Thraupidae (tangarovité)
Spev samca je hlavnou prednosťou sicalisa lúčneho a dôvodom jeho obľuby v chovoch. Samec spieva príjemne a pomerne vytrvalo — najmä od skorého rána a počas celej hniezdnej sezóny, pričom často spieva priamo za letu (predvádzací let nad lúkou). Spev tvorí séria jasných tónov, krátkych trilkov na rôznych výškach a švitorivých až bzučivých pasáží; znie melodicky a pripomína spev domáceho kanárika, hoci je jednoduchší a opakujúci sa. Spevom samec značí teritórium a vábi samicu. Samica nespieva — ozýva sa len jemnými kontaktnými a žobravými hláskami. Práve preto sa pri tomto druhu cení dobre spievajúci samec.
Samec intenzívne spieva, predvádza sa a často vykonáva predvádzací let, počas ktorého spieva vo vzduchu nad teritóriom. Dvorenie je v porovnaní s príbuzným sicalisom šafranovým oveľa pokojnejšie — druh je družný a viaceré páry znesú hniezdenie v blízkosti. Druh je monogamný; na hniezdenie potrebuje pokoj a hustú vegetáciu.
Na rozdiel od dutinového sicalisa šafranového stavia otvorené miskovité hniezdo z trávy a jemných stebiel nízko vo vysokom poraste alebo trse trávy. Znáša spravidla 3 vajcia (zriedkavo 2–4), bledomodrozelené s hnedými škvrnami, jedno za deň. Vo vhodných oblastiach môže hniezdiť semikoloniálne — viacero hniezd blízko seba.
Vajcia zahrieva prevažne samica. Samec medzitým stráži okolie hniezda, spieva a kŕmi samicu. Otvorené hniezdo vo vysokej tráve je viac vystavené rušeniu, preto treba v zajatí v tomto období zabezpečiť pokoj a krytú vegetáciu.
Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich zahrieva a kŕmi prevažne samica, neskôr sa zapája aj samec. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú.
Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú otvorené hniezdo zhruba za 2 týždne, no rodičia ich ešte ďalej dokrmujú, kým sa naučia samostatne zbierať semená. Na kŕmení a starostlivosti sa podieľajú obaja rodičia. Mláďatá opúšťajúce nízke hniezdo bývajú spočiatku slabé letce, preto treba vo voliére dbať na bezpečné úkryty.
Mladé sa plne osamostatnia približne 2–3 týždne po vylietnutí, keď začnú samy zbierať potravu a pripoja sa ku kŕdľu; mladé samce postupne začínajú nesmelo spievať a získavajú sýtejšie sfarbenie. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 5–8 rokov.
Sicalis lúčny je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je prirodzene plachý, živý a kŕdľový. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a postupne berie pamlsky z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Druh sa cíti istejšie v spoločnosti svojho druhu — v menšej skupine býva pokojnejší a menej vystrašený. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí.
Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.
Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.
Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.
Ponúkaj obľúbený pamlsok (klasy tráv, zelené, naklíčené semená) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.
Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.
Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý spieva aj v tvojej blízkosti; chov v menšej skupinke zníži jeho plachosť.
Ceny sa líšia podľa pohlavia, veku, kvality spevu a chovateľa; u nás ide o menej bežný druh, preto dostupnosť kolíše. Dobre spievajúce samce a odchovy od overených chovateľov bývajú drahšie. Druh nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie chytené v prírode).
