Cyanoramphus — Kakariki
Chov v zajatí:
Nechová sa
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
n/a
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Lesný vták
Spôsob života:
n/a
Stav ohrozenia:
Vyhynutý druh. Vyhynutie pravdepodobne spôsobené deforestáciou na ostrovoch.
CITES medzinárodný:
Neuvedený
Hlasovy prejav kakariki hnedohlaveho nebol nikdy zaznameny ani popisany. Na zaklade morfologickej a fylogenetickej pribuznosti s ostatnymi druhmi rodu Cyanoramphus sa predpoklada, ze mal jemny, vysoko ladeny hlas podobny kakariki cervenocelemu alebo zltocetemu.
Kakariki hnedohlavy je znamy len z dvoch muzealnych exemplárov, pravdepodobne ziskanych pocas tretej plavby Jamesa Cooka v novembri 1777 na ostrove Raiatea (Francuzska Polynezia). Druh nebol od konca 18. storocia nikdy znovu spatreny a je oficialně klasifikovany ako vyhynuty (Extinct). Priciny vyhynutia zahrnaju deforestaciu, lov a introdukovane predatory (potkany, macky).
Kakariki hnedohlavy je vyhynuty druh znamy len z dvoch muzealnych exemplárov. Nikdy nebol chov v zajati ani ochocovany. Ak mate zaujem o kakariki, zvolte zijuce druhy — cervenoceleho alebo zltoceleho kakariki.
Kakariki hnedohlavy vyhynul koncom 18. storocia. Ak chcete kakariki ako domaceho papagaja, zvolte kakariki cervenoceleho (C. novaezelandiae) — je bezne dostupny, aktivny a vhodny pre zaciatocnikov.
| Kakariki hnedohlavy | Kakariki tahitsky | Kakariki cervenocely | Kakariki zltocely | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 25 cm | 25 cm | 27 cm | 25 cm |
| Váha | Neznama | Neznama | 50-113 g | 40-52 g |
| Dožitie | Neznamy | Neznamy | 10-20 r. | 10-15 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ | ●●○○○ |
| Cena (SK) | Vyhynuty | Vyhynuty | 30-100 EUR | 40-80 EUR |
| Povaha | Vyhynuty, hneda hlava, tropicky | Vyhynuty, cervene celo, tropicky | Hyperaktivny, zvedavy, pozemny | Aktivny, menej pozemny |
| Dostupnosť v SR | VYHYNUTY — 2 muzejne exemplare | VYHYNUTY — muzejne exemplare | Bezny — dostupny u chovatelov | Menej bezny — vzacnejsi v chove |
Príznaky: Priame zabijanie dospelych vtakov, nicenie hniezd, pozeranie vajicok a mladat
Polyneske potkany (Rattus exulans) a neskor europske potkany (R. rattus) a macky boli pravdepodobne hlavnou pricinouje upadku populacie na ostrove Raiatea.
Príznaky: Strata biotopu, znizenie potravnych zdrojov, strata hniezdnych dutín
Systematicke odlesnovanie ostrova Raiatea pre polnohospodarstvo a vystavbu znicilo tropicky les, ktory bol jedinym biotopom tohto druhu.
Príznaky: Priamy ulovok pre perie a potravu
Polynezania lovili papagaje pre fariste perie (ritualne ucely) aj ako potravu. Na malom ostrove mohol mat aj mierny lov devastacny ucinok.
Príznaky: Inbreeding, znizena odolnost voci chorobam, reprodukcne problemy
Ako endemit maleho ostrova mal kakariki hnedohlavy pravdepodobne vzdy obmedzenú populaciu, co ho robilo zranitelnym voci akemukolvek ohrozeniu.
Kakariki hnedohlavy je znamy len z dvoch muzealnych exemplárov na celom svete — jeden je v Natural History Museum v Tringu (Velka Britania) a druhy v Naturhistorisches Museum vo Viedni (Rakusko).
Exemplare boli pravdepodobne ziskane v novembri 1777 pocas tretej plavby kapitana Jamesa Cooka na ostrove Raiatea — jeden z prvych papagajov zdokumentovanych europskymi prirodovedcami v Polynézii.
Druh bol formalne opisany nemeckym prirodovedcom Johannom Friedrichom Gmelinom v roku 1788 ako Psittacus ulietanus — nazov odkazuje na stary nazov ostrova Raiatea, „Ulietea".
Na rozdiel od vacsiny kakariki, ktore maju zelene hlavy s cervenymi alebo zltymi znakmi, mal kakariki hnedohlavy unikatne cokoladovohnede sfarbenie hlavy — jediny znamy druh Cyanoramphus s touto charakteristikou.
Ostrov Raiatea je v polynezskej mytologii povazovany za „kolísku bohov" a miesto odkial sa Polynézania rozsirili po Tichom oceane. Papagaj, ktory tu zil, tak obýval jedno z kultúrne najvyznamnejsich miest Polynézie.
Okrem kakariki hnedohlaveho vyhynul z Raiatey aj iny druhy endemickych vtakov — ostrov stratil vacsinu svojej povodnej avifauny v dosledku ludskej cinnosti.
David G. Medway v roku 1979 na zaklade cestovnych dennikov Josepha Banksa upresnill, ze exemplare boli ziskane v novembri 1777, nie v 1773-1774 ako sa predtym predpokladalo.
Presna pricina nie je znama, ale najpravdepodobnejsie faktory su: deforestacia tropickeho lesa na ostrove Raiatea, introdukovane predatory (potkany, macky) a lov polynezkymi obyvatelmi pre perie a potravu. Kombinacia tychto faktorov na malom ostrove bola pre druh zabijajuca.
Posledne zdokumentovane pozorovanie pochádza z roku 1773 alebo 1777 (podla roznych zdrojov), ked boli dva exemplare ziskane pocas plavby Jamesa Cooka. Od tej doby nebol druh nikdy znovu spatreny.
Existuju len dva muzejne exemplare na svete: jeden v Natural History Museum v Tringu (Velka Britania) a druhy v Naturhistorisches Museum vo Viedni (Rakusko). Nie vzdy su vystavene verejnosti.
Mal dlzku priblizne 25 cm. Hlava bola cokoladovohneda, krk a chrbat olivovohnede, kridla hnede. Kostrč a horný chvost boli hnedocervene, hrud a brucho olivovozlte. Zobak bol bledosivomodry s ciernym hrotom. Bol to jediny kakariki s tmavohnedou hlavou.
Prakticky nulova. Ostrov Raiatea bol dokladne preskumany a druh nebol spatreny viac ako 240 rokov. IUCN ho klasifikuje ako Extinct (vyhynuty). Na ostrove doslo k masívnej deforestacii a introdukcii predatorov, takze biotop potrebny pre prezitie druhu uz neexistuje.
Hlavny rozdiel je unikatne cokoladovohnede sfarbenie hlavy — ostatne kakariki maju zelene hlavy s cervenymi alebo zltymi znakmi. Navyse, kakariki hnedohlavy bol endemitom tropickeho ostrova v Polynézii, zatial co vacsina kakariki pochádza z Noveho Zelandu.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: