagajov — okrem kakariki tahitskeho aj Society Parakeet (C. ulietanus), ktory vyhynul este skor. Oba su dnes navzdy stratene.
Hlavnymi pricinami boli introdukovane predatory (macky, europske potkany), rozsiahle odlesovanie tropickych lesov pre polnohospodarstvo a lov povodnym obyvatelstvom pre perie. Kombinacia tychto faktorov znicila malu ostrovnu populaciu do polovice 19. storocia.
Posledny spolahlivy zaznam pochádza z roku 1844. Niektoré zdroje uvadzaju rok 1850 ako konecny datum existencie druhu. IUCN ho klasifikuje ako Extinct (EX).
Ano, na svete existuju 3 muzejne preparáty — dva su ulozene v World Museum Liverpool a jeden v Natural History Museum v Tringu (Velka Britania). Okrem toho existuje akvarel od Georga Forstera z roku 1773.
Bol olivovo zeleny s ciernym celom, cervenymi ocnicami a cervenyim chrbtom. Letky mali modrofialovy odtien, ocne kruzky boli svetlo modre. Dospele jedince mali pravdepodobne oranzove duhovky. Meral priblizne 25 cm.
Nie, je to vyhynuty druh — na svete neexistuju ziadne zive jedince. Ak chcete chovat kakariki, zvolte kakariki cervenoceleho (C. novaezelandiae) alebo zltoceleho (C. auriceps). Oba su dostupne u chovatelov v SR a CR.
Kakariki tahitsky bol tropicky druh z Tahiti (Francuzska Polynezia), zatial co vacsina zijucich kakariki pochádza z Noveho Zelandu s miernym podnebiom. Mal charakteristicke cierne celo, zatial co cervenocely kakariki ma cervene a zltocely zlte celo.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
