Pioniturus — Madovia
Mada sulská
Pioniturus verticalis
Dĺžka
35 cm
Váha
Neznáma
Dožitie
Neznámy
Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí.
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
Veľkosť znášky:
n/a
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Vyskytuje sa v nížinných lesoch, mangrovoch a husté lesných porastoch.
Spôsob života:
O spôsobe života týchto vtákov je známe málo. Boli videné v pároch a sú hlučné počas letu, ale ťažko zistiteľné pri kŕmení.
Stav ohrozenia:
Kriticky ohrozený. V prírode sa vyskytuje len odhadom 50 až 250 jedincov. Na ostrovoch Sibutu a Sanga-sanga kde tieto vtáky žijú už neostáva takmer žiadny les.
CITES medzinárodný:
CITES II
CITES EU:
Mada sulska vydava ostre kovove vykriky typicke pre rod Prioniturus. Hlas je pomerne silny a pocutelny na velku vzdialenost, co paradoxne pomaha vyskumnikom pri zisovani jej vyskytu v hustom podraste nizinnych lesov Tawi-Tawi.
Mada sulska je divoky, kriticky ohrozeny druh, ktory sa v zajati nechova. Paradoxne je popisovana ako krotkej povahy, co z nej robi lahku korist pre pytliakov — ale to neznamena, ze je vhodna na domestikaciu. Ochocene nie je odporucane ani eticke.
Tento druh nie je vhodny na ochocene. Je kriticky ohrozeny (50–249 jedincov v prirode), chraneny zakonom a akykolvek pokus o domestikaciu by prispel k jeho vyhynutiu.
Ak vas zaujimaju stredne velke papagaje s podobnym sfarbenim, zvazujte korelu chochlatu, alexandrovca velkeho alebo pyruru zelenolicu — tieto druhy su bezne dostupne a lahko sa ochoci.
| Mada sulska | Mada zltozelena | Mada zelena | Korela chochlata | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 35 cm | 27–29 cm | 29 cm | 30–33 cm |
| Váha | neznama | 140–160 g | 120–150 g | 80–120 g |
| Dožitie | neznama | neznama | neznama | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●●●○ | ●●●●○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny | Nedostupny | Nedostupny | 30–80 € |
| Povaha | Krotky, plachy, kriticky ohrozeny | Divoky, plachy, skupinovy | Plachy, vzacny, kriticky ohrozeny | Priatelska, maznava, piskava |
| Areál | Nedostupny — CR, nechova sa v zajati | Nedostupny — nechova sa v zajati | Nedostupny — CR (kriticky ohrozeny) | Velmi bezna — jeden z najpopularnejsich papagajov |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti
Virusove ochorenie postihujuce vsetky papagaje. V malej populacii ako je mada sulska moze mat devastujuci dopad na cely druh.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesnova infekcia dychacich ciest. Tropicke druhy su nachylne pri nevhodnych podmienkach.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnacka, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne doxycyklinom. U nelegalne odchytenych vtakov je vyskyt vyssi kvoli stresu z transportu.
Príznaky: Odmietanie potravy, apatia, vytrhovanie peria, nahly uhyn
Najcastejsia pricina uhynu u nelegalne odchytenych jedincov. Divoky druh znasa zajatie velmi zle — vacsina odchytenych vtakov uhynie.
Príznaky: Chudnutie, hnacka, nafuknute perie, viditelni paraziti v truse
Vnutorne parazity su bezne u volne zijucich jedincov. Pri strese z odchytu sa casto zhorsia kvoli oslabeniu imunity.
Mada sulska je jednym z najohrozenejsich papagajov na svete — v prirode preziva uz len odhadom 50 az 249 dospelych jedincov.
Kedysi sa vyskytovala na viacerych ostrovoch suostroavia Sulu (Jolo, Sibutu, Sanga-sanga, Tawi-Tawi), dnes je obmedzena uz len na izolované lokality na ostrove Tawi-Tawi.
Nad 90 % jej povodneho biotopu — nizinnych tropickych lesov — bolo znicených legalnou a nelegalnou tazbu dreva, polnohospodarstvom a banickou cinnostou.
Paradoxne je popisovana ako papagaj krotkej povahy, co z nej robi lahku korist pre pytliakov — jej dovercivost je jednou z pricin jej upadku.
Charakteristicke chvostove raketky — predlzene stredne chvostove pera s holym brkom a listkom na konci — su typicke pre cely rod Prioniturus.
Druh opisal anglicky zoolog Richard Bowdler Sharpe v roku 1893 na zaklade exemplarov zozbieranych na suostrovi Sulu.
Nie, rozhodne nie. Mada sulska je kriticky ohrozeny druh (IUCN CR) s populaciou len 50–249 jedincov. Je chranena filipinskym zakonom RA 9147 aj medzinarodnou dohodou CITES. Akykolvek pokus o chov mimo specialnych ochranarskych programov je nelegalne a priamo ohrozuje prezitie druhu.
Hlavne dve priciny: masivna strata biotopu (nad 90 % nizinnych lesov na suostrovi Sulu bolo vyrubanych kvoli drevorubackej cinnosti, polnohospodarstvu a banistvu) a nelegalne pytliactvo pre obchod s exotickymi vtakmi. Jej krotka povaha ju robi obzvlast zranitelnou voci odchytu.
Vyskytuje sa uz len na ostrove Tawi-Tawi v suostrovi Sulu na juhozapade Filipin. Kedysi obyvala aj ostrovy Jolo, Sibutu a Sanga-sanga, ale tam uz bola vytraten. Obyvala nizinne tropicke lesy, mangrovy a huste lesne porasty.
Najucinnejsia pomoc je financna podpora organizacii zameriavajucich sa na ochranu filipinskych papagajov, ako World Parrot Trust alebo Katala Foundation. Tie pracuju na ochrane poslednych fragmentov lesa na Tawi-Tawi a boji proti nelegalnemu obchodu.
Nie, mady (Prioniturus) nepatria medzi hovoriace papagaje. Vydavaju ostre kovove vykriky. Ak hladate hovoriaceho papagaja, zvazujte zaka siveho, alexandrovca velkeho alebo amazonana.
Stredne chvostove pera su predlzene s holym brkom a listkovitym zakoncenim modrociernej farby — odtial nazov "racket-tail" (raketochvost). Tieto unikatne pera sluzia na rozpoznavanie druhu a pri tokani. Raketky maju vsetky druhy rodu Prioniturus.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