| Sicalis lúčny | Sicalis šafranový | Kanárik divý | Kanárik domáci | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~12 cm | 13–14 cm | 12–13 cm | 12–13 cm |
| Váha | asi 13 g | asi 15–20 g | 8–25 g | 8–25 g |
| Dožitie | ~5–8 r (zajatie) | ~10 r (zajatie) | 8–10 r (divý) | 10–15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 2/5 | 2/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | domestikovaný |
| Povaha | Žlto-olivový, tmavo prúžkovaný vrch, žltý spodok; samica matnejšia | Sýto žltý, samec s oranžovým čelom; samica olivovejšia a prúžkovaná | Sivožltozelený, prúžkovaný; predok domáceho kanárika | Plemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie |
| Areál | Latinská Amerika — družný kŕdľový spevák, otvorené hniezdo v tráve, znášanlivý | Južná Amerika — dutinový hniezdič, samce agresívne, jeden pár na klietku | Makaronézia (Kanárske ostrovy, Madeira, Azory) — divý predchodca chovných kanárikov | Domestikovaná forma kanárika divého — najznámejší klietkový spevák, nenáročný |
Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia
U drobných zrnožravých spevavcov sú kokcídie a črevné parazity bežné; problémy vznikajú najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".
Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť
Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.
Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci
U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.
Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec
Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, klasy tráv, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.
Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť
Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.
Žlto-olivový spevavec trávnatých plání. Samec sicalisa lúčneho má žltý spodok tela aj tvár, žltkasté obočie a olivovožltý vrch s tmavým prúžkovaním na temene a chrbte. Samica je matnejšia, hnedastejšia a výraznejšie prúžkovaná. Na rozdiel od príbuzného sicalisa šafranového mu chýba oranžové čelo.
Napriek menu „kanárik" je to tangara, nie kanárik. Hoci sa chovateľsky niekedy volá „kanárik" a anglicky „finch", nie je príbuzný domáceho kanárika ani pravých pinkovcov. Molekulárne štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — staršia literatúra ho viedla medzi strnádkovitými (Emberizidae).
Najrozšírenejší zo všetkých sicalisov. Sicalis lúčny je geograficky najrozšírenejším druhom rodu Sicalis a jediným, ktorý zasahuje aj severne od Tehuantepeckej šije — teda do Mexika a Strednej Ameriky.
Domov naprieč celou Latinskou Amerikou. Obýva trávnaté biotopy od Mexika cez Strednú Ameriku po Argentínu a Uruguaj — pláne, lúky, savany, pastviny a polia. Najjužnejšie populácie sú ťažné a na zimu migrujú do Bolívie a južnej Brazílie.
Hniezdo nie v dutine, ale v tráve. Na rozdiel od dutinového sicalisa šafranového stavia otvorené miskovité hniezdo z trávy nízko vo vysokom poraste a znáša spravidla 3 bledomodrozelené vajcia s hnedými škvrnami.
Družný a znášanlivý — hniezdi semikoloniálne. Je výrazne kŕdľový a družný; vo vhodných trávnatých oblastiach viaceré páry hniezdia blízko seba. V zajatí je preto znášanlivejší než výbojný sicalis šafranový a možno ho chovať v menšej skupine.
Spev ako od kanárika — často za letu. Samec spieva sériu jasných tónov, trilkov a bzučivých pasáží, ktorá pripomína spev kanárika; charakteristické je, že ho často prednáša priamo počas predvádzacieho letu nad teritóriom.
Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Sicalis lúčny je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je veľmi rozšírený a hojný, populácia je stabilná. Nie je v CITES.
Drobný vták — približne 12 cm. Telo meria okolo 12 cm a váži približne 13 g — ide teda o malý, ľahký spevavec veľkosti vrabca.
Mnoho mien naprieč kontinentom. V Južnej Amerike ho poznajú pod ľudovými menami ako „tipio" (Brazília) či „misto" a „chirigüe" (španielsky hovoriace krajiny); časť populácií niektorí autori vyčleňujú ako samostatný druh S. luteiventris.
