Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
Zriedkavý
Minimálna dĺžka voliéry:
3 m
Hniezdna búdka:
25.4 cm x 25.4 cm x 55.9 cm
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Október
Veľkosť znášky:
3 až 5 vajíčok
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Žijú vo vlhkom lese až do 2000 m.n.m..
Spôsob života:
Nájdené v malých, hlučných skupinách až 20 jedincov. Plachý pri kŕmení a ľahko prehliadnutý. Zalietava ďaleko pri hľadaní potravy.
Stav ohrozenia:
Stav populácie neznámy ale stabilný.
CITES medzinárodný:
CITES II
Mada zlatochrbtá sa ozýva charakteristickým valivým dvojslabičným volaním „curleek", ktoré je počuteľné na veľkú vzdialenosť. V prírode je opísaná ako hlučný druh — malé skupiny sú často počuteľné skôr, než sú viditeľné. V zajatí je hlasnejšia ráno a podvečer.
Mada zlatochrbtá je v prírode opísaná ako plachý druh, ľahko prehliadnuteľný v korunách stromov. V zajatí si vyžaduje mimoriadne trpezlivý a pokojný prístup. Aj pri dlhodobom tréningu zostáva skôr pozorovacím vtákom ako spoločníkom na ruke.
Prvých 2–3 týždne nechajte vtáka v pokoji v tichej miestnosti. Hovorte na neho tichým hlasom, aby si zvykol na vašu prítomnosť. Nevynucujte si kontakt.
Trávte čas v blízkosti voliéry bez priameho kontaktu. Čítajte, pracujte — nech sa vtáky naučia, že nie ste hrozba.
Ponúkajte obľúbené ovocie (mango, hrozno) cez mriežku. Postupne presúvajte ruku bližšie. Tento krok môže trvať týždne.
Ak vták začne brať potravu z ruky, skúste opatrne priblížiť prst. Nikdy nenúťte — tento druh pri strese reaguje panickým letom a môže sa zraniť.
| Mada zlatochrbtá | Mada žltozelená | Mada žltoprsá | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 28 cm | 27 cm | 28 cm | 30–33 cm |
| Váha | 200–225 g | 140–170 g | 180–200 g | 80–120 g |
| Dožitie | neznáma | neznáma | neznáma | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | nedostupná | nedostupná | nedostupná | 30–80 € |
| Povaha | Plachý, aktívny, zvedavý | Plachý, skupinový, lesný druh | Plachý, lesný, raketový chvost | Priateľská, maznavá, pískavá |
| Dostupnosť v SR | Nedostupná — extrémne vzácna v zajatí | Nedostupná — endemit Filipín, vzácna v zajatí | Nedostupná — endemit Sulawesi, veľmi vzácna | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších papagájov |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. Prevencia: karanténa a testovanie nových jedincov pred zaradením do chovu.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Tropické druhy sú obzvlášť náchylné pri nedostatočnej ventilácii a vlhkosti.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). Povinné hlásenie veterinárovi.
Príznaky: Opuch a začervenanie chodidiel, neochota sedieť na bidielku, krívanie
Spôsobená nevhodnými bidielkami rovnakej hrúbky. Prevencia: prírodné konáre rôznych priemerov.
Príznaky: Problémy s dýchaním, zhoršená kvalita peria, infekcie slizníc
Častý problém pri jednostrannej semennej diéte. Prevencia: dostatok ovocia a zeleniny bohatej na betakarotén.
Príznaky: Holé miesta na hrudi a krídlach, poškodené perie
U plachých druhov ako mada spôsobené nevhodným prostredím, hlukom alebo osamelosťou. Prevencia: pokojné prostredie a spoločník.
Mada zlatochrbtá má na chvoste dva predĺžené stredové perá zakončené plochými „raketami" — sú to holé brká s rozšíreným koncom, unikátny znak celého rodu Prioniturus.
Je endemitom ostrova Sulawesi a niekoľkých menších okolitých ostrovov v Indonézii — nikde inde na svete sa v prírode nevyskytuje.
V divočine sa pohybuje vo výškach od nížin až po 3 000 m n. m., čo z nej robí jeden z výškovo najprispôsobivejších druhov rodu.
Druh bol vedecky opísaný francúzskym ornitológom Louisom Vieillatom už v roku 1818 a je typovým druhom celého rodu Prioniturus.
Na Sulawesi občas navštevuje mangové plantáže, kde sa živí dozrievajúcimi plodmi — miestni poľnohospodári ich preto vnímajú ako škodcov.
Samice nemajú oranžovo-žltú pásku na chrbte ani ružovočervenú škvrnu na temene — je to jeden z mála rodov papagájov s výrazným pohlavným dimorfizmom.
Nie, rozhodne nie. Je to mimoriadne vzácny a plachý druh, ktorý vyžaduje skúseného chovateľa s vedomosťami o tropických papagájoch. Pre začiatočníkov sú vhodnejšie korela chochlatá, andulka vlnkovaná alebo agapornis.
Nie, papagáje rodu Prioniturus nepatria medzi hovoriace druhy. Vydávajú prirodzené volania a piskľavé tóny, ale ľudskú reč nenapodobňujú.
Dva stredové chvostové perá sú predĺžené a na konci rozšírené do tvaru rakety. Presná funkcia nie je úplne objasnená, ale predpokladá sa, že slúžia na rozpoznávanie druhu a pri párení ako signál kvality samca.
Je endemitom indonézskeho ostrova Sulawesi a niekoľkých menších okolitých ostrovov (Togian, Banggai, Sula). Obýva tropické vlhké lesy od nížin po nadmorskú výšku 3 000 m.
Podľa IUCN je klasifikovaná ako druh najmenšieho záujmu (Least Concern). Má široký areál rozšírenia a populácia je pomerne stabilná, hoci lokálne klesá kvôli odlesňovaniu.
Prakticky nie. Tento druh sa v európskom chovateľstve takmer nevyskytuje. Akýkoľvek nákup vyžaduje platný CITES certifikát (príloha II) a overiteľný legálny pôvod.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy: