Thraupidae (tangarovité)
Hlas pitpita modrého je vysoký a tenký — tvoria ho jemné piskoty a krátke cvrlikavé volania, ktoré vták opakuje počas dňa pri komunikácii s partnerom a v kŕdli. Spev je nenápadný a vysoko položený, pôsobí skôr ako séria tichých vysokých tónov než ako hlasný melodický trilok. Nie je hlasný ani prenikavý a do bytu sa nesie len málo, no vysoké frekvencie môžu byť pre niektorých poslucháčov nápadné. Samec je hlasovo o niečo aktívnejší, najmä v období toku. Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky — jeho repertoár je vrodený a slúži na dorozumievanie, nie na imitáciu.
Dvorenie a hniezdenie nie sú v trópoch pevne viazané na ročné obdobie — riadia sa skôr obdobím dažďov a dostupnosťou ovocia a hmyzu, preto druh môže hniezdiť počas veľkej časti roka. Pár je prevažne monogamný; samec sa pri dvorení drží blízko samice a sprevádza ju. V zajatí pár na hniezdenie vyžaduje pokoj, teplo a dostatok prirodzeného materiálu a hustú zeleň na ukrytie hniezda.
Pitpit modrý stavia otvorené miskovité (pohárikovité) hniezdo z jemných rastlinných vlákien, vetvičiek a tráv, ktoré umiestňuje vysoko v korune stromu, často ukryté v lístí. Samica znáša typicky 2 až 3 vajcia (bielkavé s tmavšími škvrnami). Za priaznivých podmienok môže mať viac znášok do roka. (Pozor — na rozdiel od niektorých iných mäkkožravcov nestavia uzavreté guľovité hniezdo, ale klasickú otvorenú misku.)
Vajcia zahrieva samica, ktorá na hniezde trávi väčšinu času, pričom ju samec počas sedenia kŕmi. Inkubácia trvá približne 13 dní. V tomto čase treba hniezdiacu samicu čo najmenej rušiť a zabezpečiť pokoj, teplo a kvalitnú výživu.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia zahrievajú a kŕmia; popri ovocnej kašičke a nektáre je kľúčový drobný živý hmyz (vošky, malé larvy, drozofily) ako zdroj bielkovín — bez neho mláďatá zaostávajú v raste. Na kŕmení sa podieľajú obaja rodičia.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 2–3 týždne, no rodičia ich ešte istý čas dokrmujú, kým sa naučia samostatne zbierať ovocie a hmyz v korunách. Na starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia. Mladé vtáky sa sfarbením podobajú samici (zelenkasté). V tomto období treba zabezpečiť dostatok kŕmnych miest a pokoj.
Mladé sa osamostatnia krátko po vylietnutí, keď zvládnu samy zbierať ovocie a loviť drobný hmyz. Samce postupne preperujú do žiarivého modrého sfarbenia, kým mladé jedince a samice ostávajú zelenkasté. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh dožíva pekného veku — vo voľnej prírode boli zaznamenané jedince dožívajúce sa aj vyše 9 rokov.
Pitpit modrý je vták na pozorovanie, nie maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachý, mimoriadne rýchly a neustále v pohybe. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, pri jeho prítomnosti pokojne kŕmi a poletuje a postupne ho začne spájať s podávaním čerstvého ovocia a nektáru. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne žije svoj život vo voliére, nie vták sediaci na ruke. Násilné chytanie dôveru zničí a druh navyše silno stresuje, čo škodí jeho zdraviu.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní úplného pokoja na aklimatizáciu v teplom prostredí, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri voliére pomaly a potichu, rozprávaj tlmeným hlasom, aby si plachého vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Podávaj čerstvé ovocie a nektár v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s príchodom obľúbenej potravy.
Postupne predlžuj čas strávený pri voliére bez prudkých pohybov, aby vták pri tebe pokojne kŕmil a poletoval.
Nikdy vtáka násilne nechytaj kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí a škodí zdraviu; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý sa nebojí kŕmiť aj v tvojej prítomnosti.
Pitpit modrý je u nás pomerne zriedkavo ponúkaný špecializovaný mäkkožravec, preto sa cena výrazne líši podľa dostupnosti, pôvodu a chovateľa a býva vyššia než pri bežných zrnožravých exotoch (farebné samce bývajú žiadanejšie). Druh nie je CITES a nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte výhradne v zajatí odchované jedince od dôveryhodného chovateľa mäkkožravcov — nie vtáky neznámeho pôvodu. Pri tomto druhu je dôležitejšia než cena kvalita a zdravie vtáka a vaša schopnosť zabezpečiť mäkkožravú diétu.
