Pioniturus — Madovia
Mada mindanajská
Prioniturus waterstradti
Dĺžka
30 cm
Váha
120-160 gramov
Dožitie
Neznámy
Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
n/a
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdený vo vlhkom horskom lese medzi 850-2000 m.n.m..
Spôsob života:
Málo známy ale predpokladá sa že je podobný iným druhom Madov. Vyskytuje v kŕdľoch až 10 jedincov, vtáky sú väčšinou spozorovaný v letoch nad lesíkom a sú hlučné počas letu.
Stav ohrozenia:
Blízko ohrozenia. Svetová populácia sa odhaduje na 5000 jedincov. Ohrozenie spôsobuje deforestácia a lov.
CITES medzinárodný:
CITES II
Mada mindanajska je pomerne hlucny druh, najma pocas letu. V krdloch az 10 jedincov vydava ostre, prenikave zvuky, ktore su pocutelne na velku vzdialenost v horskom lese. Ked je vyrusena, reaguje drsnymi, rychlymi „kak kak ak ak ak" zvukmi.
Mada mindanajska sa v zajati prakticky nechova, preto neexistuju chovatelske skusenosti s jej ococenim. Rod Prioniturus je vseobecne povazovany za narocny na chov — novoimportovane vtaky su extremne nachylne na stres a vyzaduju velmi opatrnu aklimatizaciu.
Najlepsi sposob ako sa s tymto druhom „stretnut" je birdwatching v horskych lesoch Mindanaa. Vyhladajte si lokalnych sprievodcov v oblastiach Mt. Apo alebo Mt. Kitanglad.
Namiesto pokusu o chov v zajati podporujte organizacie ako World Parrot Trust alebo filipinsku Haribon Foundation, ktore chrania biotopy tohto druhu.
Ak vas fascinuju mady, zvazujte madu zltozelenu (Prioniturus discurus) — jediny druh rodu, ktory sa ojedinele chova v zajati.
| Mada mindanajska | Mada horska | Mada zltozelena | Mada zlatochrbta | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 30 cm | 30 cm | 27 cm | 28 cm |
| Váha | 120–160 g | 100–140 g | 140–160 g | ~220 g |
| Dožitie | Neznamy | Neznamy | Neznamy | Neznamy |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Nedostupny | Nedostupny | Vzacne dostupny | Nedostupny |
| Povaha | Divoky, hlucny v lete, horsky endemit | Horsky, endemit Luzonu, plache | Aktivny, spolocensky, menej plache | Zlatozeleny, ostrovny endemit Sulawesi |
| Dostupnosť v SR | Nedostupny — nechova sa v zajati | Nedostupny — nechova sa v zajati | Velmi vzacny — ojedinele v specializovanych chovoch | Nedostupny — nechova sa v zajati |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie postihujuce vsetky papagaje. U divokych populacii moze sposobit hromadne uhynutia.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. V divocine sa vyskytuje najma pri oslabeni imunity vplyvom stresu z degradacie biotopu.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka. Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). V divokych populaciach moze predstavovat riziko pri vysokej hustote jedincov.
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, nafuknute perie, nahlé uhynutie
Hlavna pricina uhynutia u novoodchytenych jedincov. Rod Prioniturus je extremne citlivy na stres — novoimportovane vtaky vyzaduju velmi opatrnu aklimatizaciu.
Príznaky: Chudnutie, hnacka, znizena aktivita
V divokych populaciach bezna zaťaž — skrabce, vlasovce a kokcidie. Zdravi jedinci ich zvycajne toleruju bez komplikacii.
Mada mindanajska ma charakteristicke chvostove „rakety" — dva stredne chvostove pera s rozsirenymi koncami, ktore su typicke pre cely rod Prioniturus a nemaju ziadny iny rod papagajov na svete.
Zije vylucne na ostrove Mindanao vo Filipinach — nikde inde na svete sa nevyskytuje, co z nej robi pravy endemit.
Obýva horske lesy v nadmorskych vyskach 850 az 2 700 m, co ju radi medzi najvysšie zijuce papagaje v juhovychodnej Azii.
Svetova populacia sa odhaduje na iba 3 300 dospelych jedincov (IUCN), co je menej ako pocet obyvatelov malej slovenskej dediny.
Ma dva poddruhy — nominatny P. w. waterstradti na juhovychode Mindanaa a P. w. malindangensis na zapade, ktory ma bledšie modre celo.
Druh bol popisany v roku 1905 americkym ornitologom Edgarom Alexandrom Mearsom na zaklade exemplaru z pohorí Mindanaa.
Prakticky nie. Tento druh sa v chovatelstve takmer nevyskytuje. Rod Prioniturus je vseobecne povazovany za velmi narocny na chov — vtaky su citlive na stres a obtazne sa aklimatizuju. Akykolvek obchod podlieha CITES II regulaciam.
Hlavnymi hrozbami su deforestacia horskych lesov Mindanaa a nezakonny odchyt pre obchod s exotickymi vtakmi. Hoci horske lesy su menej ohrozene nez nizinne, populacia je mala (cca 3 300 dospelych jedincov) a areal obmedzeny.
V horskych lesoch ostrova Mindanao vo Filipinach, najma v oblastiach Mt. Apo, Mt. Kitanglad a pohori Malindang. Je lokalne bezna vo svojom vyškovom pasme (850-2 700 m). Najlepsie pozorovatelná pocas letu nad korunami stromov.
Podrobny jedálníček nie je zdokumentovany, ale predpoklada sa, ze sa podobne ako ine mady zivi ovocim, bobuľami, semenami, kvetmi a prilezitostne hmyzom v korunach horskych stromov.
Poznat ju podla bledo modreho cela, zelenohnedeho chrbta, olivovo zeleneho brucha a ciernych chvostovych raket. Od pribuznej mady horskej (P. montanus) sa lisi menšou velkostou a menej výraznym modrym temenom.
Dva — nominatny P. w. waterstradti (juhovychodne Mindanao) a P. w. malindangensis (zapadne Mindanao, pohorie Malindang). Poddruh malindangensis ma bledšie modre celo a menej hnedeho sfarbenia na chrbte.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
