Thraupidae (tangarovité)
Spevom pinka chochlatá červená nepatrí medzi hlučné druhy — jej prejav je skôr jemný a nenápadný. Samec sa ozýva melodickým pískaním a krátkymi spevnými frázami, často opisovanými ako séria opakovaných, striedavých pískaných tónov; spev pôsobí príjemne a tlmene, nie prenikavo. Najintenzívnejšie spieva od rána a počas hniezdnej sezóny, keď ním zároveň obhajuje teritórium a vábi samicu — v tej chvíli často aj vztyčuje svoj červený chochol. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými hláskami. Pre chovateľa je to kombinácia nenápadného príjemného spevu a výraznej červenej farby samca, ktorá robí druh atraktívnym do bytu aj voliéry.
Samec intenzívne spieva, naťahuje sa a vztyčuje svoj červený chochol, ktorým spolu so sfarbením imponuje samici a obhajuje teritórium. Dvorenie sprevádza teritoriálne správanie voči iným samcom. Druh je monogamný a na hniezdenie potrebuje pokoj a súkromie v hustej zeleni. Najvhodnejšie sú na chov vtáky v dobrej kondícii a vo veku po prvom roku.
Stavia otvorené miskovité hniezdo z koreňov, trávy, kokosových vlákien a jemného materiálu (v zajatí často v košíku alebo polootvorenej hniezdnej nádobke) ukryté v kre alebo voliérovej zeleni. Znáša typicky 2 až 3 vajcia. Za priaznivých podmienok môže mať počas sezóny viac znášok.
Vajcia zahrieva prevažne samica; inkubácia je u tohto druhu pomerne krátka — podľa pozorovaní v Brazílii trvá približne 11 dní (uvádza sa zhruba 11–13 dní). Samec medzitým stráži teritórium. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, zapája sa aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 12–14 dní (hniezdny vývin je podľa brazílskej štúdie približne 12 dní), no rodičia ich ešte ďalej dokrmujú. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia. V tomto období treba sledovať teritoriálne správanie samca voči odrasteným mláďatám a v prípade potreby ich oddeliť.
Mladé sa postupne osamostatňujú v priebehu niekoľkých týždňov po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu; mladé samce neskôr získavajú červené sfarbenie a začínajú nesmelo spievať. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 5–8 rokov.
Pinka chochlatá červená je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ju „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene živá a ostražitá. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva a vztyčuje chochol v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (zelené, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku a chovateľa; v posledných rokoch je v chovoch menej bežná než kanáriky a niektoré iné exoty, preto môže byť ťažšie dostupná a párik drahší. Sfarbené samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Druh nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Pinka chochlatá červená | Sicalis šafranový | Kardinál dominikánsky | Kanárik domáci | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 13–14 cm | 13–14 cm | 16–19 cm | 12–13 cm |
| Váha | asi 15–20 g | asi 15–20 g | asi 20–35 g | 8–25 g |
| Dožitie | ~5–8 r (zajatie) | ~10 r (zajatie) | 10–15 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Samec karmínovo červený s čiernym temenom a skrytým červeným chocholom; samica hnedastá | Sýto žltý, samec s oranžovým čelom; samica olivovejšia a prúžkovaná | Sivý chrbát, biela hruď, sýto červená hlava a chochol, čierne hrdlo | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Južná Amerika — pekný voliérový vták, jemný spev, samce teritoriálne, jeden pár na klietku | Južná Amerika — otužilý, veselý spevák, dutinový hniezdič, jeden pár na klietku | Južná Amerika — väčší nápadný spevavec (Thraupidae), okrasný voliérový vták | Makaronézia (divý) — pravý kanárik, najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
U drobných spevavcov vznikajú problémy s kokcídiami a črevnými parazitmi najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení; drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec, môže vyblednúť aj červené sfarbenie. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Karmínovo červený samec so skrytým chocholom. Samec pinky chochlatej červenej je karmínovo až tmavo vínovo červený s tmavším chrbtom a bielym očným krúžkom. Na čiernom temene ukrýva žiarivo červený chochol orámovaný čiernou — väčšinou je priložený a takmer neviditeľný.
Chochol vztýči pri vzrušení. Najpôsobivejší prejav: keď je samec vzrušený, spieva alebo dvorí, vztýči svoj skrytý červený chochol a naplno ho ukáže. Práve tomuto vďačí za anglické meno „red-crested" / „pileated" (s chocholom).
Samica je nenápadná. Na rozdiel od samca je samica prevažne hnedastá s náznakom červenej, bez čierneho temena a bez výrazného chocholu — pohlavia sa preto dajú celkom dobre odlíšiť.
