Pioniturus — Madovia
Mada buruská
Pioniturus mada
Dĺžka
32 cm
Váha
Neznáma
Dožitie
Neznámy
Pioniturus — Madovia
Chov v zajatí:
Nechová sa v zajatí
Minimálna dĺžka voliéry:
n/a
Hniezdna búdka:
n/a
Minimálna požadovaná teplota pre chov:
n/a
Veľkosť krúžku:
n/a
Čas párenia:
December až február
Veľkosť znášky:
Až 5 vajec
Doba inkubácie:
n/a
Čas do opustenia hniezda:
n/a
Hmotnosť pri narodení:
n/a
Čas do dosiahnutia pohlavnej dospelosti:
n/a
Biotop:
Nájdený až 1600 m.n.m vo všetkých typoch lesných biotopov.
Spôsob života:
Často ho vidieť v skupinách až 10 vtákov.
Stav ohrozenia:
Stav populácie je neznámy ale stabilný a jedná sa o málopečetný ale v oblasti výskytu bežný druh.
CITES medzinárodný:
CITES II
Mada buruska je relativne tichy papagaj. V divocine sa ozyva kratkymi, ostrymi kontaktnymi hlasmi pocas letu a pri hladani potravy v korune stromov. Na rozdiel od vacsich papagajov nema prenikave vykriky.
Mada buruska je divoky lesny papagaj, ktory sa v zajati prakticky nechova. Ochocenie tohto druhu by bolo exmremne narocne a neodporuca sa. Rod Prioniturus je vseobecne znamy nizsou adaptabilitou na zajatie v porovnani s inymi papagajmi.
Tento druh nie je vhodny pre domaci chov. Ak by sa ojedinele vyskytol v zajati (napr. v zachrannej stanici), vyzaduje minimalny ludsky kontakt a priestranne prostredie simulujuce tropicky les.
| Mada buruska | Mada zltozelena | Mada zlatochrbta | Korela chochlata | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 32 cm | 27 cm | 28 cm | 30–33 cm |
| Váha | Neznama | 100–130 g | 100–140 g | 80–120 g |
| Dožitie | Neznamy | 20–25 r. | 20–25 r. | 15–25 r. |
| Hlučnosť | ●●○○○ | ●●●○○ | ●●●○○ | ●●●○○ |
| Stav IUCN | Nedostupny | Vzacny | Vzacny | 30–80 EUR |
| Povaha | Plachy, aktivny, endemit Buru | Aktivny, zvedavy, spolocensky | Aktivny, farebny, lesny druh | Priatelska, maznava, piskava |
| Areál | Nedostupny — nechova sa v zajati | Vzacny — obcas v specializovanych chovoch | Vzacny — obcas v ázijskych chovoch | Velmi bezna — jeden z najpopularnejsich papagajov |
Príznaky: Vypadavanie peria, deformacie zobaka a pazurov, strata hmotnosti
Vyruzne virusove ochorenie. U divokych populacii papagajov v Indonezii je dokumentovane. Prevencia: karantena novych vtakov.
Príznaky: Tazke dychanie, vytok z nosa, strata chuti do jedla, apatia
Plesova infekcia dychacich ciest. Tropicke druhy su citlive na zmenu vlhkosti prostredia.
Príznaky: Vytok z oci a nosa, hnavca, nafuknute perie, ospanlivost
Prenosne na cloveka! Liecitelne antibiotikami (doxycyklin). Povinne hlasenie veterinarovi.
Príznaky: Nie je choroba, ale hlavna hrozba — odlesnovanie pre palmovy olej, tazba dreva a bane na ostrove Buru
Populacia je zatial stabilna, ale pokracujuce nicenie tropickych lesov je hlavnym rizikom pre prezitie druhu.
Mada buruska je endemit ostrova Buru v juznych Molukach — nenajdete ju nikde inde na svete.
Jej meno "mada" pochadza z miestneho nazvu na ostrove Buru, kde ju domorodci poznaju oddavna.
Charakteristickym znakom rodu Prioniturus su dva predlzene stredne chvostove pera zakonene raketovitym rozsirenim — preto anglicky nazov "Racket-tail".
Je sezonnym nomadom — migruje po ostrove podla toho, kde prave kvitnute a plodi ovocne stromy v horach.
Vyskytuje sa az do nadmorskej vysky 1 600 m, kde obyvva vsetky typy lesnych biotopov od nizinych po horske lesy.
Na ostrove Buru zije v malych skupinkach do 10 jedincov, co je typicke pre vacsinu druhov rodu Prioniturus.
Prakticky nie. Tento druh sa v europskej ani americkej avikulture nechova a nie je dostupny na trhu. Akykolvek chov by vyzadoval specialne povolenia CITES a expertne znalosti tropickych papagajov.
Podla IUCN je klasifikovana ako Least Concern (najmensi zaujem), co znamena, ze populacia je zatial stabilna. Hlavnou hrozbou je vsak odlesnovanie ostrova Buru pre plantaze palmoveho oleja, tazbu dreva a bansku cinnost.
Dva predlzene stredne chvostove pera zakonene raketovitym rozsirenim su charakteristickym znakom celeho rodu Prioniturus. Ich presna funkcia nie je uplne objasnena, ale predpoklada sa, ze hraju ulohu pri pohlavnom vybere — samce s dlhsimi a symetrickejsimi raketami su pre samice atraktivnejsie.
Od pribuznych druhov sa odlisuje modrofialovym sfarbenim na zadnej casti krku, chrbta a v hornej casti kridel. Samce maju toto sfarbenie vyraznejsie ako samice, co umoznuje urcit pohlavie podla sfarbenia (pohlavny dimorfizmus).
Vylucne na ostrove Buru v juznych Molukach (Indonézia). Obyvva vsetky typy lesnych biotopov od nizinych tropickych lesov az po horske lesy v nadmorskej vyske do 1 600 m.
LePet.sk pokrýva aj iné skupiny vtákov so spevom, ekológiou a ochranou:
Najobľúbenejšie sovy:
