Thraupidae (tangarovité)
Spevom pinka sivá nepatrí medzi hlučné druhy — jej prejav je skôr jemný a nenápadný. Samec sa ozýva melodickým pískaním a krátkymi spevnými frázami, často opisovanými ako séria opakovaných, striedavých pískaných tónov; spev pôsobí príjemne a tlmene, nie prenikavo. Najintenzívnejšie spieva od rána a počas hniezdnej sezóny, keď ním zároveň obhajuje teritórium a vábi samicu — v tej chvíli často aj vztyčuje svoj skrytý červený chochol, ktorý nápadne kontrastuje s inak sivým telom. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými hláskami. Pre chovateľa je to kombinácia nenápadného príjemného spevu a elegantného sivého samca s červeným chocholom, ktorá robí druh atraktívnym do bytu aj voliéry.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a vztyčuje svoj skrytý červený chochol, ktorým spolu so sfarbením imponuje samici a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza teritoriálne správanie voči iným samcom. Druh je monogamný a na hniezdenie potrebuje pokoj a súkromie v hustej zeleni. Najvhodnejšie sú na chov vtáky v dobrej kondícii a vo veku po prvom roku.
Stavia otvorené miskovité hniezdo z koreňov, trávy, kokosových vlákien a jemného materiálu (v zajatí často v košíku alebo polootvorenej hniezdnej nádobke) ukryté v kre alebo voliérovej zeleni. Znáša typicky 2 až 3 vajcia (pozorované hniezda obsahovali napríklad 2 vajcia). Za priaznivých podmienok môže mať počas sezóny viac znášok.
Vajcia zahrieva prevažne samica; inkubácia je u tohto rodu pomerne krátka — podľa pozorovaní príbuzných druhov rodu Coryphospingus trvá približne 11–13 dní. Samec medzitým stráži teritórium. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, zapája sa aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 12–14 dní, no rodičia ich ešte ďalej dokrmujú. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia. V tomto období treba sledovať teritoriálne správanie samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa postupne osamostatňujú v priebehu niekoľkých týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu; mladé samce neskôr získavajú dospelé sivé sfarbenie a červený chochol a začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 5–8 rokov.
Pinka sivá je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene živá a ostražitá. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva a vztyčuje chochol v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku a chovateľa; v posledných rokoch je v chovoch menej bežná než kanáriky a niektoré iné exoty, preto môže byť ťažšie dostupná a párik drahší. Pekné, dobre vyfarbené samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Druh nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Pinka sivá | Pinka chochlatá červená | Sicalis šafranový | Kanárik domáci | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | asi 13 cm | 13–14 cm | 13–14 cm | 12–13 cm |
| Váha | asi 13–18 g | asi 15–20 g | asi 15–20 g | 8–25 g |
| Dožitie | ~5–8 r (zajatie) | ~5–8 r (zajatie) | ~10 r (zajatie) | 10–15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec sivý (hlava, chrbát, krídla, chvost), belavý spodok, biely očný krúžok, skrytý červený chochol; samica hnedastá | Samec karmínovo až vínovo červený s tmavším temenom a skrytým červeným chocholom; samica hnedastá | Sýto žltý, samec s oranžovým čelom; samica olivovejšia a prúžkovaná | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Severná Južná Amerika — pekný voliérový vták, jemný spev, samce teritoriálne, jeden pár na klietku | Južná Amerika — blízky príbuzný (rovnaký rod), celý červený namiesto sivého, jemný spev, teritoriálny | Južná Amerika — otužilý, veselý spevák (Thraupidae), dutinový hniezdič, jeden pár na klietku | Makaronézia (divý) — pravý kanárik, najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
U drobných spevavcov vznikajú problémy s kokcídiami a črevnými parazitmi najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení; drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Sivý samec so skrytým červeným chocholom. Samec pinky sivej má sivú hlavu, chrbát, krídla a chvost a bledší belavý spodok prechádzajúci do sivej na bokoch, k tomu biely očný krúžok. Na čiernom temene ukrýva žiarivo červený chochol — väčšinou je priložený a takmer neviditeľný, takže vták pôsobí striedmo a elegantne.
Chochol vztýči pri vzrušení. Najpôsobivejší prejav: keď je samec vzrušený, spieva alebo dvorí, vztýči svoj skrytý červený chochol a naplno ho ukáže — vzniká nápadný kontrast s inak sivým telom. Práve tomuto vďačí za anglické meno „pileated" (s chocholom).
Pozor na zámenu s pinkou chochlatou červenou. Pinku sivú (C. pileatus) treba odlíšiť od príbuznej pinky chochlatej červenej (C. cucullatus): tá je celá karmínovo až vínovo červená, kým pinka sivá je sivá a červenú má len v skrytom chochole. Oba druhy patria do rovnakého rodu Coryphospingus.
Samica je nenápadná. Na rozdiel od samca je samica prevažne hnedastá, bez čierneho temena a bez výrazného chocholu — pohlavia sa preto dajú celkom dobre odlíšiť.
Napriek menu „pinka" je to tangara. Hoci sa chovateľsky volá „pinka" a anglicky „finch", nie je príbuzná pravých piniek (Fringillidae). Molekulárne štúdie ju zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — staršia literatúra ju vedie medzi strnádkovitými (Emberizidae).
Drobný vták — približne 13 cm. Telo meria okolo 13 cm, ide teda o malý, ľahký spevavec veľkosti vrabca s jemným melodickým spevom.
Domov v severnej Južnej Amerike. Druh obýva Brazíliu (caatinga a cerrado), Venezuelu, Kolumbiu a Francúzsku Guyanu, najmä suché lesy, kroviny, savany a okraje lesov — prevažne v nížinách približne do 1 000 m n. m. Potravu zbiera často na zemi a v menších kŕdlikoch.
Veľmi rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Pinka sivá je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); má veľmi rozsiahly areál, je pomerne početná a populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Tri poddruhy. Rozlišujú sa 3 poddruhy (pileatus, brevicaudus, rostratus), ktoré sa líšia najmä detailmi sfarbenia a rozmermi a rozšírením v rámci severnej časti kontinentu.
Pekný, ale teritoriálny voliérový vták. V chovoch je cenená pre elegantné sivé sfarbenie samca s červeným chocholom a jemný spev, no samce sú voči sebe teritoriálne — chová sa preto len jeden pár na klietku či voliéru. Druh popísal Maximilián z Wied-Neuwiedu už v roku 1821.
Nie — napriek chovateľskému menu „pinka" a anglickému „finch" nie je príbuzná pravých piniek (čeľaď Fringillidae). Molekulárne (genetické) štúdie ju zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — rozsiahlej neotropickej skupiny s vyše 370 druhmi; staršia literatúra ju vedie medzi strnádkovitými (Emberizidae). S pinkami má spoločné len to, že ide o drobného zrnožravého spevavca — odtiaľ pochádza zaužívané, ale taxonomicky nepresné meno. V angličtine ju IOC označuje ako Pileated Finch, pre sivé sfarbenie aj Grey Pileated Finch.
Obe patria do rovnakého rodu Coryphospingus, ale líšia sa sfarbením. Pinka sivá (C. pileatus) má samca prevažne sivého (sivá hlava, chrbát, krídla, chvost, belavý spodok) a červenú má len v skrytom temennom chochole. Pinka chochlatá červená (C. cucullatus) má samca celého karmínovo až vínovo červeného. Obe majú biely očný krúžok a skrytý červený chochol, ktorý vztýčia pri vzrušení, a u oboch je samica nenápadná a hnedastá. Pri kúpe si preto vždy over, o ktorý druh ide.
Samec má na čiernom temene ukrytý žiarivo červený chochol, ktorý je väčšinu času priložený a takmer neviditeľný. Vztýči ho pri vzrušení, speve a najmä počas toku a dvorenia, prípadne pri strete s iným samcom — vtedy chochol naplno roztvorí a ukáže jeho červenú farbu, čo nápadne kontrastuje s inak sivým telom. Je to signalizačný prejav, ktorým imponuje samici a obhajuje teritórium. Práve podľa neho má druh aj anglické meno „pileated" (s chocholom).
Samec sa ozýva jemným melodickým pískaním a krátkymi spevnými frázami (často sériou opakovaných striedavých pískaných tónov) — spev je príjemný, no nenápadný a nie prenikavý, takže druh patrí skôr medzi tichšie klietkové vtáky a hodí sa aj do bytu. Najviac spieva od rána a v hniezdnej sezóne. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Hodnota druhu v chove je kombináciou nenápadného spevu a elegantného sivého samca so skrytým červeným chocholom.
Dvoch samcov spolu nie — to je hlavné pravidlo chovu tohto druhu. Samce sú voči sebe teritoriálne, dokážu sa prenasledovať a počas hniezdenia môže byť pár výbojný aj voči iným drobným vtákom. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru s dostatkom priestoru, zelene a úkrytov. V spoločnej voliére s inými drobnými exotmi je tento druh počas hniezdenia rizikový a môže narúšať hniezdenie ostatných vtákov.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre exoty/kanáriky (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. V prírode na jeseň a v zime prijíma aj plody a bobule. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Samec je prevažne sivý (sivá hlava, chrbát, krídla, chvost, belavý spodok), s bielym očným krúžkom a čiernym temenom so skrytým červeným chocholom, ktorý vztýči pri vzrušení; samica je nenápadná, prevažne hnedastá, bez čierneho temena a bez výrazného chocholu. Pohlavia sa preto dajú dobre rozoznať podľa sfarbenia. Pomôcť môže aj spev — spieva iba samec — a vztyčovanie chocholu pri vzrušení. Pri mladých vtákoch sa spoľahnite na kombináciu znakov, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný druh, ktorý stavia otvorené miskovité hniezdo v hustej zeleni; v zajatí prijíma košíky a polootvorené hniezdne nádobky. Samica znáša 2–3 vajcia a prevažne ich zahrieva — inkubácia trvá približne 11–13 dní, mláďatá sa liahnu holé a slepé a vyletúvajú zhruba za 12–14 dní, pričom oba rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú (v hniezdnom čase je nevyhnutná živá a vaječná strava). Za priaznivých podmienok môže byť viac znášok za sezónu. V zajatí sa druh dožíva približne 5–8 rokov.