Napriek menu „pinka" je to tangara. Hoci sa chovateľsky volá „pinka" a anglicky „finch", nie je príbuzná pravých piniek (Fringillidae). Molekulárne štúdie ju zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — staršia literatúra ju vedie medzi strnádkovitými (Emberizidae).
Drobný vták — približne 13–14 cm. Telo meria okolo 13,5 cm, ide teda o malý, ľahký spevavec veľkosti vrabca s jemným melodickým spevom.
Domov v Južnej Amerike východne od Ánd. Druh obýva Brazíliu, Bolíviu, Paraguaj, Argentínu, Peru, Ekvádor a Guyany, najmä suché lesy, kroviny, savany a okraje lesov — od nížin približne do 1 500–1 600 m n. m.
Veľmi rozšírený a stabilný druh — IUCN LC. Pinka chochlatá červená je hodnotená ako Least Concern (najmenej ohrozená); je rozšírená a početná, populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Tri poddruhy. Rozlišujú sa 3 poddruhy (cucullatus, fargoi, rubescens), ktoré sa líšia najmä odtieňom a sýtosťou červenej a rozšírením naprieč kontinentom.
Krátka inkubácia a rýchly odchov. Podľa pozorovaní v Brazílii znáša 2–3 vajcia, inkubácia trvá len približne 11 dní a mláďatá opúšťajú hniezdo zhruba za 12 dní — patrí teda medzi druhy s rýchlym hniezdnym cyklom.
Pekný, ale teritoriálny voliérový vták. V chovoch je cenená pre farbu samca a jemný spev, no samce sú voči sebe teritoriálne — chová sa preto len jeden pár na klietku či voliéru. Druh popísal P. L. S. Müller už v roku 1776.
Nie — napriek chovateľskému menu „pinka" a anglickému „finch" nie je príbuzná pravých piniek (čeľaď Fringillidae). Molekulárne (genetické) štúdie ju zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — rozsiahlej neotropickej skupiny s vyše 370 druhmi; staršia literatúra ju vedie medzi strnádkovitými (Emberizidae). S pinkami má spoločné len to, že ide o drobného zrnožravého spevavca — odtiaľ pochádza zaužívané, ale taxonomicky nepresné meno. V angličtine ju IOC označuje aj ako Red Pileated Finch.
Samec má na čiernom temene ukrytý žiarivo červený chochol, ktorý je väčšinu času priložený a takmer neviditeľný. Vztýči ho pri vzrušení, speve a najmä počas toku a dvorenia, prípadne pri strete s iným samcom — vtedy chochol naplno roztvorí a ukáže jeho červenú farbu. Je to signalizačný prejav, ktorým imponuje samici a obhajuje teritórium. Práve podľa neho má druh aj anglické meno „red-crested" / „pileated" (s chocholom).
Samec sa ozýva jemným melodickým pískaním a krátkymi spevnými frázami (často sériou opakovaných striedavých pískaných tónov) — spev je príjemný, no nenápadný a nie prenikavý, takže druh patrí skôr medzi tichšie klietkové vtáky a hodí sa aj do bytu. Najviac spieva od rána a v hniezdnej sezóne. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Hodnota druhu v chove je kombináciou nenápadného spevu a nápadnej červenej farby samca.
Dvoch samcov spolu nie — to je hlavné pravidlo chovu tohto druhu. Samce sú voči sebe teritoriálne, dokážu sa prenasledovať a počas hniezdenia môže byť pár výbojný aj voči iným drobným vtákom. Preto sa chová len jeden pár na klietku či voliéru s dostatkom priestoru, zelene a úkrytov. V spoločnej voliére s inými drobnými exotmi je tento druh počas hniezdenia rizikový a môže narúšať hniezdenie ostatných vtákov.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre exoty/kanáriky (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Samec je karmínovo až vínovo červený s tmavším chrbtom, bielym očným krúžkom a čiernym temenom so skrytým červeným chocholom, ktorý vztýči pri vzrušení; samica je nenápadná, prevažne hnedastá s náznakom červenej, bez čierneho temena a bez výrazného chocholu. Pohlavia sa preto dajú dobre rozoznať podľa sfarbenia. Pomôcť môže aj spev — spieva iba samec — a vztyčovanie chocholu pri vzrušení. Pri mladých vtákoch sa spoľahnite na kombináciu znakov, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný druh, ktorý stavia otvorené miskovité hniezdo v hustej zeleni; v zajatí prijíma košíky a polootvorené hniezdne nádobky. Samica znáša 2–3 vajcia a prevažne ich zahrieva — inkubácia trvá len približne 11–13 dní, mláďatá sa liahnu holé a slepé a vyletúvajú zhruba za 12–14 dní, pričom oba rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú (v hniezdnom čase je nevyhnutná živá a vaječná strava). Za priaznivých podmienok môže byť viac znášok za sezónu. V zajatí sa druh dožíva približne 5–8 rokov.
