Pioniturus — Madovia
Mada modrohlavá
Pioniturus platenae
Dĺžka
28 cm
Váha
Neznáma
Dožitie
Neznámy
Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
as párenia:
Apríl
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdený v nížinnom lese a sekundárnom poraste, mangrovoch a ako aj v kultivovaných oblastiach.
Spôsob života:
S spôsobe života toho známe veľa nie je. Videný sú jednotlivo, v pároch alebo malých skupinách. Hlučné a nápadné počas letu. Tiché počas kŕmenia.
Stav ohrozenia:
Zraniteľný. Svetová populácia sa odhaduje na 2.500 až 10.000 jedincov . Dôvodom je ničenie lesa, fragmentácia lesa a lov pre obchod.
CITES medzinárodný:
CITES II
Mada modrohlavá je počas letu hlučná a nápadná — vydáva rôzne drsné kvákavé zvuky a občasné melodické frázy. Počas kŕmenia v korunách stromov je naopak tichá a nenápadná. Zvuky sú typické pre rod Prioniturus — séria rezavých, krátkych výkrikov.
Mada modrohlavá je divoký druh, ktorý nie je určený na ochočenie. Novo importované jedince sú extrémne stresované a citlivé, s vysokou mortalitou. V prípade záchranného chovu je prioritou pohoda vtáka, nie kontakt s človekom.
Nový jedinec musí byť izolovaný minimálne 30–45 dní. Veterinárna prehliadka je nevyhnutná — testovanie na PBFD, psitakózu a parazity.
Tichá, stabilná miestnosť bez stresorov. Žiadny priamy kontakt — vták si musí zvyknúť na nové prostredie, zvuky a rutinu.
Obľúbené ovocie (banány, figy) ponechávať v kŕmidlách blízko úkrytov. Nepokúšať sa o priame kŕmenie z ruky v prvých týždňoch.
Cieľom nie je ochočenie, ale stabilizácia vtáka. Manipulácia len pri veterinárnych úkonoch, vždy s minimalizáciou stresu.
| Mada modrohlavá | Mada žltoprsá | Mada žltozelená | Korela chochlatá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 27–28 cm | 37 cm | 27 cm | 30–33 cm |
| Váha | neznáma | neznáma | 100–140 g | 80–120 g |
| Dožitie | neznáma | neznáma | 15–20 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●○○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | nedostupný | nedostupný | vzácny | 30–80 € |
| Povaha | Hlučný v lete, tichý pri kŕmení, endemit Palawanu | Tichý, plachý, plodožravý endemit Sulawesi | Zvedavý, spoločenský, aktívny | Priateľská, maznavá, pískavá |
| Dostupnosť v SR | Nedostupný — v zajatí sa prakticky nechová | Nedostupný — v zajatí sa prakticky nechová | Vzácny — občas na vtáčích burzách | Veľmi bežná — jeden z najpopulárnejších papagájov |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti, oslabená imunita
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie. Každý nový jedinec musí byť testovaný pred zaradením do skupiny.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, apatia, strata chuti do jedla
Plesňová infekcia dýchacích ciest. Tropické druhy sú obzvlášť náchylné pri nevhodnej vlhkosti alebo hygiene.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka! Liečiteľné doxycyklínom. Povinné hlásenie veterinárovi. Novo importované vtáky sú vysoko rizikové.
Príznaky: Apatia, nechutenstvo, nafúknuté perie, sekundárne infekcie
Najčastejšia príčina úhynu novo importovaných Prioniturus. Stres z odchytu a transportu dramaticky oslabuje imunitu.
Príznaky: Chudnutie, hnačka, nestrávené zrná v truse, zväčšený brušok
Bežné u divoko odchytených jedincov. Diagnostika z trusu, liečba cielenými antiparazitármi.
Príznaky: Šupiny a krusty na zobáku, nohách a okolo očí
Liečiteľné ivermektínom. Prevencia: hygiena voliéry a pravidelné veterinárne kontroly.
Mada modrohlavá je endemitom ostrova Palawan a priľahlých ostrovov (Balabac, Dumaran, Culion, Busuanga) na západných Filipínach — nikde inde na svete sa nevyskytuje.
Charakteristickým znakom rodu Prioniturus sú dva predĺžené stredové chvostové perá zakončené „raketami" — ploškami v tvare lopatky, ktoré sa u mladých jedincov ešte nevyskytujú.
Miestni obyvatelia Palawanu ju poznajú pod názvom „kinawihan" a považujú ju za škodcu banánových plantáží, kde sa pravidelne kŕmi.
Odhadovaná svetová populácia je len 1 500 – 7 000 dospelých jedincov a neustále klesá — hlavnou hrozbou je ťažba chromitu na Palawane, ktorá ničí nížinné lesy.
Napriek svojmu menu („modrohlavá") má v skutočnosti jasne svetlomodrú hlavu, ktorá kontrastuje so zeleným telom — samec má navyše modrastý hrudník.
Druh bol opísaný nemeckým zoológom Wilhelmom Blasiusom v roku 1888 a pomenovaný na počesť nemeckého lekára a zberateľa Carla Constantina Platena.
Nie, mada modrohlavá nie je vhodná ako domáci papagáj. Je to vzácny chránený druh (CITES II, Vulnerable) s odhadovanou populáciou len 1 500 – 7 000 jedincov. V zajatí sa prakticky nevyskytuje a novo importované jedince majú veľmi nízku prežiteľnosť. Pre domáci chov odporúčame bežnejšie druhy papagájov.
Rod Prioniturus sa vyznačuje unikátnym chvostovým perím — dva stredové perá sú predĺžené a na konci zakončené plochými „raketami" v tvare lopatky. Tento znak je jedinečný medzi papagájmi a dospelé jedince ho majú výrazne vyvinutý.
Je endemitom ostrova Palawan a priľahlých ostrovov na západných Filipínach. Obýva nížinné vlhké lesy, sekundárny porast, mangrovy a okrajovo aj kultivované oblasti do nadmorskej výšky 650 m.
IUCN ju zaraďuje do kategórie Vulnerable (zraniteľný). Hlavnou hrozbou je strata biotopu — ťažba chromitu, nelegálna ťažba dreva a premena lesa na poľnohospodársku pôdu. Populácia klesla o 25–35 % za posledné tri generácie.
V divočine je prevažne plodožravá — živí sa orechmi, ovocím a semenami v korunách stromov. Pravidelne sa kŕmi aj na banánových plantážach, čo jej spôsobuje prenasledovanie ako škodcu. V zajatí sa podáva zmes ovocia, kvalitnej zrninovej zmesi a klíčených semien.
Dospelý samec má jasne svetlomodrú hlavu a navyše modrastý hrudník. Samica má modrú hlavu menej výraznú a chýba jej modrý hrudník. Oba pohlavia majú olivovozelené telo a raketové chvostové perie.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
