Tanygnathus — Madovia
Mada čiernopása
Tanygnathus gramineus
Dĺžka
40 cm
Váha
Neznáma
Dožitie
Neznámy
Tanygnathus — Madovia
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Neznámy
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdený medzi 600-1700 m.n.m.. Zaznamenané ako pomerne bežné v horských lesoch na severozápade ostrova. Bol pozorovaný sa aj v nížinných a kopcovitých lesoch.
Spôsob života:
O živote tohto vtáka toho veľa známe nie je. Aktívny je počas dňa aj v noci. Môže sa pohybovať sezónne medzi horami a pobrežím.
Stav ohrozenia:
Stav populácie je klesajúci. V súčasnosti sa odhaduje populácia v živej prírode na 3500 až 15000 jedincov. Dôvodom poklesu je strata prirodzeného prostredia a málo primárneho pralesa kde žije.
CITES medzinárodný:
CITES II
CITES EU:
Mada čiernopása vydáva ostré, vysoké hlasové prejavy, ktoré sú dlhšie a výraznejšie ako u príbuznej mady veľkozobej (T. megalorynchos). V prírode sa ozýva najmä za letu medzi kŕmnymi miestami a pri komunikácii v páre alebo malej skupine. V pokoji je pomerne tichá.
Mada čiernopása sa v zajatí nechová, preto nie sú k dispozícii žiadne skúsenosti s ochočovaním. Príbuzné druhy rodu Tanygnathus (mada modrotemenná, mada Müllerova) sú v zajatí pomerne plachšie papagáje, ktoré vyžadujú trpezlivý prístup a dlhší čas na získanie dôvery.
Mada čiernopása je vzácny endemit ostrova Buru a nechová sa v zajatí. Nižšie uvedené kroky sú všeobecné odporúčania pre príbuzné druhy rodu Tanygnathus.
Pri príbuzných madách nechajte vtáka prvých 5–7 dní v pokoji. Tieto druhy sú plachšie a potrebujú dlhší čas na adaptáciu ako bežné papagáje.
Ponúkajte obľúbené ovocie (figy, papáju) z ruky. Mady rodu Tanygnathus reagujú najlepšie na trpezlivý, neagresívny prístup.
Ak máte záujem o chov papagájov rodu Tanygnathus, kontaktujte špecializované chovateľské organizácie a zaobstarajte si legálne odchované vtáky s CITES dokumentáciou.
| Mada čiernopása | Mada modrotemenná | Mada Müllerova | Mada hrdzavochvostá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40 cm | 31 cm | 32 cm | 32 cm |
| Váha | ~250 g | 148–231 g | 170–250 g | ~178 g |
| Dožitie | Neznáma | 20–30 r. | 20–30 r. | Neznáma |
| Hlučnosť | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Cena (SK) | Nedostupný | 200–400 € | 200–400 € | Nedostupný |
| Povaha | Plachý, aktívny, endemit Buru | Pokojná, priateľská, inteligentná | Pokojná, plachšia, spoločenská | Málo známa, endemit |
| Dostupnosť v SR | Nedostupný — nechová sa v zajatí | Vzácna — špecializovaní chovatelia | Vzácna — občas v európskych chovoch | Nedostupný — nechová sa v zajatí |
Príznaky: Vypadávanie peria, deformácie zobáka a pazúrov, strata hmotnosti, oslabená imunita
Nevyliečiteľné vírusové ochorenie postihujúce všetky druhy papagájov. U voľne žijúcich populácií môže mať devastačný vplyv na malé populácie.
Príznaky: Ťažké dýchanie, výtok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesňová infekcia dýchacích ciest. U tropických druhov žijúcich vo vlhkom prostredí horských lesov je riziko zvýšené.
Príznaky: Výtok z očí a nosa, hnačka, nafúknuté perie, ospanlivosť
Prenosné na človeka. Liečiteľné antibiotikami (doxycyklín). U voľne žijúcich papagájov sa vyskytuje prirodzene.
Príznaky: Chudnutie, hnačka, apatia, zhoršená kvalita peria
Črevné parazity sú bežné u voľne žijúcich papagájov. V zajatí u príbuzných druhov sa liečia antiparazitárne.
Príznaky: Znižovanie počtu jedincov, fragmentácia populácie
Hlavná hrozba pre druh. Úbytok primárneho horského pralesa na Buru priamo ohrozuje prežitie populácie.
Mada čiernopása je endemit ostrova Buru v Južných Molukách — nikde inde na svete sa v prírode nevyskytuje.
Druh bol dlho považovaný za krepuskulárneho (súmračného) alebo dokonca nočného, ale novšie pozorovania potvrdili aktivitu aj cez deň, čo zmenilo pohľad na jeho biológiu.
Odhadovaná populácia 3 500–15 000 jedincov radí tento druh medzi najvzácnejšie papagáje sveta.
Na ostrove Buru boli kvôli ochrane tohto druhu zriadené dve chránené oblasti — Gunung Kapalat Mada (1 380 km2) a Waeapo (50 km2).
Samca od samice možno rozlíšiť podľa farby zobáka — samce majú červený zobák, samice sivobiely.
Druh preferuje horské lesy nad 1 000 m n. m., ale bol pozorovaný aj v nížinách a kopcovitom teréne do 600 m.
Napriek tomu, že historické záznamy ho popisujú ako pomerne bežného, moderné prieskumy ho nachádzajú len zriedka, čo naznačuje pokles populácie.
Hlas mady čiernopásej je vyšší a pretiahnutejší ako u príbuznej mady veľkozobej, čo pomáha pri identifikácii v hustom horskom lese.
Nie. Mada čiernopása sa v zajatí nechová a nie je komerčne dostupná. Je to vzácny endemický druh chránený medzinárodnou dohodou CITES II. Ak vás zaujíma rod Tanygnathus, zvážte madu modrotemennú (T. lucionensis), ktorá sa v zajatí chová úspešne.
Druh je zaradený do kategórie Zraniteľný (Vulnerable) podľa IUCN od roku 1994. Populácia sa odhaduje na 3 500–15 000 jedincov s klesajúcim trendom. Hlavnou hrozbou je strata primárneho horského pralesa na ostrove Buru.
Výhradne na ostrove Buru v provincii Južné Moluky v Indonézii. Obýva horské lesy v nadmorskej výške 600–1 700 m, pričom preferuje oblasti nad 1 000 m. Bola pozorovaná aj v nížinných a kopcovitých lesoch.
Dlho sa predpokladalo, že je krepuskulárna (aktívna za súmraku) alebo dokonca nočná. Novšie pozorovania však potvrdili aktivitu aj počas dňa, čo naznačuje, že môže byť aktívna v rôznych častiach dňa vrátane nočných hodín.
V prírode sa živí prevažne ovocím, semenami a kvetmi stromov v horských lesoch. Dôležitou súčasťou jej potravy sú plody divokých fíg (Ficus spp.). Podrobnosti o jej jedálničku sú stále predmetom výskumu.
Mada čiernopása má pohlavný dimorfizmus — samce majú červený zobák, zatiaľ čo samice majú zobák sivobiely. Obidve pohlavia majú zelené telo s čiernymi uzdičkami (lores) a tyrkysové temeno.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