| Pitpit modrý | Medosavka tyrkysová | Temtem smaragdový | Tangara modrá | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 12,5–13 cm | 11,5–13 cm | 13–14 cm | 16–18 cm |
| Váha | asi 13 g | asi 12–14 g | asi 14–23 g | 30–40 g |
| Dožitie | vo voľnej prírode zaznamenané aj vyše 9 r | ~8 r | ~8 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 4/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec tyrkysovo-modrý s čiernou „maskou" a chrbtom, samica zelená s modrou hlavou | Samec fialovo-modrý s čiernym chrbtom a krídlami a žiarivo červenými nohami; samica zelená | Samec smaragdovo-zelený s čiernou hlavou a žltým zobákom; samica jednofarebne zelená | Svetlomodrá až sivomodrá, tmavšie krídla; pohlavia podobné |
| Areál | Honduras po sev. Argentínu — mäkkožravec (ovocie+nektár+hmyz), do voliéry, náročnejší | Stredná a Južná Amerika — nektárovec Nového sveta, mäkkožravec, do voliéry | Stredná a Južná Amerika — nektárovec/mäkkožravec (ovocie+nektár), do voliéry | Stredná a Južná Amerika — väčšia, ovocie+hmyz, prispôsobivá voliérová tangara |
Príznaky: Apatia, nafúknutosť, ťažké dýchanie, opuch bruška, chudnutie, náhly úhyn
Najdôležitejšie ochorenie mäkkožravcov a nektárovcov: pri strave s vysokým obsahom železa sa železo nadmerne ukladá v pečeni a ďalších orgánoch a postupne ich poškodzuje, často so smrteľným koncom. Príznaky sú dlho nenápadné. Prevencia: dôsledne nízkoželezná diéta — používať mäkkožravé a nektárové zmesi s nízkym obsahom železa, vyhýbať sa krmivám a doplnkom bohatým na železo, ovocie s vyšším obsahom vitamínu C podávať uvážlivo. Pri podozrení vyhľadajte vtáčieho veterinára.
Príznaky: Zvracanie, zhoršené trávenie, načuchrané perie, apatia, povlak v hrvoli/zobáku
Mäkké ovocie a sladký nektár v teple rýchlo kvasia a množia sa v nich kvasinky a baktérie (najmä Candida), čo vedie k tráviacim ťažkostiam a oslabeniu vtáka. Prevencia: ovocie a nektár podávať čerstvé a pravidelne meniť, misky a napájačky dôkladne umývať, nenechávať skvasené zvyšky ani plesnivé ovocie, dbať na hygienu voliéry. Lieči sa cielene u veterinára.
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého ovocia, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia — riziko je pri mäkkožravcoch vyššie kvôli vlhkému, sladkému krmivu. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nepodávať plesnivé krmivo, udržiavať čistotu a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Načuchrané perie, nehybnosť, schúlenie, oslabenie, náchylnosť na infekcie
Ako teplomilný tropický druh je citlivý na chlad, prievan a prudké výkyvy teplôt — podchladenie ho oslabuje a otvára dvere infekciám. Prevencia: zabezpečiť stabilné teplo a vyhrievaný úkryt, chrániť pred prievanom, vonkajšiu voliéru využívať len v teplom období s prístupom do vykurovaného priestoru.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, oslabenie, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednostrannej alebo nekvalitnej strave (napr. len ovocie či sladký roztok bez bielkovín, vitamínov a vápnika) trpí perie, kondícia aj rozmnožovanie. Prevencia: vyvážená mäkkožravá diéta doplnená o nektár a v sezóne živý hmyz, vhodný vitamínovo-minerálny doplnok pre mäkkožravce a zdroj vápnika pre samice pred znáškou.
Samec a samica vyzerajú úplne inak. Pitpit modrý má výrazný pohlavný dimorfizmus: samec je žiarivo tyrkysovo-modrý s čiernym chrbtom, hrdlom, okolím oka a krídlami (čierna „maska") a s ružovkastými nohami, kým samica je listovo zelená s modrastou hlavou. Podľa farby tak na prvý pohľad rozoznáte pohlavie.
Drobná tangara, nie pravý nektárovník. Patrí do čeľade tangarovité (Thraupidae) a spolu s medosavkami a temtemom sa zaraďuje medzi americké „honeycreepers" (nektárovce Nového sveta). S pravými nektárovníkmi (Nectariniidae) zo Starého sveta ho spája len podobný spôsob života, nie príbuznosť.
Maličký vták — približne 12,5–13 cm. Telo meria okolo 12,7 cm a váži približne 13 g, ide teda o veľmi drobného a ľahkého spevavca, ktorý je takmer neustále v pohybe.
Mäkkožravec — ovocie, nektár aj hmyz. Živí sa najmä ovocím, ktoré dopĺňa o nektár a drobný hmyz. Hmyz zbiera z listov a kvetov s akrobatickými polohami a často sa zameriava na hnedé škvrny na zelených listoch, ktoré naznačujú prítomnosť koristi.
Vták korún a zmiešaných kŕdľov. Je družný a prevažnú časť života trávi vysoko v korunách stromov, kde sa pohybuje v pároch a v zmiešaných kŕdľoch spolu s inými drobnými vtákmi.
Domovom od Hondurasu po severnú Argentínu. Areál siaha od Hondurasu cez Strednú Ameriku po väčšinu tropickej Južnej Ameriky (Amazónia, Brazília) až po severnú Argentínu a Bolíviu; severný poddruh D. c. ultramarina obýva pás od Hondurasu po severozápadnú Kolumbiu.