Nie — napriek tomu, že sa chovateľsky niekedy označuje ako „kanárik" a anglicky „grassland yellow-finch", nie je príbuzný domáceho kanárika (Serinus canaria) ani pravých pinkovcov. Molekulárne (genetické) štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — rozsiahlej neotropickej skupiny s vyše 370 druhmi; staršia literatúra ho viedla medzi strnádkovitými (Emberizidae). S kanárikom má spoločné len to, že ide o drobného žltého zrnožravého spevavca, ktorého samce pekne spievajú — odtiaľ pochádza zaužívané, ale taxonomicky nepresné meno.
Áno — práve spev je jeho najväčšou prednosťou. Samce spievajú príjemne a pomerne vytrvalo, najmä od rána a v hniezdnej sezóne, a charakteristicky často priamo za letu (predvádzací let nad teritóriom). Spev tvorí séria jasných tónov, krátkych trilkov na rôznych výškach a švitorivých až bzučivých pasáží, ktorá pripomína spev domáceho kanárika, hoci je jednoduchšia a opakujúca sa. Spieva len samec; samica sa ozýva iba jemnými kontaktnými hláskami. Ak vám ide o speváka, kupujte samca a najlepšie si ho vopred vypočujte.
Obidva sú juhoamerické tangary z rodu Sicalis, ale líšia sa vzhľadom aj správaním. Sicalis lúčny je menší (~12 cm), žlto-olivový s tmavým prúžkovaním vrchu a bez oranžového čela; je družný a znášanlivý, hniezdi v otvorenom hniezde vo vysokej tráve a viaceré páry znesú hniezdenie blízko seba. Sicalis šafranový (S. flaveola) je o niečo väčší a sýto žltý, samec má nápadné oranžové čelo, je dutinový hniezdič a v hniezdnom období sú jeho samce výrazne agresívne — chovajú sa len po jednom páre. Sicalis lúčny je teda do spoločnej voliéry pokojnejšou voľbou.
Základom je kvalitná zrnná zmes pre exoty/kanáriky (kanárske semeno + rôzne prosá + mohár), doplnená o drobné olejnaté semená (repík, ľaničník). Mimoriadne mu svedčia klasy polozrelých tráv a obilnín, ktoré zodpovedajú jeho prirodzenej potrave na pláňach. Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička, uhorka) a niekoľkokrát do týždňa naklíčené semená. V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (drobné larvy, vošky, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.
Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — ako obyvateľ otvorených plání má silnú potrebu letu a malé okrúhle klietky sú nevhodné. Keďže je to družný, kŕdľový druh, znáša spoločnosť a možno ho chovať v menšej skupine alebo v spoločnej voliére s pokojnými exotmi; nie je výrazne agresívny ako sicalis šafranový. V hniezdnom období treba zabezpečiť hustú vegetáciu a úkryty ako oporu otvoreného hniezda a dostatok priestoru, aby sa znížilo napätie medzi párikmi.
Samec je jasnejšie žltý — má žltý spodok tela, žltú tvár a žltkasté obočie a olivovožltý vrch s tmavým prúžkovaním; samica je matnejšia, hnedastejšia a výraznejšie tmavo prúžkovaná, žltá farba je u nej tlmenejšia. Rozdiely medzi pohlaviami sú jemnejšie než u sicalisa šafranového a líšia sa aj podľa poddruhu. Najistejším znakom je spev: spieva iba samec, kým samica sa ozýva len jemnými kontaktnými hláskami. Pri mladých vtákoch sa spoľahnite na kombináciu sfarbenia a spevu, prípadne na informáciu od chovateľa.
Je monogamný a na rozdiel od dutinového sicalisa šafranového stavia otvorené miskovité hniezdo z trávy nízko vo vysokom poraste; vo voliére preto oceňuje hustú vegetáciu. Samica znáša spravidla 3 vajcia (2–4), bledomodrozelené s hnedými škvrnami, a prevažne ich asi 12–13 dní zahrieva; samec stráži okolie a kŕmi ju. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 2 týždne a obaja rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Druh je družný a viaceré páry môžu hniezdiť blízko seba. V zajatí sa dožíva približne 5–8 rokov.
