Pioniturus — Madovia
Mada horská
Pioniturus montanus
Dĺžka
30 cm
Váha
Neznáma
Dožitie
Neznámy
Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
V zajatí sa nechová
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Biotop:
Žijú vo vlhkom horskom lese od 850-2900 m.n.m..
Spôsob života:
Videné jednotlivo alebo v pároch, niekedy v skupinách. Hlučné a nápadné počas letu. Ťažko ich nájsť pri kŕmení.
Stav ohrozenia:
Blízko stavu ohrozenia, Svetová populácia sa odhaduje na 2500 až 10.000 jedincov. Dôvodom je obchod a poľovníctvo.
CITES medzinárodný:
CITES II
Mada horska je stredne hlucny papagaj. Pocas letu vydava hlasne, kratke, opakujuce sa krike, ktore su pocutelne na velku vzdialenost v horskych lesoch. Pri krmeni je naopak napadne ticha a tazko ju lokalizovat v korunach stromov. Hlasovy prejav je typicky pre rod Prioniturus — sereia kratkych, ostrych kvakavych zvukov.
Mada horska je divoky horsky druh, ktory sa v zajati prakticky nevyskytuje. Ochocenie nie je realistickym cielom — tento druh je vhodny vylucne pre zoologicke zahrady a zachranne chovne programy, nie ako domace zviera.
Mada horska nie je vhodna na ochocovanie. Je to vzacny filipinsky endemit s klesajucou populaciou, ktory by nemal byt chovany ako domace zviera.
Ak vas zaujimaju stredne velke papagaje, zvaztte korelu chochlatu (30–80 EUR), alexandru maleho (50–120 EUR) alebo pyruru zelenolicu (150–250 EUR) — vsetky su dostupne a vhodne na ochocenie.
| Mada horska | Mada zltozelena | Mada zlatochrbta | Korela chochlata | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 30 cm | 27 cm | 28 cm | 30–33 cm |
| Váha | 100–140 g | ~120 g | ~130 g | 80–120 g |
| Dožitie | neznama | neznama | neznama | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny | 30–80 EUR |
| Povaha | Plachy, aktivny letec, hlucny v lete | Plachy, skupinkovy, raketochvosty | Aktivny, skupinkovy, horsky druh | Priatelska, maznava, piskava |
| Dostupnosť v SR | Nedostupny — v europskom chove sa nevyskytuje | Nedostupny — rarita v europskom chove | Nedostupny — rarita v europskom chove | Velmi bezna — jeden z najpopularnejsich papagajov |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti
Nevyliecitelne virusove ochorenie. Prevencia: testovanie novych vtakov pred zaradenim do chovu, prisna karantena.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Horske druhy su nachylnejsie pri chove v nizinach s nevhodnou vlhkostou. Prevencia: suche a vetrane prostredie.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Chudnutie, matne perie, hnacka, zvysena unavitelnost
Casto u novo dovezienych divoko chytenych jedincov. Prevencia: parazitologicke vysetrenie, karantena min. 30 dni.
Príznaky: Vytrhavanie peria, apatia, agresivita, odmietanie potravy
Horske druhy su nachylne na stres zo zajatia. Nevyhnutne poskytnuti dostatok priestoru, ukrytov a primeranych teplot.
Príznaky: Supiny a krusty na zobaku, nohach a okolo oci
Lahko liecitelne ivermektinom. Prevencia: hygiena klietky a pravidelna kontrola zobaka a noh.
Mada horska ma na konci dvoch centralnych chvostovych pier predlzene hriadelky zakonecene raketovitym rozsirenim — tento unikatny znak dal celeumu rodu Prioniturus pomenovanie "racket-tail" (raketochvosty).
Zije vylucne na filipinskom ostrove Luzon vo vlhkych horskych lesoch v nadmorskych vyskach 850 az 2 900 metrov, co z nej robi jedneho z najvysie zijucich papagajov v juhovychodnej Azii.
Druh opisal britsky ornitolog William Robert Ogilvie-Grant v roku 1895 na zaklade exemplarov z pohorii severneho Luzonu.
V divocine je napadna a hlucna pocas letu, ale pri krmeni sa sprava ticho a je prakticky neviditelna v korunach stromov — tento kontrast v spravani je typicky pre rod Prioniturus.
Svetova populacia sa odhaduje na 1 500 az 7 000 dospelych jedincov. Hlavnymi hrozbami su odlesnovanie horskych lesov a odchyt pre obchod s vtakmi.
Samec sa od samice lisi modrou tvarou a vyraznou cervenou skvrnou na temene — samice su celkovo zelene bez cerveneho sfarbenia na hlave.
Nie, mada horska nie je vhodna ako domace zviera. Je to vzacny filipinsky endemit klasifikovany ako blizko stavu ohrozenia (Near Threatened) s odhadovanou populaciou iba 1 500–7 000 jedincov. V europskom chove sa prakticky nevyskytuje a je chranena podla CITES.
V divocine sa zivi prevazne semenami, bobuliami, orechmi a plodmi stromov v korunach horskych lesov. Je to plodozravy druh, ktory hlada potravu vysoko v korunach stromov vo vyskach 850–2 900 m n. m.
Dva centralne chvostove peria maju predlzene hriadelky zakonecene lopatkovitym rozsirenim. Presna funkcia nie je celkom objasnena, ale predpoklada sa, ze sluzia na rozpoznavanie medzi pohlaviami a pri namlouvacich ritualoch. Mladim jedincom raketovite peria chybaju — objavuju sa az v dospelosti.
Najrealistickejsia moznost je navstivit Filipiny a absolvovat birdwatchingovy vylet na Luzon (napr. Mount Polis, Cordillera). Niektore azijske zoologicke zahrady tento druh tiez chovaju, ale v Europe je extemne vzacna.
Dospela mada horska vazi priblizne 100–140 g pri dlzke okolo 30 cm. Je to stredne velky, kompaktne stavany papagaj.
Samec ma modru tvar a vyraznu cervenu skvrnu na temene, zatial co samice su celkovo zelene bez cerveneho sfarbenia na hlave. Mlade jedince su sfarbene ako samice a raketovite chvostove peria im chybaju.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