Stavia otvorené miskovité hniezdo v korune. Na rozdiel od niektorých iných mäkkožravcov nebuduje uzavreté guľovité hniezdo, ale klasické otvorené miskovité hniezdo vysoko v korune stromu, kam samica znáša typicky 2–3 vajcia.
Samec kŕmi sediacu samicu. Počas inkubácie (približne 13 dní) zahrieva vajcia samica a samec ju na hniezde kŕmi; o mláďatá sa potom starajú obaja rodičia.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Pitpit modrý je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je veľmi rozšírený a často hojný, populácia je stabilná a druh nie je v CITES.
Náchylný na hemochromatózu. Ako mnohé mäkkožravce a nektárovce je citlivý na ukladanie železa v pečeni (hemochromatózu) — v zajatí preto potrebuje stravu s nízkym obsahom železa, čo z neho robí druh skôr pre skúsenejších chovateľov.
Veľmi ľahko — druh má výrazný pohlavný dimorfizmus. Samec je žiarivo tyrkysovo-modrý s čiernym chrbtom, hrdlom a okolím oka a s čiernymi krídlami lemovanými tyrkysovou (pôsobí ako čierna „maska"), nohy má ružovkasté. Samica je naopak listovo zelená s modrastou hlavou a svetlejším zeleným spodkom tela. Mladé vtáky sa podobajú samici a samce postupne preperujú do modrého sfarbenia. Podľa farby teda spoľahlivo rozoznáte pohlavie na prvý pohľad.
Nie — patrí do čeľade tangarovité (Thraupidae) a spolu s medosavkami (Cyanerpes) a temtemom (Chlorophanes) sa zaraďuje medzi americké „honeycreepers" (nektárovce Nového sveta). S pravými nektárovníkmi (čeľaď Nectariniidae zo Starého sveta) ho spája len podobný spôsob života (saje aj nektár), nie príbuznosť — ide o ukážku konvergencie. Pitpit je teda tangara, nie nektárovník, a v strave uňho navyše prevažuje ovocie nad nektárom.
Je to mäkkožravec (softbill) — v prírode sa živí najmä ovocím, ktoré dopĺňa o drobný hmyz (zbiera ho z listov a kvetov) a o nektár. V zajatí preto základ tvorí pestré mäkké ovocie (papája, banán, figy, hrozno, bobule), doplnené o kvalitnú mäkkožravú zmes a o nektár (komerčný prípravok pre nektárovce alebo riedky cukrový roztok obohatený o vhodný doplnok). V období odchovu je nevyhnutný živý drobný hmyz (vošky, malé larvy, drozofily). Mimoriadne dôležitý je nízky obsah železa v celej diéte (prevencia hemochromatózy) a dôsledná hygiena misiek, keďže ovocie aj nektár rýchlo kvasia.
Skôr nie pre úplného začiatočníka — ide o náročnejšieho mäkkožravca, ktorý potrebuje pestrú ovocnú/mäkkožravú stravu, čerstvé krmivo denne, teplo, vlhkosť a priestrannú voliéru, navyše je náchylný na hemochromatózu. Vhodnejší je pre skúsenejších chovateľov mäkkožravcov. Nejde ani o vtáka „na ruku": je plachý, mimoriadne rýchly a kontakt netoleruje. Pri trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa a pokojne kŕmi v jeho prítomnosti — cieľom je dôverčivý vták na pozorovanie, nie maznáčik.
Potrebuje priestrannú, ideálne zazelenenú (rastlinami osadenú) voliéru, nie malú klietku — je to mimoriadne aktívny akrobat, ktorý sa celý deň pohybuje medzi vetvičkami, listami a kvetmi. Dôležité je teplo a primeraná vlhkosť pripomínajúce trópy, množstvo tenkých vetvičiek, úkryty a miska na kúpanie. Ako teplomilný tropický druh zle znáša chlad — treba ho chrániť pred prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru využívať len v teplom období a vždy s prístupom do vykurovaného, suchého úkrytu.
Stavia otvorené miskovité (pohárikovité) hniezdo z jemných rastlinných vlákien a tráv vysoko v korune stromu, často ukryté v lístí (nie uzavreté guľovité hniezdo). V trópoch nie je hniezdenie pevne viazané na ročné obdobie — riadi sa skôr dažďami a dostupnosťou potravy, takže môže prebiehať počas veľkej časti roka. Samica znáša typicky 2–3 vajcia a sama ich približne 13 dní zahrieva, pričom ju samec na hniezde kŕmi; o mláďatá sa potom starajú obaja rodičia a mláďatá vyletujú asi za 2–3 týždne.
Nie — IUCN ho hodnotí ako Least Concern (najmenej ohrozený). Je veľmi rozšírený a často hojný druh s rozsiahlym areálom od Hondurasu cez Strednú Ameriku po tropickú Južnú Ameriku a so stabilnou populáciou. Druh nie je zaradený v CITES a nevyžaduje osobitné povolenie. Pri kúpe však vždy uprednostnite v zajatí odchované jedince od dôveryhodného chovateľa, nie vtáky neznámeho pôvodu.